Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)749/400393.959431.pdf
PDF · 159.46 KB
No categories available
4Obo/14/2012
Najvyšší súd 4 Obo 14/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely
Mederovej, v právnej veci ţalobcu: S., a. s., so sídlom: D., IČO: X. (pôvodne P., a. s.), proti
ţalovanému: T. M. L. A. Inc., so sídlom: X., reg. č. O., zast. advokátom D. Š., so sídlom: S.,
o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2002,
na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Cbs/193/2004-667
zo dňa 25. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
9Cbs/193/2004-667 zo dňa 25. októbra 2011 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 9Cbs/193/2004-667
zo dňa 25. 10. 2011 určil, ţe zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá dňa 10. 10. 2002
medzi účastníkmi o prevode obchodného podielu spoločnosti G., s. r. o., zo ţalobcu
na ţalovaného je neplatná. Súčasne ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi na účet
jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 975,47 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Rozhodol tak v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako
súdu odvolacieho, sp. zn. 5Obo/29/2009 zo dňa 30. 06. 2009, ktorým najvyšší súd
na odvolanie ţalovaného zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
9Cbs/193/2004-298 zo dňa 27. 11. 2008, ktorým súd určil, ţe zmluva o prevode obchodného
podielu, uzatvorená dňa 10. 10. 2002 medzi účastníkmi o prevode obchodného podielu
spoločnosti G., s. r. o. (E. s. r. o.) zo ţalobcu na ţalovaného, je neplatná. Najvyšší súd
vo svojom rozhodnutí súdu prvého stupňa vytkol viaceré pochybenia, za účelom odstránenia
ktorých mu uloţil predovšetkým zaoberať sa otázkou naliehavého právneho záujmu ţalobcu
na určovacej ţalobe, ako aj skúmať, či sa v prípade podpisu na zmluve o prevode obchodného
podielu a skúmaného podpisu v rámci vyšetrovacieho konania, nejedná o podpisy dvoch osôb.
Súd prvého stupňa, postupujúc v zmysle vyššie označeného uznesenia odvolacieho
súdu, po vykonanom dokazovaní výsluchom svedkov, a to notárky JUDr. M. S., Mgr. B. P.,
JUDr. B. J., výsluchom samotných účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s ich
písomnými podaniami dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná. V odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na to, ţe ţalobca sa svojou ţalobou domáhal vyslovenia neplatnosti
zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej dňa 10. 10. 2002 medzi prevodcom: P., a. s.,
zast. Mgr. B. P., predsedom predstavenstva a nadobúdateľom: T. M. L. A. Inc., zast. T. L..
Podpis Mgr. B. P. na predmetnej listine bol dňa 14. 01. 2003 úradne overený na notárskom
úrade JUDr. M. S., povereným zamestnancom D. T. Na základe uvedenej listiny došlo
k zmene zápisu v obchodnom registri a následne k jeho ďalšiemu prevodu na tretiu osobu.
V ďalšom súd poukázal na fakty významné pre posúdenie celej genézy prejednávanej
veci, a to, ţe k prevodu obchodného podielu zo ţalobcu na ţalovaného v spoločnosti -
pôvodne G., s. r. o., B. (t. č.. s. r. o. – správne znie: „E., s . r. o.“ – pozn. dovolacieho súdu),
došlo dňa 14. 01. 2003 zmluvou o prevode obchodného podielu, s notársky overeným
podpisom Mgr. B. P.. Keďţe Mgr. B. P. popieral, ţe sa jedná o jeho identický podpis,
vo veci bolo začaté trestné konanie, vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
4T/66/06, proti T. L. a M. V., pre podozrenie z vyhotovenia fiktívnej zmluvy. Menované
osoby boli spod obţaloby podľa § 258 písm. c/ Trestného poriadku, oslobodené, pretoţe
v konaní nebolo preukázané, ţe uvedenú zmluvu vyhotovili obţalovaní. V rámci trestného
vyšetrovania bolo nariadené aj znalecké dokazovanie znalcami z odboru písomnoznalectvo,
ktorí nepotvrdili, ţe sa jedná o autentický podpis Mgr. B. P.. Na valnom zhromaţdení
spoločnosti G., s. r. o., konanom dňa 15. 10. 2002 sa rozhodlo, ţe na uzavretie zmluvy
za spoločnosť sú potrebné podpisy dvoch jeho členov.
Z dokladov zaloţených v súdnom spise súd ďalej zistil, ţe v súvislosti alebo
v prepojení s týmto konaním prebieha konkurzné konanie na Krajskom súde v Banskej
Bystrici, vedené pod sp. zn. 36-24K/323/2000, na Okresnom súde Bratislava II konanie
vedené pod sp. zn. 23Cb/29/2006, proti odporcovi D. (správne znie: D. – pozn. dovolacieho
súdu) a na Okresnom súde Bratislava V konanie vedené pod sp. zn. 29Cb/7/2007, o určenie
neplatnosti zmluvy o prevode pohľadávky z G., s. r. o., na T.
Z výpovede kľúčového svedka Mgr. B. P. dňa 01. 02. 2011 súd zistil, ţe ţalovaného
v roku 2002 nepoznal, prvýkrát ho videl asi pred 5-6 rokmi v budove súdu pri konfrontácii
v súvislosti s vraţdou. Svedok poprel, ţe by podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu,
tvrdil, ţe podpis na zmluve je falošný. Mal za to, ţe jeho občiansky preukaz predloţený
notárovi musel byť sfalšovaný. Ďalej uviedol, ţe do vzniku predmetnej kauzy sa podpisoval
iba priezviskom, po vzniku kauzy pridáva svoje krstné meno B., ako B. sa nikdy
nepodpisoval. Nepoprel, ţe pred príslušníkmi polície pri znaleckej expertíze v rámci trestného
konania vykonal asi 10 podpisov.
Na návrh ţalovaného súd dňa 29. 03. 2011 vypočul svedkov JUDr. M. S.
a JUDr. B. J., a to za účelom preukázania jeho tvrdenia, ţe zo strany ţalobcu boli robené
nátlaky na notárku za účelom získania notárskej knihy overovania a jej likvidácie. Svedkyňa
JUDr. M. S. sa pridrţala svojich prehlásení v rámci vyšetrovacieho konania a uviedla, ţe s
odstupom času si na podrobnosti nepamätá. Jednoznačne však poprela, ţe by kedykoľvek bol
na ňu vyvíjaný akýkoľvek nátlak za účelom zmocnenia sa overovacej knihy. Svedok JUDr. B.
J. vo svojej výpovedi uviedol, ţe na konkrétny priebeh vyšetrovacieho konania v trestnom
stíhaní si nepamätá, v uvedenej dobe hájil záujmy ţalovaného, ale protokol o zápise by
nepodpísal, pokiaľ by s ním nesúhlasil. Poprel, ţe by na neho bol vyvíjaný nejaký nátlak.
Od výsluchu ďalších dvoch svedkov navrhnutých ţalovaným, a to JUDr. M. R. a pani
D. T. súd prvého stupňa upustil, a to na pojednávaní konanom dňa 22. 11. 2011, odôvodňujúc
to tým, ţe JUDr. R. svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a zároveň prehlásil, ţe
s odstupom času sa k veci nevie vyjadriť, naviac, nebol pri ničom osobne prítomný, o veci
vedel len z počutia. Vo vzťahu k svedkyni T., bývalej zamestnankyni notárky JUDr. M. S.,
ktorá však uţ u menovanej notárky nepracuje, súd uviedol, ţe ţalovanému poskytol lehotu na
oznámenie jej adresy, túto však súdu neuviedol z dôvodu, ţe ju nemôţe zistiť.
Na výzvu súdu, aby ţalovaný označil svedkov, ktorí by mu potvrdili predbeţné
jednania s Mgr. B. P. o uskutočnení prevodu obchodného podielu, ţalovaný uviedol, ţe
takýchto svedkov neuvedie, lebo si neţelajú byť vypočutí.
Poukázaním na § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p“), súd
vyslovil názor, ţe ţalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určovacej ţalobe
preukázaním, ţe jeho právne postavenie sa stalo neistým, a to aj v súvislosti s ďalšími
prebiehajúcimi konaniami, vyvolanými spornou zmluvou o prevode obchodného podielu
zo dňa 10. 10. 2002. Uviedol, ţe od výsledku úspechu alebo neúspechu ţalobcu v tomto
základnom konaní závisia rozhodnutia vo všetkých ostatných prebiehajúcich konaniach.
Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedka Mgr. P., mal súd
za preukázané, ţe na Zmluve o prevode obchodného podielu sa nenachádza identický podpis
Mgr. P., z dôvodu ktorého ţalobe vyhovel. Vo vzťahu k obrane ţalovaného v konaní,
spočívajúcej v poukázaní na nespornosť a platnosť posudzovaného právneho úkonu, t. j.
prevodu obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2002, túto súd povaţoval za nehodnovernú.
Uviedol, ţe ţiaden zo svedkov navrhnutých ţalovaným a vypočutých v konaní, ním tvrdené
okolnosti nepotvrdil. V tejto súvislosti zdôraznil, ţe súd nemôţe rozhodovať na základe
emociálnych pocitov účastníka konania, ale musí vychádzať z dokladov a dôkazov
doloţených do spisov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a v konaní neúspešnému
ţalovanému uloţil povinnosť znášať trovy konania ţalobcu v celkovej sume 975,47 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
ţalovaný (ďalej tieţ ako „odvolateľ“) argumentujúc odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O. s. p., teda ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, ďalej ţe konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2
písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/
O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/
O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietne a ţalovanému prizná trovy konania (č. l. 677 -
681).
Odvolateľ povaţuje podanú ţalobu za nedôvodnú, a to pre absenciu naliehavého
právneho záujmu. Prvostupňovému súdu vytkol, ţe v predmetnom konaní neriešil a ani
nemohol riešiť otázku, komu patrí obchodný podiel, t. j. kto je majiteľom obchodného
podielu v spoločnosti E., s. r. o. Uviedol, ţe v súčasnosti je majiteľom obchodného podielu
menovanej spoločnosti osoba odlišná od účastníkov konania (spoločnosť D. Inc., so sídlom:
H.). Má za to, ţe rozsudok vo veci môţe vyriešiť len vnútornú otázku medzi účastníkmi
sporu, nerieši však meritórne vec samu. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za to, ţe
naliehavý právny záujem na určení nemôţe byť daný vôbec. Poukázaním na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. II Odon 50/96 a 21 Cdo 58/2004, odvolateľ
vyslovil názor, ţe v danom prípade moţno ţalovať priamo na určenie toho, kto je majiteľom
obchodného podielu spoločnosti E., s. r. o. Aj keby naliehavý právny záujem mal vychádzať
z toho, ţe ţalobca bude mať po úspešnosti konania nárok na zapísanie v obchodnom registri
ako spoločník v spoločnosti E., s. r. o., takýto výsledok v konaní nemoţno dosiahnuť,
nakoľko to nie je predmetom podanej ţaloby. Rozsudok prvostupňového súdu nemôţe byt'
podkladom pre zápis do obchodného registra a keďţe spoločnosť D. Inc. nebola účastníkom
konania, nemôţe byť z obchodného registra na základe rozsudku ani vymazaná, pretoţe by sa
zasiahlo do jej ústavou garantovaného práva vlastniť majetok.
Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu odvolateľ súdu prvého stupňa vytkol, ţe
vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol, či posudzoval a či mal vôbec k dispozícii originál
spornej zmluvy o prevode obchodného podielu. Súd neustanovil znalca a bez vykonania
znaleckého dokazovania v súlade s § 127 O. s. p. vo veci rozhodol. Namietol, ţe súd
neprihliadol na názor znalca vyslovený v trestnom konaní, a to, ţe podpis mohol falšovať
samotný B. P. (tzv. samofalšovanie) s cieľom v budúcnosti spochybňovať pravosť tohto
podpisu. Odvolateľ poukázal na odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ v B. ČES: PPZ-1343/KEÚ-BA-EXP-2004 zo dňa 23. 02. 2004, v závere ktorého sa
uvádza, ţe „Spresnenie záveru skúmania je moţné po predloţení originálu Osvedčovacej
knihy, kde sa nachádza sporný podpis k priezvisku P.“. Prvostupňovému súdu vytkol, ţe
napriek tomuto záveru neuskutočnil znalecké dokazovanie podľa príslušných ustanovení
O. s. p., čím v jeho postupe došlo k rozporu s právom účastníka na spravodlivý proces.
Ďalšia časť odvolania ţalovaného sa týka jeho námietky spočívajúcej v tvrdení, ţe
z výroku prvostupňového rozsudku nie je jasné, o akú spoločnosť G., s. r. o., sa jedná, pretoţe
k dátumu vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia (25. 10. 2011) ţiadna takáto obchodná
spoločnosť v obchodnom registri zapísaná nebola. Spoločnosť nie je vo výroku identifikovaná
IČO číslom ani sídlom, a teda výrok je neurčitý. Rovnako ani z dôvodovej časti rozsudku
nevyplýva, o akú spoločnosť G., s. r. o. ide, či ide o právneho predchodcu spoločnosti E., s. r.
o., alebo došlo len k zmene obchodného mena - ak áno, nie je uvedené kedy k zmene došlo.
Odvolateľ vo svojom odvolaní ďalej poukázal na zrušujúce uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/29/2009 zo dňa 30. 06. 2009 a prvostupňovému súdu
vytkol, ţe sa právnym názorom v ňom vysloveným, neriadil. Poukazujúc na úvodnú časť
rozhodnutia a jeho výrok odvolateľ tvrdí, ţe zmluva o prevode obchodného podielu, uzavretá
dňa 10. 10. 2002 medzi účastníkmi, teda spoločnosťami S. a. s. a T. M. L. A. Inc., nikdy
uzatvorená nebola, a teda nie je ani moţné konštatovať jej neplatnosť. Napriek tomu, ţe
odvolací súd vo vyššie označenom uznesení zdôraznil, ţe najmä pri určovacích výrokoch je
podstatné správne označenie účastníkov uskutočňujúcich v tom čase predmetný úkon,
prvostupňový súd uvedený názor nerešpektoval.
Vo vzťahu k svedkyni T., na výsluchu ktorej ţalovaný počas konania trval, namietol,
ţe bolo povinnosťou súdu vykonať dopyt u jej bývalého zamestnávateľa, v Sociálnej
poisťovni a na Polícii SR, s cieľom zistiť kontaktné údaje na jej osobu alebo aspoň jej
telefónne číslo. Tým, ţe súd navrhnutý dôkaz nezabezpečil, odňal ţalovanému ako
účastníkovi právo na spravodlivý súdny proces. Poukázaním na § 157 ods. 1 O. s. p.
odvolateľ prvostupňovému súdu ďalej vytkol absenciu poučenia o náleţitostiach opravného
prostriedku v jeho rozsudku, čím ukrátil neúspešného účastníka - ţalovaného. Vo vzťahu
k samotnému odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolateľ vytkol jeho nepreskúmateľnosť
tvrdiac, ţe toto je tak abstraktné, neurčité a nezrozumiteľné, ţe následne celý rozsudok
nemôţe obstáť ako správny.
K odvolaniu ţalovaného sa písomne vyjadril ţalobca svojím podaním zo dňa
20. 02. 2012, prvostupňovému súdu doručené dňa 24. 02. 2012, v ktorom odvolaciemu súdu
navrhol, aby odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení,
ţe odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), preskúmal vec podľa
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 219
ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu
v spoločnosti G., s. r. o., IČO: 36 531 201 (od 19. 04. 2005 podnikajúca pod obchodným
menom E., s. r. o.), uzatvorenej dňa 10. 10. 2002 medzi spoločnosťou P., a. s., IČO: X.
(od 09. 03. 2011 podnikajúca pod obchodným menom S. a. s.) ako prevodcom a spoločnosťou
T. M. L. A. Inc., reg. č. O., ako nadobúdateľom. Obrana ţalobcu spočíva v tvrdení, ţe zmluvu
za ţalobcu nepodpísala oprávnená osoba (na zmluve označená ako Mgr. B. P., predseda
predstavenstva).
Súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. Skúmajúc v prvom rade naliehavý právny záujem
ţalobcu na určovacej ţalobe, tento mal za preukázaný.
Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť,
aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Určovacia ţaloba v zmysle vyššie citovaného ustanovenia má predovšetkým
preventívny charakter a jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam ţalobcu skôr, neţ
dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia ţaloba preto vo všeobecnosti nie
je opodstatnená tam, kde uţ právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste ţaloba
o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O. s. p.). Podmienkou prípustnosti určovacej ţaloby
je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení určitého práva alebo právneho vzťahu.
Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, ţe ţalobca v danom právnom vzťahu môţe
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaţe na konkrétny určovací petit (to, čoho sa ţalobca
v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa ţalobou s daným určovacím petitom
môţe dosiahnuť odstránenie spornosti ţalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom
vzťahu. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu predpokladá teda
posúdenie, či podaná určovacia ţaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva.
Ak ţalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním poţadovanom určení, ide
o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie ţaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, ţe
tá-ktorá určovacia ţaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na poţadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne
ţalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Za určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/
O. s. p. povaţuje súdna prax aj ţalobcom podanú ţalobu o určenie neplatnosti právneho
úkonu. Naliehavý právny záujem na poţadovanom určení musí existovať v čase rozhodovania
súdu (§ 154 ods. 1 O. s. p.).
Je nesporné, ţe ţalobca bol jedným zo spoločníkov obchodnej spoločnosti - pôvodne
G., s. r. o., v súčasnosti E., s. r. o. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10.
2002 mal ţalobca previesť celý svoj obchodný podiel v menovanej spoločnosti na
ţalovaného. Ţalobca sa domáha určenia neplatnosti tejto zmluvy s odôvodnením, ţe zmluvu
nepodpísala osoba na to oprávnená, t. j. Mgr. B. P., predseda predstavenstva spoločnosti
ţalobcu v rozhodnom období, ale jeho podpis na zmluve bol sfalšovaný.
Naliehavý právny záujem je podľa názoru odvolacieho súdu daný postavením ţalobcu,
ktoré je bez určenia platnosti alebo neplatnosti posudzovaného právneho úkonu (zmluvy
o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2012), neisté. Poukazujúc na právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v jeho rozsudku sp. zn. 2 Obo 222/2001
zo dňa 05. 04. 2002, v zmysle ktorého „Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným
nemoţno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré
uzavrela spoločnosť a ktoré môţu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného
podielu“, má odvolací súd za to, ţe v danej veci existuje aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty v právnom postavení ţalobcu. Odvolací súd sa preto stotoţňuje s právnym názorom
súdu prvého stupňa, ţe ţalobca existenciu naliehavosti právneho záujmu na určovacej ţalobe
osvedčil, a to s poukazom na prebiehajúce súdne konania na ďalších súdoch, ktorých
rozhodovanie závisí od výsledku tohto konania (osobitne konanie vedené na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 23Cb/29/2006 je prerušené do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9Cbs/193/2004).
Neobstojí ani ďalšia námietka ţalovaného, ţe súd prvého stupňa sa neriadil právnym
názorom vysloveným odvolacím súdom v predchádzajúcom jeho uznesení (sp. zn.
5Obo/29/2009 zo dňa 30. 06. 2009). Odvolací súd, ktorý konal o odvolaní ţalovaného proti
rozsudku súdu prvého stupňa č. k. 9 Cbs 193/2004-298 zo dňa 27. 11. 2008, prvostupňovému
súdu vytkol viaceré pochybenia a uloţil mu vysporiadať sa s otázkou naliehavého právneho
záujmu ţalobcu na určovacej ţalobe, ako aj vysporiadať sa s pravosťou podpisu Mgr. B. P.
na zmluve o prevode obchodného podielu porovnaním s podpisom skúmaným v rámci
vyšetrovacieho konania.
Súd prvého stupňa v novom konaní pochybenia vytknuté odvolacím súdom procesne
odstránil vykonaním 6-ich pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie vypočutím
účastníkov, ich zástupcov, svedkov, oboznámením s listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu
a tieto následne postupom podľa § 132 a nasl. O. s. p. vyhodnotil (pojednávanie konané dňa
24. 06. 2010 – odročené pre námietku zaujatosti vznesenú zástupcom ţalovaného (č. l. 367),
pojednávanie dňa 07. 12. 2010, na ktorom bol vypočutý zástupca ţalobcu k otázke
naliehavého právneho záujmu (č. l. 392), pojednávanie dňa 01. 02. 2011, na ktorom bol
vypočutý svedok Mgr. B. P. (č. l. 471), pojednávanie dňa 29. 03. 2011, na ktorom boli
vypočutí svedkovia JUDr. M. S. a JUDr. B. J. a opätovne zástupca ţalobcu k otázke
naliehavého právneho záujmu (č. l. 555), pojednávanie dňa 11. 10. 2011 – odročené (č. l.
637) a pojednávanie dňa 22. 11. 2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok (č. l. 644).
Vo vzťahu k obrane ţalovaného, spočívajúcej v tvrdení, ţe právny úkon prevodu
obchodného podielu, vykonaného zmluvou zo dňa 10. 10. 2002, je perfektný a platný, súd
prvého stupňa skonštatoval, ţe túto skutočnosť sa mu nepodarilo preukázať hodnoverným
spôsobom. Tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť za výsledok konania podľa
§ 120 O. s. p. postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná
podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná a aby ju súd uznal
za pravdivú. V prejednávanej veci ţalobca tvrdil, ţe zmluvu o prevode obchodného podielu
zo dňa 10. 10. 2002, nepodpísal Mgr. B. P., ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva
spoločnosti ţalobcu. Posúdenie pravosti jeho podpisu bolo predmetom aj iného, trestného
konania, v rámci ktorého z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru, ČES: PPZ-1343/KEÚ-BA-EXP-2004 zo dňa 23. 02. 2004 vyplynul
jednoznačný záver, ţe podpis vyhotovený k priezvisku P., obsiahnutý na origináli zmluvy
o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2002, nie je pravým podpisom B. P.. Menovaný
ústav, zapísaný ako znalecký ústav v zozname znaleckých inštitúcií znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov, vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, pôsobiaci
v odbore Kriminalistika, vychádzal z originálu sporného podpisu obsiahnutého na zmluve,
ktorý vyhovoval podmienkam písmoznaleckého skúmania, preto súd nemá dôvod uvedený
záver spochybňovať. V konaní na súde prvého stupňa nebolo treba skúmať originál
predmetnej zmluvy, nakoľko pre jej platnosť (resp. neplatnosť) je v tomto prípade podstatná
skutočnosť, ţe podpis štatutárneho orgánu ţalobcu na nej bol sfalšovaný a táto skutočnosť
vyplýva z jednoznačného záveru vyššie uvedeného odborného vyjadrenia. Samotný Mgr. B.
P. na pojednávaní prvostupňového súdu, konanom dňa 01. 02. 2011 vypovedal, ţe zmluvu
o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2002 nepodpisoval, jeho podpis je falošný,
v tom čase musel byť jeho občiansky preukaz sfalšovaný, pretoţe ho nepostrádal a nemal ani
dôvod nahlasovať jeho stratu. Uviedol tieţ, ţe do predmetnej kauzy sa podpisoval iba
priezviskom, po jej vzniku pridáva aj svoje krstné meno B. Dodal, ţe nikdy sa nepodpisoval
ako B., pretoţe sa tak ani nevolá. Ţalovaný opak týchto tvrdení nepreukázal.
Pokiaľ súd prvého stupňa dôkazy navrhnuté ţalovaným, a to výsluch svedkov JUDr.
R. a pani T. nevykonal, náleţite vysvetlil, prečo od ich výsluchu na poslednom pojednávaní
dňa 22. 11. 2011 upustil (č. l. 644 – 646). Odvolací súd pripomína, ţe ust. § 120 ods. 1 O. s. p.
zakotvujúce povinnosť účastníkov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, ţe
súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, je vyjadrením nezávislého postavenia
súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré
dôkazy vykoná. Preto nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov nemoţno kvalifikovať
ako odňatie práva konať pred súdom. O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojím
procesným postupom odňal účastníkovi moţnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však
v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony účastníka konania reaguje
primeraným, zrozumiteľným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom
a nevykonanie dôkazov odôvodní ústavne akceptovateľným spôsobom, nemoţno jeho postup,
spočívajúci v nevykonaní navrhovaných dôkazov, hodnotiť ako odňatie práva konať pred
súdom. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo dôkaz
výsluchom svedkov JUDr. R. a pani T. nevykonal - keďţe JUDr. R. svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 10. 10. 2011 (č. l. 639), v ktorom
zároveň uviedol, ţe o prejednávanej veci nemá ţiadne informácie, o prípade len počul v rámci
advokátskej kancelárie V. & P., v ktorej pracoval a vzhľadom na značný časový odstup si
na nič nepamätá; vo vzťahu k svedkyni T. súd uviedol, ţe napriek výzve, aby ţalovaný súdu
oznámil jej adresu (na pojednávaní dňa 29. 03. 201), túto neuviedol. V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, ţe nesplnenie si povinnosti v uvedenom smere nie je moţné
vynucovať, jej nesplnenie má však negatívny dôsledok pre účastníka, ktorý vykonanie dôkazu
navrhol. Vyhľadávanie pobytu alebo miesta zdrţiavania sa navrhovaných svedkov nie je
povinnosťou súdu, naopak, je v záujme účastníka, aby zabezpečením ich prítomnosti
preukázal ním tvrdené skutočnosti.
Zo zápisnice o poslednom pojednávaní je zrejmé, ţe súd postupujúc podľa § 118 ods.
1, 2 O. s. p., oboznámil účastníkov s dôkazmi a obsahom spisu a vyzval ich na ďalšie návrhy.
Ţalobca ţiadne nepredloţil, vo vzťahu k ţalovanému, ktorý zotrval na výsluchu vyššie
označených dvoch svedkov, súd uznesením od ich výsluchu upustil a dokazovanie vyhlásil
za skončené. Po neverejnej porade senátu vyhlásil rozsudok v znení, aké obsahuje jeho
písomné vyhotovenie.
Vo vzťahu k námietke ţalovaného o neúplnom poučení prvostupňového rozhodnutia,
odvolací súd uvádza, ţe podľa § 157 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom v čase rozhodovania
prvostupňového súdu, písomné vyhotovenia rozsudku síce má obsahovať (okrem iného) aj
poučenie o náleţitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, vrátane poučenia o moţnosti
výkonu rozhodnutia, jeho absencia však nie je takým nedostatkom, ktorý by mal za následok
odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom.
Pokiaľ ide o námietku ţalovaného týkajúcu sa nejasného označenia spoločnosti G., s.
r. o., má odvolací súd za to, ţe i keď predmetná spoločnosť v čase vyhlásenia rozhodnutia
prvostupňového súdu (25. 10. 2011) pod uvedeným obchodným menom uţ nevystupovala
(nakoľko rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 17. 08. 2004 došlo k zmene obchodného
mena spoločnosti na E., s. r. o.), z kontextu celého prvostupňového rozsudku je nepochybné,
o aký subjekt – právnickú osobu, ide. Jej označenie korešponduje s označením spoločnosti
v rozhodnom období (dňa 10. 10. 2002), kedy bola uzavretá zmluva o prevode obchodného
podielu spoločnosti G., s. r. o. Ţalobca sa ţalobou domáhal určenia neplatnosti predmetnej
zmluvy, v ktorej je uvedený subjekt označený ešte svojím pôvodným obchodným menom
a súd prvého stupňa do svojho výroku len prevzal ţalobný petit. Vzhľadom na uvedené niet
ţiadnych pochybností, o akú spoločnosť ide, a teda námietka ţalovaného neobstojí ani
v tomto smere.
V ďalšom sa odvolací súd zaoberal časťou odvolania ţalovaného, v ktorej namietol
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Štruktúra práva na odôvodnenie je
rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré
skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť
súdu zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami, tvrdenými
účastníkmi konania, z odôvodnenia však musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné
skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odvolací súd poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku
prvostupňového rozhodnutia, dospel k záveru, ţe právo ţalovaného na riadne odôvodnenie
porušené nebolo. Keďţe súd prvého stupňa v predmetnej veci postupoval v inteciách
odvolacieho súdu ohľadne doplnenia dokazovania, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku
zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Z neho vyplýva, čoho sa
ţalobca svojou ţalobou domáha a z akých dôvodov, na akom tvrdení zaloţil obranu ţalovaný,
aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový
stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy
vyloţil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu a aké právne
závery vyplývajú zo zisteného skutkového stavu vo vzťahu k ţalobou uplatnenému návrhu,
čím napĺňa kritériá určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti i presvedčivosti rozhodnutia. Súd
prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku vo vzťahu k určujúcej časti ţalobného návrhu
vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení neplatnosti právneho
úkonu, následne, sústrediac sa na posúdenie spornej skutočnosti – pravosti podpisu Mgr. B. P.
na posudzovanej zmluve o prevode obchodného podielu, vysporiadal sa s otázkou platnosti
tejto zmluvy, ako aj obranou ţalovaného vo vzťahu k nej.
Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie rozsudku v rozsahu vyhotovenom
prvostupňovým súdom, zodpovedá zákonnej poţiadavke riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia – stručné, jasné, výstiţné a je ústavne akceptovateľné. Je nutné zdôrazniť, ţe
do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04)
a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďţe v konaní boli preukázané ţalobcom
uvádzané tvrdenia o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, s dôrazom
na sfalšovanie podpisu na predmetnej zmluve, kým ţalovaný pravdivosť tvrdení, spôsobilých
privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci, nepreukázal, Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, stotoţňujúc sa s jeho
správnosťou v zmysle § 219 O. s. p., potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Ţalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto by mal právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Napriek tomu, ţe náhradu si uplatnil (vo svojom
písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného), túto nevyčíslil, preto mu odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. februára 2014
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová