Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/63/2013

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M., a. s., so sídlom

P., IČO: X., právne zastúpeného: Č. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom T., IČO: X., proti

odporcovi: P., a. s., so sídlom D., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. M., advokátom, Z.,

v konaní nariadenie predbežného opatrenia, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18. júla 2013 č. k. -415, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 18. júla 2013 č. k. -415 o d m i e t a.

Návrh navrhovateľa na pristúpenie účastníkov do konania na strane odporcu

z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov dovolacieho konania

v sume 67,88 eur na účet právneho zástupcu odporcu vedený v T., a. s., č. ú.: X..

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd S. uznesením zo dňa 05. apríla 2013 č. k. -308:

2

I. uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu

záložného práva zriadeného v prospech odporcu na nasledovných nehnuteľnostiach

vo vlastníctve navrhovateľa, a to na:

nehnuteľnostiach v spoluvlastníckom podiele 1/1:

2

- pozemok registra „C“ s parc. č. 3651/1 o výmere 1099 m, druh pozemku zastavané plochy

a nádvoria,

2

- pozemok registra „C“ s parc. č. 3651/2 o výmere 806 m, druh pozemku zastavané plochy

a nádvoria,

- stavba, druh stavby 1, popis stavby Sušiareň mlieka, so súpisným číslom 2081, postavená

2

na pozemku registra „C“ s parc. č. 3651/1. o výmere 1 099 m, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria,

- stavba, druh stavby 1, popis stavby výrobná hala, so súpisným číslom 2081, postavená

2

na pozemku registra „C“ s parc. č. 3651/2, o výmere 806 m, druh pozemku zastavané plochy

a nádvoria, evidovaných na liste vlastníctva číslo X., vedenom Katastrálnym úradom v S.,

pre katastrálne územie S., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti

č. 021/06/550088/A/002 zo dňa 27. júna 2008, podľa ktorej bol vklad záložného práva

do katastra nehnuteľností povolený pod V 2019/2008 zo dňa 11. septembra 2008, a to až

do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu

záložných práv, pôvodne zabezpečujúcich Zmluvu o úvere č. 023/05/550088 zo dňa

28. novembra 2005 a Zmluvu o úvere č. 021/06/550088 zo dňa 31. októbra 2006, a to až

do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. zakázal odporcovi konať v mene navrhovateľa ako aj vykonávať akékoľvek úkony

smerujúce k zmene vlastníctva vyššie uvedených nehnuteľností, a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej.

IV. uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu

záložného práva zaregistrovaného v Notárskom registri centrálnych záložných práv

pod č. 17289/2005 dňa 29. novembra 2005, a to až do právoplatného skončenia konania

vo veci samej.

3 2

V. uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu

záložného práva zaregistrovaného v Notárskom registri centrálnych záložných práv

pod č. 21546 2006 dňa 31. októbra 2006, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci

samej.

VI. zakázal odporcovi prijímať akékoľvek plnenia (inkasá) od dlžníkov navrhovateľa

uhrádzaných na základe jednotlivých zmlúv o nájme s následnou možnosťou kúpy prenajatej

veci, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

VII. uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k uplatneniu

nárokov ako oprávneného z Notárskej zápisnice napísanou notárkou JUDr. A., so sídlom

Notárskeho úradu L., dňa 28. novembra 2005, pod č. N 220/2005, Nz 57697/2005. NCRls

57120/2005 a z Notárskej zápisnice napísanou notárkou JUDr. A., so sídlom Notárskeho

úradu L., dňa 31. októbra 2006 pod č. N 271/2006, Nz 42977/2006, NCRls 42834/2006,

a to najmä podania návrhu na vykonanie exekúcie, a to až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej.

Súd prvého stupňa zároveň uložil navrhovateľovi, aby v lehote do 30 dní od doručenia

tohto predbežného opatrenia podal návrh na začatie konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom spolu s rozšíreným

návrhom na vydanie predbežného opatrenia žiadal, aby súd predbežným opatrením uložil

žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva

zriadeného v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu uvedených

vo výrokovej časti tohto uznesenia, čo odôvodnil tým, že dňa 28.11.2005 uzavrel s odporcom

Zmluvu o úvere č. 023/05/550088 v znení jej neskorších dodatkov (ďalej len prvá Zmluva

o úvere) a dňa 31.10.2006 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. 021/06/550088 v znení

neskorších dodatkov (v poradí druhá Zmluva o úvere). V zmysle prvej Zmluvy o úvere sa

odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľovi úver vo výške 459 850 000,00 Sk a v zmysle

druhej Zmluvy sa zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 130 000 000,00 Sk.

Na zabezpečenie oboch úverových zmlúv v nadväznosti uzavreli viaceré zabezpečovacie

zmluvy, najmä Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam, Dohodu o vydaní

a vyplnení bianco zmenky, Záložné zmluvy k jednotlivým nehnuteľnostiam, ktoré tvorili

4 2

po poskytnutí jednotlivých tranží úverov predmety financovania prostredníctvom leasingu

poskytnutého navrhovateľom tretím osobám. Taktiež za účelom zabezpečenia úverových

pohľadávok odporcu z prvej úverovej zmluvy bola spísaná notárkou JUDr. A. Notárska

zápisnica N 220/2005, Nz 57697/2005, NCRIs 57120/2005 zo dňa 28. novembra 2005

a na zabezpečenie úverových pohľadávok z druhej úverovej zmluvy spísanej touto notárkou

Notárska zápisnica č. N 271/2006, Nz 42977/2006, NCRIs 42834/2006 zo dňa 21. októbra

2006. Podľa navrhovateľa, odporca v rozpore s obidvoma úverovými zmluvami neposkytol

od 22. januára 2009 žiadne finančné prostriedky na financovanie jednotlivých leasingových

prípadov, čím navrhovateľovi spôsobil škodu vo výške 11 692 820,00 eur.

Súd prvého stupňa vec právnej posúdil podľa ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 2 § 76 ods. 1

písm. f/ a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné

vyhovieť a keďže sa súd prvého stupňa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi

uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa , ďalšie

dôvody rozhodnutia už neuvádzal. Zároveň súd prvého stupňa citujúc ust.

uložil navrhovateľovi podať návrh na začatie konania v lehote 30 dní od doručenia

predbežného opatrenia s poukazom na to, že v prípade, že návrh na začatie konania nebude

v stanovenej lehote podaný na súde, potom zo zákona podľa

zároveň zanikne aj nariadené predbežné opatrenie.

Záverom prvostupňový súd poukázal na to, že Okresný súd Žiar nad Hronom na návrh

navrhovateľa nariadil predbežné opatrenie uznesením č. k. -39 zo dňa

28. novembra 2012 a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich

k výkonu záložného práva zriadeného v prospech odporcu na nehnuteľnostiach zapísaných

na LV č. X. vedenom Katastrálnym úradom v S., pre katastrálne územie S.. Na základe vyššie

uvedeného rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom, Okresný súd S. konanie o návrhu

navrhovateľa tiež doručenému tunajšiemu súdu zastavil z dôvodu už rozhodnutej veci, proti

ktorému zastavujúcemu uzneseniu sa navrhovateľ odvolal a trval na tom, že príslušným

na nariadenie predbežného opatrenia o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými

na LV č. X. kat. územie S. je Okresný súd S.. Krajský súd v Košiciach uznesením

č. -303 zo dňa 18. marca 2013 zrušil uznesenie Okresného súdu S. č. k.

-145 zo dňa 17. decembra 2012 a vrátil príslušnému súdu na ďalšie konanie

a to podľa názoru príslušného súdu s poučením, že príslušný súd je povinný nariadiť

5 2

predbežné opatrenie o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X.

kat. územie S.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Košiciach napadnutým rozhodnutím zo dňa

18. júla 2013 č. k. -415 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a konanie zastavil

s tým, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania

vo výške 33,00 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že najprv

skúmal vznesenú námietku „res iudicata“, t. j. právoplatne rozhodnutej veci a z obsahu spisu,

vrátane pripojeného uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30. novembra 2012

č. k. -223, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. decembra 2012 zistil, že

v tej istej veci, medzi tými istými účastníkmi, o tých istých nehnuteľnostiach bolo rozhodnuté

týmto uznesením tak, že Okresný súd Dunajská Streda návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol, pretože dospel k záveru, že navrhované predbežné opatrenie by bolo

zrejme neprimeraným zásahom do práv odporcu a navrhovateľ dostatočne nepreukázal zánik

záložného práva a súd nemal za preukázanú osvedčenosť nároku navrhovateľa vo veci, teda

ním tvrdený zánik záložného práva vzniknutého na základe záložných zmlúv k predmetným

nehnuteľnostiam. Z obsahu odôvodnenia tohto uznesenia zároveň vyplýva, že navrhované

predbežné opatrenie, o ktorom Okresný súd Dunajská Streda rozhodol sa týkalo aj

nehnuteľností zapísaných na LV č. X., vedenom Katastrálnym úradom v Košiciach, Správa

katastra S., okres S., obec S. pre katastrálne územie S. na základe Zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti č. 021/06/550088/A/002 zo dňa 27. júna 2008, podľa ktorej

bol vklad záložného práva do katastra nehnuteľností povolený pod V 2019/2008 zo dňa

11. septembra 2008 a ktoré sa týkalo pozemku registra „C“ s parc. č. 3651/1 o výmere

2

1099 m, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“ s parc. č. 3651/2

2

o výmere 806 m, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba, druh stavby 1, popis

stavby sušiareň mlieka, so súpisným číslom 2081, postavená na pozemku registra „C“ s parc.

2

č. 3651/1, o výmere 1099 m, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba, druh stavby

1, popis stavby výrobná hala, so súpisným číslom 2081, postavená na pozemku registra „C“

2

s parc. č. 3651/2, o výmere 806 m, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (uvedená

skutočnosť vyplýva z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k.

-223 zo dňa 30. novembra 2012 str. 7 odôvodnenia tohto uznesenia). Ďalej

odvolací súd zistil, že Okresný súd Dunajská Streda týmto uznesením zamietol návrh

navrhovateľa v totožnom výroku ako je II, III, IV, V, VI a VII výrok napadnutého uznesenia

6 2

Okresného súdu S. č. k. -308 zo dňa 05. apríla 2013. Z uvedeného podľa

odvolacieho súdu možno vyvodiť záver, že ide o nariadené predbežné opatrenie týkajúce sa

tých istých účastníkov konania na základe toho istého skutkového stavu vo vzťahu k tým

istým nehnuteľnostiam a k tým istým výrokom napadnutého uznesenia (II, III, IV, V, VI

a VII), o ktorom bolo už prv rozhodnuté Okresným súdom Dunajská Streda uznesením zo dňa

30. novembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. decembra 2012, teda skôr ako

o tom istom návrhu rozhodol Okresný súd S. napadnutým uznesením zo dňa 05. apríla 2013.

Odvolací súd poukázal na ust. , a a dospel

k záveru, že skoršie rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda o tej istej veci, medzi tými

istými účastníkmi, teda zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo je neodstrániteľný

nedostatok podmienky pre ďalšie vedenie tohto konania, a preto odvolací súd toto konanie

zastavil a súčasne zrušil nedôvodné vydané uznesenie Okresného súdu S., ktoré bolo vydané

už v čase, keď o tej istej veci právoplatne rozhodol Okresný súd Dunajská Streda. Odvolací

súd zároveň dodal, že ak by aj o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol

miestne nepríslušný súd, nie je dôvod pre nerešpektovanie a záväznosť rozhodnutia miestne

nepríslušného súdu a nie je to ani dôvod pre zrušenie tohto uznesenia Okresného súdu

Dunajská Streda podľa pre nesprávne obsadenie súdu. Výrok

o trovách konania sa zakladá podľa veta prvá

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie z toho dôvodu, že

v konaní došlo k vade uvedenej v , pretože postupom súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom, tým že súd nesprávne posúdil prekážku res iudicata,

prekážku litispendencie a nevysporiadal sa s jeho námietkami.

Dovolateľ uviedol, že v konaní na Okresnom súde Dunajská streda pod sp. zn.

vôbec nebola zohľadnená prekážka, resp. vada konania v podobe prekážky

litispendencie, ktorá podľa dovolateľa bránila tomuto súdu rozhodnúť, pretože návrh

dovolateľa na nariadenie predbežného opatrenia bol na Okresný súd Liptovský Mikuláš

doručený skôr ako na Okresný súd Dunajská Streda. Vzniku prekážky res iudicata

pri uznesení Okresného súdu Dunajská Streda bráni i skutočnosť, že Okresný súd Dunajská

Streda sa nevysporiadal s rozšírením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, t. j. podľa

navrhovateľa mu uvedený súd odňal možnosť konať pred súdom tým, že uznesenie

7 2

Okresného súdu Dunajská Streda nadobudlo dňa 22. decembra 2012 právoplatnosť bez toho,

aby bolo rozhodnuté aj o rozšírení návrhu na základe podania navrhovateľa zo dňa

30. novembra 2012. Keďže Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodoval i o rozšírenom

návrhu, nemohla podľa dovolateľa vzniknúť prekážka res iudicata.

Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda bolo

z dôvodu prekážky litispendencie, ktorú Okresný súd Dunajská Streda podľa dovolateľa

protiprávne ignoroval, nezákonné, nemôže byť z neho odvodzované zákonné právo, pretože

podľa dovolateľa z nepráva nemôže vzniknúť právo. Podľa dovolateľa je taktiež zrejmé, že

ust. sa primárne aplikuje na novo začaté konania, nie na konania, ktoré

boli začaté v ten istý deň, preto je potrebné najprv posúdiť otázku možného vzniku prekážky

litispendencie.

Dovolateľ v podanom dovolaní poukázal aj na názor Krajského súdu v Trnave

(uznesenie zo dňa 07. júna 2013 č. k. -834), podľa ktorého názoru skúmanie

niektorých podmienok konania nie je v konaní o nariadení predbežného opatrenia vôbec

dôležité. V opačnom prípade by ukončenie iného konania vo veci samej, v ktorom predbežné

opatrenie tvoriace prekážku jeho nariadenia v tomto konaní bolo nariadené, malo

za následok zánik predbežného opatrenia, a tým aj stratu jeho zabezpečovacej funkcie

pre konanie naďalej prebiehajúce.

Záverom dovolania dovolateľ uviedol, že Krajský súd v Košiciach sa v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia nezaoberal jeho námietkami uvedenými v podaní zo dňa 23. mája

2013, ktorými reagoval na vzťah prekážky res iudicata a litispendencie. Týmto je napadnuté

rozhodnutie podľa dovolateľa nedostatočne odôvodnené.

Po uplynutí lehoty na podanie dovolania dovolateľ doplnil svoje dovolanie tým, že

v prejednávanom prípade ide o paralelne podané návrhy, čím je postup podľa § 159 ods. 3

vylúčený. Prekážka litispendencie je však podľa dovolateľa rovnocennou prekážkou

ako res iudicata, čím predmetné uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda bráni tomu, aby

sa z tohto uznesenia odvodzovali účinky res iudicata. Ďalej týmto podaním navrhol dovolateľ

pristúpenie nových účastníkov na strane odporcu, z ktorého dôvodu nie je možné hovoriť

8 2

v danom prípade o totožnosti subjektov, ktorá by vytvárala prekážku právoplatne rozhodnutej

veci.

Odporca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že podľa jeho názoru

postupom odvolacieho súdu nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom a nie

sú dané ani dôvody dovolania.

Odporca zdôraznil, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľným

nedostatkom podmienky konania, ktorú je súd povinný ex officio skúmať v každom štádiu

konania. V predmetnej veci existuje takáto prekážka založená uznesením Okresného súdu

Dunajská Streda zo dňa 30. novembra 2012 č. k. -223, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 22. decembra 2012. Právoplatnosťou tohto uznesenia boli podľa odporcu

zhojené aj prípadné vady konania, ktoré predchádzali vydaniu tohto uznesenia. Odporca

v tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v skutkovo totožnej veci vyjadrený v uznesení zo dňa 25. júla 2013 sp. zn. .

Vo vyjadrení odporca ďalej uviedol, že rozšírený návrh navrhovateľa bol Okresnému

súdu Dunajská Streda doručený neskôr ako tento súd vydal predmetné uznesenie s tým, že

k zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané)

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na uvedené Okresný súd Dunajská Streda

nemohol na rozšírenie návrhu prihliadnuť, pričom aj tento prípadný nedostatok konania bol

podľa odporcu zhojený právoplatnosťou predmetného uznesenia. Odporca zdôraznil, že

uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30. novembra 2012 č. k. 11Cb/116/2012-

223 nebolo zrušené ako nezákonné, a preto je podľa záväzné

pre účastníkov konania a pre všetky orgány s tým, že ust. sa primárne

aplikuje na novo začaté konania a nie na konania, ktoré boli začaté v ten istý deň. Odporca

zároveň uviedol, že právny názor Krajského súdu v Trnave v uznesení zo dňa 07. júna 2013

č. k. -834, na ktoré uznesenie poukázal navrhovateľ, je v rozpore

so stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a preto

nie je možné naň prihliadať.

9 2

Na základe vyššie uvedených skutočností odporca žiada, aby dovolací súd dovolanie

navrhovateľa zamietol s tým, že navrhovateľa zaviaže zaplatiť odporcovi trovy konania

vo výške 275,33 eur na účet právneho zástupcu odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia pojednávania

( ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

pripúšťa dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených v ust.

§ 239.

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j., ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

10 2

K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (

). V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou

z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie

nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust.

a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti uzneseniu upravuje ust

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

na zaujatie stanoviska). Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach, týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prejednávanej veci dovolanie nie je prípustné z dôvodov uvedených v ustanovení

, keďže dovolaním bolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

11 2

bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa ohľadom návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia.

Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 239

, ale (aj so zreteľom na obsah dovolania) sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. až e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle ide

aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva.

Dovolateľ odňatie možnosti konať pred súdom vidí v tom, že odvolací súd nesprávne

posúdil prekážku res iudicata, prekážku litispendencie a nevysporiadal sa jeho námietkami

uvedenými v odvolaní.

12 2

K dovolateľom namietaným dôvodom treba uviesť, že prekážka rozsúdenej veci (rei

iudicatae podľa ) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia

v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že

právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť

totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní

ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka

rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak

ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových

tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť

účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými

účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú

právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo

singulárnej sukcesie.

Ustanovenie vyjadruje prekážku súdneho konania (litispedencia), ktorá

zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je

daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má

rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa

odvodzuje právo.

Je totiž v záujme právnej istoty účastníkov konania nevyhnutne predísť tomu, aby to

isté predbežné opatrenie mohlo byť nariadené - za nezmenených okolností - nariadené

niekoľkokrát alebo, aby o rovnakom návrhu mohli byť vydané rozdielne rozhodnutia. Práve

tento účel napĺňajú v konaní negatívne procesné podmienky prekážka začatej veci (§ 83

) a prekážka právoplatne rozhodnutej veci ( )

Odvolací súd napadnutým uznesením zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa s tým, že

konanie následne zastavil, a to z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, a to

uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30. novembra 2012 č. k. 11Cb/116/2012-

223, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. decembra 2012, čo je neodstrániteľný nedostatok

podmienky pre ďalšie vedenie tohto konania.

13 2

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval v zmysle platných

procesných ustanovení , na ktoré konkrétne ustanovenia

zákona odvolací súd odkazoval a citoval ich a umožňoval navrhovateľovi zúčastniť sa

na všetkých úkonoch odvolacieho súdu. V danej veci nebol dovolacím súdom zistený taký

postup odvolacieho súdu, ktorého následkom by bolo poškodenie práv účastníka konania,

resp. bránenie účastníkovi konať v zmysle zákona v odvolacom konaní.

Postup odvolacieho konania v odvolacom konaní zavŕšený vynesením uznesenia, jeho

písomným vypracovaním a obsahom zodpovedá zákonnej úprave Občianskeho súdneho

poriadku a obsahovo spĺňa ust. , v spojení s ust.

Postupom odvolacieho súdu nebola odňatá možnosť konať navrhovateľovi pred súdom

a preto v danej veci nebola splnená podmienka prípustnosti podania dovolania podľa ust.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ dovolaním napadol také uznesenie, proti

ktorému dovolanie nie je prípustné, a preto dovolací súd dovolanie navrhovateľa podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s prvá veta odmietol.

Navrhovateľ podaním zo 04. októbra 2013 navrhol, aby dovolací súd uznesením

pripustil vstup spoločnosti O. s. r. o ako odporcu 2/ a spoločnosti I., a. s. ako odporcu 3/ do

dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky proti odporcovi 1/

P., a. s. Tento návrh navrhovateľ dôvodil tým, že postúpením pohľadávky z Druhej zmluvy

o úvere z odporcu na spoločnosť O. s. r. o. došlo aj k čiastočnému prechodu práv a povinností

tvoriacich predmet konania o nariadení predbežného opatrenia, čo podľa navrhovateľa

zakladá dôvod na zmenu účastníctva na strane odporcu.

Podľa ust. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania

vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má

vystupovať na strane navrhovateľa.

Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže

14 2

navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho

prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli

tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Podľa súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania

nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť

na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa

nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú

zachované.

Podľa ust. za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby

navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má

byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto

vstúpiť.

Keďže navrhovateľ návrh na pristúpenie vyššie uvedených spoločností okrem iného

dôvodil postúpením pohľadávky, dovolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 92 ods. 2 a 3

upravuje zmenu účastníkov v dôsledku singulárnej sukcesie, pričom jednou

z podmienok pre vyhlásenie uznesenia o tejto zmene je, že došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá

prevod práv a povinností. Ohľadom tejto skutočnosti predložil navrhovateľ listinu

z 05. septembra 2013, ktorá je označená ako Oznámenie o postúpení pohľadávky.

Z predmetného oznámenia však nie je zrejmé, v akej časti došlo k postúpeniu pohľadávky

z postupcu na postupníka, pričom navrhovateľ k svojmu návrhu nepriložil žiadne iné

relevantné dôkazy, a preto nesplnil podmienky, ktoré predpokladá ust. a

Dovolací súd posúdil návrh navrhovateľa aj v zmysle jeho návrhu podľa ,

podľa ktorého ustanovenia je formulovaný aj navrhovaný petit o rozhodnutí o pripustení

vstupu spoločnosti O. s. r. o ako odporcu 2/ a spoločnosti I., a. s. ako odporcu 3/

do dovolacieho konania. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na ust. ,

podľa ktorého pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní

pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4

a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia.

15 2

Ustanovenie citovaného výslovne vylučuje možnosť zámeny alebo

pristúpenia ďalších účastníkov do dovolacieho konania. Z tohto dôvodu dovolací súd návrh

navrhovateľa na pristúpenie ďalších účastníkov popri odporcovi 1/ do dovolacieho konania

zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu rov dovolacieho

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Z uplatnenej náhrady trov konania odporcom dovolací súd

priznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby

v dovolacom konaní – vyjadrenie k dovolaniu navrhovateľa zo dňa 14. 10. 2013 vo výške

67,88 eur (60,07 eur + 7,81 eur režijný paušál) v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení

s ust. , , vyhlášky č. v znení

neskorších zmien.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 25. februára 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová