Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e8f/394921.e4b87f.pdf
PDF · 146.23 KB
No categories available
2Obdo/63/2013
Najvyšší súd 2 Obdo/63/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M., a. s., so sídlom
P., IČO: X., právne zastúpeného: Č. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom T., IČO: X., proti
odporcovi: P., a. s., so sídlom D., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. M., advokátom, Z.,
v konaní nariadenie predbežného opatrenia, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18. júla 2013 č. k. 3Cob/124/2013-415, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 18. júla 2013 č. k. 3Cob/124/2013-415 o d m i e t a.
Návrh navrhovateľa na pristúpenie účastníkov do konania na strane odporcu
z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov dovolacieho konania
v sume 67,88 eur na účet právneho zástupcu odporcu vedený v T., a. s., č. ú.: X..
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd S. uznesením zo dňa 05. apríla 2013 č. k. 15Cb/61/2012-308:
I. uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu
záložného práva zriadeného v prospech odporcu na nasledovných nehnuteľnostiach
vo vlastníctve navrhovateľa, a to na:
nehnuteľnostiach v spoluvlastníckom podiele 1/1:
2
- pozemok registra „C“ s parc. č. 3651/1 o výmere 1099 m, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria,
2
- pozemok registra „C“ s parc. č. 3651/2 o výmere 806 m, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria,
- stavba, druh stavby 1, popis stavby Sušiareň mlieka, so súpisným číslom 2081, postavená
2
na pozemku registra „C“ s parc. č. 3651/1. o výmere 1 099 m, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria,
- stavba, druh stavby 1, popis stavby výrobná hala, so súpisným číslom 2081, postavená
2
na pozemku registra „C“ s parc. č. 3651/2, o výmere 806 m, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, evidovaných na liste vlastníctva číslo X., vedenom Katastrálnym úradom v S.,
pre katastrálne územie S., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. 021/06/550088/A/002 zo dňa 27. júna 2008, podľa ktorej bol vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností povolený pod V 2019/2008 zo dňa 11. septembra 2008, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu
záložných práv, pôvodne zabezpečujúcich Zmluvu o úvere č. 023/05/550088 zo dňa
28. novembra 2005 a Zmluvu o úvere č. 021/06/550088 zo dňa 31. októbra 2006, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
III. zakázal odporcovi konať v mene navrhovateľa ako aj vykonávať akékoľvek úkony
smerujúce k zmene vlastníctva vyššie uvedených nehnuteľností, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.
IV. uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu
záložného práva zaregistrovaného v Notárskom registri centrálnych záložných práv
pod č. 17289/2005 dňa 29. novembra 2005, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.
3 2 Obdo/63/2013
V. uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu
záložného práva zaregistrovaného v Notárskom registri centrálnych záložných práv
pod č. 21546 2006 dňa 31. októbra 2006, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.
VI. zakázal odporcovi prijímať akékoľvek plnenia (inkasá) od dlžníkov navrhovateľa
uhrádzaných na základe jednotlivých zmlúv o nájme s následnou možnosťou kúpy prenajatej
veci, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
VII. uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k uplatneniu
nárokov ako oprávneného z Notárskej zápisnice napísanou notárkou JUDr. A., so sídlom
Notárskeho úradu L., dňa 28. novembra 2005, pod č. N 220/2005, Nz 57697/2005. NCRls
57120/2005 a z Notárskej zápisnice napísanou notárkou JUDr. A., so sídlom Notárskeho
úradu L., dňa 31. októbra 2006 pod č. N 271/2006, Nz 42977/2006, NCRls 42834/2006,
a to najmä podania návrhu na vykonanie exekúcie, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.
Súd prvého stupňa zároveň uložil navrhovateľovi, aby v lehote do 30 dní od doručenia
tohto predbežného opatrenia podal návrh na začatie konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom spolu s rozšíreným
návrhom na vydanie predbežného opatrenia žiadal, aby súd predbežným opatrením uložil
žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva
zriadeného v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu uvedených
vo výrokovej časti tohto uznesenia, čo odôvodnil tým, že dňa 28.11.2005 uzavrel s odporcom
Zmluvu o úvere č. 023/05/550088 v znení jej neskorších dodatkov (ďalej len prvá Zmluva
o úvere) a dňa 31.10.2006 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. 021/06/550088 v znení
neskorších dodatkov (v poradí druhá Zmluva o úvere). V zmysle prvej Zmluvy o úvere sa
odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľovi úver vo výške 459 850 000,00 Sk a v zmysle
druhej Zmluvy sa zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 130 000 000,00 Sk.
Na zabezpečenie oboch úverových zmlúv v nadväznosti uzavreli viaceré zabezpečovacie
zmluvy, najmä Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam, Dohodu o vydaní
a vyplnení bianco zmenky, Záložné zmluvy k jednotlivým nehnuteľnostiam, ktoré tvorili
4 2 Obdo/63/2013
po poskytnutí jednotlivých tranží úverov predmety financovania prostredníctvom leasingu
poskytnutého navrhovateľom tretím osobám. Taktiež za účelom zabezpečenia úverových
pohľadávok odporcu z prvej úverovej zmluvy bola spísaná notárkou JUDr. A. Notárska
zápisnica N 220/2005, Nz 57697/2005, NCRIs 57120/2005 zo dňa 28. novembra 2005
a na zabezpečenie úverových pohľadávok z druhej úverovej zmluvy spísanej touto notárkou
Notárska zápisnica č. N 271/2006, Nz 42977/2006, NCRIs 42834/2006 zo dňa 21. októbra
2006. Podľa navrhovateľa, odporca v rozpore s obidvoma úverovými zmluvami neposkytol
od 22. januára 2009 žiadne finančné prostriedky na financovanie jednotlivých leasingových
prípadov, čím navrhovateľovi spôsobil škodu vo výške 11 692 820,00 eur.
Súd prvého stupňa vec právnej posúdil podľa ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 2 § 76 ods. 1
písm. f/ O. s. p. a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné
vyhovieť a keďže sa súd prvého stupňa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 4 O. s. p., ďalšie
dôvody rozhodnutia už neuvádzal. Zároveň súd prvého stupňa citujúc ust. § 76 ods. 3 O. s. p.
uložil navrhovateľovi podať návrh na začatie konania v lehote 30 dní od doručenia
predbežného opatrenia s poukazom na to, že v prípade, že návrh na začatie konania nebude
v stanovenej lehote podaný na súde, potom zo zákona podľa § 77 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
zároveň zanikne aj nariadené predbežné opatrenie.
Záverom prvostupňový súd poukázal na to, že Okresný súd Žiar nad Hronom na návrh
navrhovateľa nariadil predbežné opatrenie uznesením č. k. 6C/211/2012-39 zo dňa
28. novembra 2012 a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich
k výkonu záložného práva zriadeného v prospech odporcu na nehnuteľnostiach zapísaných
na LV č. X. vedenom Katastrálnym úradom v S., pre katastrálne územie S.. Na základe vyššie
uvedeného rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom, Okresný súd S. konanie o návrhu
navrhovateľa tiež doručenému tunajšiemu súdu zastavil z dôvodu už rozhodnutej veci, proti
ktorému zastavujúcemu uzneseniu sa navrhovateľ odvolal a trval na tom, že príslušným
na nariadenie predbežného opatrenia o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými
na LV č. X. kat. územie S. je Okresný súd S.. Krajský súd v Košiciach uznesením
č. 3Cob/40/2013-303 zo dňa 18. marca 2013 zrušil uznesenie Okresného súdu S. č. k.
15Cb/61/2012-145 zo dňa 17. decembra 2012 a vrátil príslušnému súdu na ďalšie konanie
a to podľa názoru príslušného súdu s poučením, že príslušný súd je povinný nariadiť
5 2 Obdo/63/2013
predbežné opatrenie o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X.
kat. územie S.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Košiciach napadnutým rozhodnutím zo dňa
18. júla 2013 č. k. 3Cob/124/2013-415 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a konanie zastavil
s tým, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania
vo výške 33,00 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že najprv
skúmal vznesenú námietku „res iudicata“, t. j. právoplatne rozhodnutej veci a z obsahu spisu,
vrátane pripojeného uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30. novembra 2012
č. k. 11Cb/116/2012-223, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. decembra 2012 zistil, že
v tej istej veci, medzi tými istými účastníkmi, o tých istých nehnuteľnostiach bolo rozhodnuté
týmto uznesením tak, že Okresný súd Dunajská Streda návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol, pretože dospel k záveru, že navrhované predbežné opatrenie by bolo
zrejme neprimeraným zásahom do práv odporcu a navrhovateľ dostatočne nepreukázal zánik
záložného práva a súd nemal za preukázanú osvedčenosť nároku navrhovateľa vo veci, teda
ním tvrdený zánik záložného práva vzniknutého na základe záložných zmlúv k predmetným
nehnuteľnostiam. Z obsahu odôvodnenia tohto uznesenia zároveň vyplýva, že navrhované
predbežné opatrenie, o ktorom Okresný súd Dunajská Streda rozhodol sa týkalo aj
nehnuteľností zapísaných na LV č. X., vedenom Katastrálnym úradom v Košiciach, Správa
katastra S., okres S., obec S. pre katastrálne územie S. na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. 021/06/550088/A/002 zo dňa 27. júna 2008, podľa ktorej
bol vklad záložného práva do katastra nehnuteľností povolený pod V 2019/2008 zo dňa
11. septembra 2008 a ktoré sa týkalo pozemku registra „C“ s parc. č. 3651/1 o výmere
2
1099 m, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“ s parc. č. 3651/2
2
o výmere 806 m, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba, druh stavby 1, popis
stavby sušiareň mlieka, so súpisným číslom 2081, postavená na pozemku registra „C“ s parc.
2
č. 3651/1, o výmere 1099 m, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba, druh stavby
1, popis stavby výrobná hala, so súpisným číslom 2081, postavená na pozemku registra „C“
2
s parc. č. 3651/2, o výmere 806 m, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (uvedená
skutočnosť vyplýva z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
11Cb/116/2012-223 zo dňa 30. novembra 2012 str. 7 odôvodnenia tohto uznesenia). Ďalej
odvolací súd zistil, že Okresný súd Dunajská Streda týmto uznesením zamietol návrh
navrhovateľa v totožnom výroku ako je II, III, IV, V, VI a VII výrok napadnutého uznesenia
6 2 Obdo/63/2013
Okresného súdu S. č. k. 15Cb/61/2012-308 zo dňa 05. apríla 2013. Z uvedeného podľa
odvolacieho súdu možno vyvodiť záver, že ide o nariadené predbežné opatrenie týkajúce sa
tých istých účastníkov konania na základe toho istého skutkového stavu vo vzťahu k tým
istým nehnuteľnostiam a k tým istým výrokom napadnutého uznesenia (II, III, IV, V, VI
a VII), o ktorom bolo už prv rozhodnuté Okresným súdom Dunajská Streda uznesením zo dňa
30. novembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. decembra 2012, teda skôr ako
o tom istom návrhu rozhodol Okresný súd S. napadnutým uznesením zo dňa 05. apríla 2013.
Odvolací súd poukázal na ust. § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O. s. p. a dospel
k záveru, že skoršie rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda o tej istej veci, medzi tými
istými účastníkmi, teda zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo je neodstrániteľný
nedostatok podmienky pre ďalšie vedenie tohto konania, a preto odvolací súd toto konanie
zastavil a súčasne zrušil nedôvodné vydané uznesenie Okresného súdu S., ktoré bolo vydané
už v čase, keď o tej istej veci právoplatne rozhodol Okresný súd Dunajská Streda. Odvolací
súd zároveň dodal, že ak by aj o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol
miestne nepríslušný súd, nie je dôvod pre nerešpektovanie a záväznosť rozhodnutia miestne
nepríslušného súdu a nie je to ani dôvod pre zrušenie tohto uznesenia Okresného súdu
Dunajská Streda podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p. pre nesprávne obsadenie súdu. Výrok
o trovách konania sa zakladá podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie z toho dôvodu, že
v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O. s. p., pretože postupom súdu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom, tým že súd nesprávne posúdil prekážku res iudicata,
prekážku litispendencie a nevysporiadal sa s jeho námietkami.
Dovolateľ uviedol, že v konaní na Okresnom súde Dunajská streda pod sp. zn.
11Cb/116/2012 vôbec nebola zohľadnená prekážka, resp. vada konania v podobe prekážky
litispendencie, ktorá podľa dovolateľa bránila tomuto súdu rozhodnúť, pretože návrh
dovolateľa na nariadenie predbežného opatrenia bol na Okresný súd Liptovský Mikuláš
doručený skôr ako na Okresný súd Dunajská Streda. Vzniku prekážky res iudicata
pri uznesení Okresného súdu Dunajská Streda bráni i skutočnosť, že Okresný súd Dunajská
Streda sa nevysporiadal s rozšírením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, t. j. podľa
navrhovateľa mu uvedený súd odňal možnosť konať pred súdom tým, že uznesenie
7 2 Obdo/63/2013
Okresného súdu Dunajská Streda nadobudlo dňa 22. decembra 2012 právoplatnosť bez toho,
aby bolo rozhodnuté aj o rozšírení návrhu na základe podania navrhovateľa zo dňa
30. novembra 2012. Keďže Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodoval i o rozšírenom
návrhu, nemohla podľa dovolateľa vzniknúť prekážka res iudicata.
Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda bolo
z dôvodu prekážky litispendencie, ktorú Okresný súd Dunajská Streda podľa dovolateľa
protiprávne ignoroval, nezákonné, nemôže byť z neho odvodzované zákonné právo, pretože
podľa dovolateľa z nepráva nemôže vzniknúť právo. Podľa dovolateľa je taktiež zrejmé, že
ust. § 159 ods. 3 O. s. p. sa primárne aplikuje na novo začaté konania, nie na konania, ktoré
boli začaté v ten istý deň, preto je potrebné najprv posúdiť otázku možného vzniku prekážky
litispendencie.
Dovolateľ v podanom dovolaní poukázal aj na názor Krajského súdu v Trnave
(uznesenie zo dňa 07. júna 2013 č. k. 21Cob/101/2013-834), podľa ktorého názoru skúmanie
niektorých podmienok konania nie je v konaní o nariadení predbežného opatrenia vôbec
dôležité. V opačnom prípade by ukončenie iného konania vo veci samej, v ktorom predbežné
opatrenie tvoriace prekážku jeho nariadenia v tomto konaní bolo nariadené, malo
za následok zánik predbežného opatrenia, a tým aj stratu jeho zabezpečovacej funkcie
pre konanie naďalej prebiehajúce.
Záverom dovolania dovolateľ uviedol, že Krajský súd v Košiciach sa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nezaoberal jeho námietkami uvedenými v podaní zo dňa 23. mája
2013, ktorými reagoval na vzťah prekážky res iudicata a litispendencie. Týmto je napadnuté
rozhodnutie podľa dovolateľa nedostatočne odôvodnené.
Po uplynutí lehoty na podanie dovolania dovolateľ doplnil svoje dovolanie tým, že
v prejednávanom prípade ide o paralelne podané návrhy, čím je postup podľa § 159 ods. 3
O. s. p. vylúčený. Prekážka litispendencie je však podľa dovolateľa rovnocennou prekážkou
ako res iudicata, čím predmetné uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda bráni tomu, aby
sa z tohto uznesenia odvodzovali účinky res iudicata. Ďalej týmto podaním navrhol dovolateľ
pristúpenie nových účastníkov na strane odporcu, z ktorého dôvodu nie je možné hovoriť
8 2 Obdo/63/2013
v danom prípade o totožnosti subjektov, ktorá by vytvárala prekážku právoplatne rozhodnutej
veci.
Odporca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že podľa jeho názoru
postupom odvolacieho súdu nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom a nie
sú dané ani dôvody dovolania.
Odporca zdôraznil, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania, ktorú je súd povinný ex officio skúmať v každom štádiu
konania. V predmetnej veci existuje takáto prekážka založená uznesením Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 30. novembra 2012 č. k. 11Cb/116/2012-223, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 22. decembra 2012. Právoplatnosťou tohto uznesenia boli podľa odporcu
zhojené aj prípadné vady konania, ktoré predchádzali vydaniu tohto uznesenia. Odporca
v tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v skutkovo totožnej veci vyjadrený v uznesení zo dňa 25. júla 2013 sp. zn. 3Obdo/39/2013.
Vo vyjadrení odporca ďalej uviedol, že rozšírený návrh navrhovateľa bol Okresnému
súdu Dunajská Streda doručený neskôr ako tento súd vydal predmetné uznesenie s tým, že
k zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané)
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na uvedené Okresný súd Dunajská Streda
nemohol na rozšírenie návrhu prihliadnuť, pričom aj tento prípadný nedostatok konania bol
podľa odporcu zhojený právoplatnosťou predmetného uznesenia. Odporca zdôraznil, že
uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30. novembra 2012 č. k. 11Cb/116/2012-
223 nebolo zrušené ako nezákonné, a preto je podľa § 159 ods. 2 O. s. p. záväzné
pre účastníkov konania a pre všetky orgány s tým, že ust. § 159 ods. 3 O. s. p. sa primárne
aplikuje na novo začaté konania a nie na konania, ktoré boli začaté v ten istý deň. Odporca
zároveň uviedol, že právny názor Krajského súdu v Trnave v uznesení zo dňa 07. júna 2013
č. k. 21Cob/101/2013-834, na ktoré uznesenie poukázal navrhovateľ, je v rozpore
so stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a preto
nie je možné naň prihliadať.
9 2 Obdo/63/2013
Na základe vyššie uvedených skutočností odporca žiada, aby dovolací súd dovolanie
navrhovateľa zamietol s tým, že navrhovateľa zaviaže zaplatiť odporcovi trovy konania
vo výške 275,33 eur na účet právneho zástupcu odporcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 241 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania
(§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu
z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených v ust.
§ 239.
Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo
na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým, že
dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených
v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade
prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j., ak sa stali skutočnosti,
v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.
Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
10 2 Obdo/63/2013
K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237
O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242
O. s. p.). V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou
z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie
nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust.
§ 238 a § 239 O. s. p. prípustné.
Ďalej prípustnosť dovolania proti uzneseniu upravuje ust § 239 O. s. p.
Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/
na zaujatie stanoviska). Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach, týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci dovolanie nie je prípustné z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 239 ods. 3 O. s. p., keďže dovolaním bolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým
11 2 Obdo/63/2013
bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa ohľadom návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia.
Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 239
O. s. p., ale (aj so zreteľom na obsah dovolania) sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust. § 237 O. s. p.
Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. v dovolaní
nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto
opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku
opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať
pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný
postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne
dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým
v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa
k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide
aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva.
Dovolateľ odňatie možnosti konať pred súdom vidí v tom, že odvolací súd nesprávne
posúdil prekážku res iudicata, prekážku litispendencie a nevysporiadal sa jeho námietkami
uvedenými v odvolaní.
12 2 Obdo/63/2013
K dovolateľom namietaným dôvodom treba uviesť, že prekážka rozsúdenej veci (rei
iudicatae podľa § 159 ods. 3 O. s. p.) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia
v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že
právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť
totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní
ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak
ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových
tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť
účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými
účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú
právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo
singulárnej sukcesie.
Ustanovenie § 83 O. s. p. vyjadruje prekážku súdneho konania (litispedencia), ktorá
zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je
daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má
rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa
odvodzuje právo.
Je totiž v záujme právnej istoty účastníkov konania nevyhnutne predísť tomu, aby to
isté predbežné opatrenie mohlo byť nariadené - za nezmenených okolností - nariadené
niekoľkokrát alebo, aby o rovnakom návrhu mohli byť vydané rozdielne rozhodnutia. Práve
tento účel napĺňajú v konaní negatívne procesné podmienky prekážka začatej veci (§ 83
O. s. p.) a prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 O. s. p.)
Odvolací súd napadnutým uznesením zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa s tým, že
konanie následne zastavil, a to z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, a to
uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30. novembra 2012 č. k. 11Cb/116/2012-
223, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. decembra 2012, čo je neodstrániteľný nedostatok
podmienky pre ďalšie vedenie tohto konania.
13 2 Obdo/63/2013
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval v zmysle platných
procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré konkrétne ustanovenia
zákona odvolací súd odkazoval a citoval ich a umožňoval navrhovateľovi zúčastniť sa
na všetkých úkonoch odvolacieho súdu. V danej veci nebol dovolacím súdom zistený taký
postup odvolacieho súdu, ktorého následkom by bolo poškodenie práv účastníka konania,
resp. bránenie účastníkovi konať v zmysle zákona v odvolacom konaní.
Postup odvolacieho konania v odvolacom konaní zavŕšený vynesením uznesenia, jeho
písomným vypracovaním a obsahom zodpovedá zákonnej úprave Občianskeho súdneho
poriadku a obsahovo spĺňa ust. § 167, § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 211 ods. 2 O. s. p.
Postupom odvolacieho súdu nebola odňatá možnosť konať navrhovateľovi pred súdom
a preto v danej veci nebola splnená podmienka prípustnosti podania dovolania podľa ust.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ dovolaním napadol také uznesenie, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné, a preto dovolací súd dovolanie navrhovateľa podľa § 218
ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 prvá veta O. s. p. odmietol.
Navrhovateľ podaním zo 04. októbra 2013 navrhol, aby dovolací súd uznesením
pripustil vstup spoločnosti O. s. r. o ako odporcu 2/ a spoločnosti I., a. s. ako odporcu 3/ do
dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky proti odporcovi 1/
P., a. s. Tento návrh navrhovateľ dôvodil tým, že postúpením pohľadávky z Druhej zmluvy
o úvere z odporcu na spoločnosť O. s. r. o. došlo aj k čiastočnému prechodu práv a povinností
tvoriacich predmet konania o nariadení predbežného opatrenia, čo podľa navrhovateľa
zakladá dôvod na zmenu účastníctva na strane odporcu.
Podľa ust. § 92 ods. 1 O. s. p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania
vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má
vystupovať na strane navrhovateľa.
Podľa § 92 ods. 2 O. s. p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže
14 2 Obdo/63/2013
navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho
prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli
tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Podľa § 92 ods. 3 O. s. p. súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania
nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť
na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa
nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované.
Podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p. za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby
navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má
byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto
vstúpiť.
Keďže navrhovateľ návrh na pristúpenie vyššie uvedených spoločností okrem iného
dôvodil postúpením pohľadávky, dovolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 92 ods. 2 a 3
O. s. p. upravuje zmenu účastníkov v dôsledku singulárnej sukcesie, pričom jednou
z podmienok pre vyhlásenie uznesenia o tejto zmene je, že došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá
prevod práv a povinností. Ohľadom tejto skutočnosti predložil navrhovateľ listinu
z 05. septembra 2013, ktorá je označená ako Oznámenie o postúpení pohľadávky.
Z predmetného oznámenia však nie je zrejmé, v akej časti došlo k postúpeniu pohľadávky
z postupcu na postupníka, pričom navrhovateľ k svojmu návrhu nepriložil žiadne iné
relevantné dôkazy, a preto nesplnil podmienky, ktoré predpokladá ust. § 92 ods. 2 a 3 O. s. p.
Dovolací súd posúdil návrh navrhovateľa aj v zmysle jeho návrhu podľa § 92 ods. 1 O. s. p.,
podľa ktorého ustanovenia je formulovaný aj navrhovaný petit o rozhodnutí o pripustení
vstupu spoločnosti O. s. r. o ako odporcu 2/ a spoločnosti I., a. s. ako odporcu 3/
do dovolacieho konania. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na ust. § 243c O. s. p.,
podľa ktorého pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní
pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4
a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia.
15 2 Obdo/63/2013
Ustanovenie citovaného § 243c O. s. p. výslovne vylučuje možnosť zámeny alebo
pristúpenia ďalších účastníkov do dovolacieho konania. Z tohto dôvodu dovolací súd návrh
navrhovateľa na pristúpenie ďalších účastníkov popri odporcovi 1/ do dovolacieho konania
zamietol.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu rov dovolacieho
konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.). Z uplatnenej náhrady trov konania odporcom dovolací súd
priznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby
v dovolacom konaní – vyjadrenie k dovolaniu navrhovateľa zo dňa 14. 10. 2013 vo výške
67,88 eur (60,07 eur + 7,81 eur režijný paušál) v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení
s ust. § 1 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 25. februára 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová