Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/14/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely

Mederovej, v právnej veci ţalobcu: S., a. s., so sídlom: D., IČO: X. (pôvodne P., a. s.), proti

ţalovanému: T. M. L. A. Inc., so sídlom: X., reg. č. O., zast. advokátom D. Š., so sídlom: S.,

o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2002,

na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -667

zo dňa 25. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-667 zo dňa 25. októbra 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. -667

zo dňa 25. 10. 2011 určil, ţe zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá dňa 10. 10. 2002

medzi účastníkmi o prevode obchodného podielu spoločnosti G., s. r. o., zo ţalobcu

na ţalovaného je neplatná. Súčasne ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi na účet

jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 975,47 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

2

Rozhodol tak v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako

súdu odvolacieho, sp. zn. zo dňa 30. 06. 2009, ktorým najvyšší súd

na odvolanie ţalovaného zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-298 zo dňa 27. 11. 2008, ktorým súd určil, ţe zmluva o prevode obchodného

podielu, uzatvorená dňa 10. 10. 2002 medzi účastníkmi o prevode obchodného podielu

spoločnosti G., s. r. o. (E. s. r. o.) zo ţalobcu na ţalovaného, je neplatná. Najvyšší súd

vo svojom rozhodnutí súdu prvého stupňa vytkol viaceré pochybenia, za účelom odstránenia

ktorých mu uloţil predovšetkým zaoberať sa otázkou naliehavého právneho záujmu ţalobcu

na určovacej ţalobe, ako aj skúmať, či sa v prípade podpisu na zmluve o prevode obchodného

podielu a skúmaného podpisu v rámci vyšetrovacieho konania, nejedná o podpisy dvoch osôb.

Súd prvého stupňa, postupujúc v zmysle vyššie označeného uznesenia odvolacieho

súdu, po vykonanom dokazovaní výsluchom svedkov, a to notárky JUDr. M. S., Mgr. B. P.,

JUDr. B. J., výsluchom samotných účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s ich

písomnými podaniami dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná. V odôvodnení svojho

rozhodnutia poukázal na to, ţe ţalobca sa svojou ţalobou domáhal vyslovenia neplatnosti

zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej dňa 10. 10. 2002 medzi prevodcom: P., a. s.,

zast. Mgr. B. P., predsedom predstavenstva a nadobúdateľom: T. M. L. A. Inc., zast. T. L..

Podpis Mgr. B. P. na predmetnej listine bol dňa 14. 01. 2003 úradne overený na notárskom

úrade JUDr. M. S., povereným zamestnancom D. T. Na základe uvedenej listiny došlo

k zmene zápisu v obchodnom registri a následne k jeho ďalšiemu prevodu na tretiu osobu.

V ďalšom súd poukázal na fakty významné pre posúdenie celej genézy prejednávanej

veci, a to, ţe k prevodu obchodného podielu zo ţalobcu na ţalovaného v spoločnosti -

pôvodne G., s. r. o., B. (t. č.. s. r. o. – správne znie: „E., s . r. o.“ – pozn. dovolacieho súdu),

došlo dňa 14. 01. 2003 zmluvou o prevode obchodného podielu, s notársky overeným

podpisom Mgr. B. P.. Keďţe Mgr. B. P. popieral, ţe sa jedná o jeho identický podpis,

vo veci bolo začaté trestné konanie, vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, proti T. L. a M. V., pre podozrenie z vyhotovenia fiktívnej zmluvy. Menované

osoby boli spod obţaloby podľa , oslobodené, pretoţe

v konaní nebolo preukázané, ţe uvedenú zmluvu vyhotovili obţalovaní. V rámci trestného

vyšetrovania bolo nariadené aj znalecké dokazovanie znalcami z odboru písomnoznalectvo,

ktorí nepotvrdili, ţe sa jedná o autentický podpis Mgr. B. P.. Na valnom zhromaţdení

3

spoločnosti G., s. r. o., konanom dňa 15. 10. 2002 sa rozhodlo, ţe na uzavretie zmluvy

za spoločnosť sú potrebné podpisy dvoch jeho členov.

Z dokladov zaloţených v súdnom spise súd ďalej zistil, ţe v súvislosti alebo

v prepojení s týmto konaním prebieha konkurzné konanie na Krajskom súde v Banskej

Bystrici, vedené pod sp. zn. , na Okresnom súde Bratislava II konanie

vedené pod sp. zn. , proti odporcovi D. (správne znie: D. – pozn. dovolacieho

súdu) a na Okresnom súde Bratislava V konanie vedené pod sp. zn. , o určenie

neplatnosti zmluvy o prevode pohľadávky z G., s. r. o., na T.

Z výpovede kľúčového svedka Mgr. B. P. dňa 01. 02. 2011 súd zistil, ţe ţalovaného

v roku 2002 nepoznal, prvýkrát ho videl asi pred 5-6 rokmi v budove súdu pri konfrontácii

v súvislosti s vraţdou. Svedok poprel, ţe by podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu,

tvrdil, ţe podpis na zmluve je falošný. Mal za to, ţe jeho občiansky preukaz predloţený

notárovi musel byť sfalšovaný. Ďalej uviedol, ţe do vzniku predmetnej kauzy sa podpisoval

iba priezviskom, po vzniku kauzy pridáva svoje krstné meno B., ako B. sa nikdy

nepodpisoval. Nepoprel, ţe pred príslušníkmi polície pri znaleckej expertíze v rámci trestného

konania vykonal asi 10 podpisov.

Na návrh ţalovaného súd dňa 29. 03. 2011 vypočul svedkov JUDr. M. S.

a JUDr. B. J., a to za účelom preukázania jeho tvrdenia, ţe zo strany ţalobcu boli robené

nátlaky na notárku za účelom získania notárskej knihy overovania a jej likvidácie. Svedkyňa

JUDr. M. S. sa pridrţala svojich prehlásení v rámci vyšetrovacieho konania a uviedla, ţe s

odstupom času si na podrobnosti nepamätá. Jednoznačne však poprela, ţe by kedykoľvek bol

na ňu vyvíjaný akýkoľvek nátlak za účelom zmocnenia sa overovacej knihy. Svedok JUDr. B.

J. vo svojej výpovedi uviedol, ţe na konkrétny priebeh vyšetrovacieho konania v trestnom

stíhaní si nepamätá, v uvedenej dobe hájil záujmy ţalovaného, ale protokol o zápise by

nepodpísal, pokiaľ by s ním nesúhlasil. Poprel, ţe by na neho bol vyvíjaný nejaký nátlak.

Od výsluchu ďalších dvoch svedkov navrhnutých ţalovaným, a to JUDr. M. R. a pani

D. T. súd prvého stupňa upustil, a to na pojednávaní konanom dňa 22. 11. 2011, odôvodňujúc

to tým, ţe JUDr. R. svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a zároveň prehlásil, ţe

s odstupom času sa k veci nevie vyjadriť, naviac, nebol pri ničom osobne prítomný, o veci

4

vedel len z počutia. Vo vzťahu k svedkyni T., bývalej zamestnankyni notárky JUDr. M. S.,

ktorá však uţ u menovanej notárky nepracuje, súd uviedol, ţe ţalovanému poskytol lehotu na

oznámenie jej adresy, túto však súdu neuviedol z dôvodu, ţe ju nemôţe zistiť.

Na výzvu súdu, aby ţalovaný označil svedkov, ktorí by mu potvrdili predbeţné

jednania s Mgr. B. P. o uskutočnení prevodu obchodného podielu, ţalovaný uviedol, ţe

takýchto svedkov neuvedie, lebo si neţelajú byť vypočutí.

Poukázaním na (ďalej len „O. s. p“), súd

vyslovil názor, ţe ţalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určovacej ţalobe

preukázaním, ţe jeho právne postavenie sa stalo neistým, a to aj v súvislosti s ďalšími

prebiehajúcimi konaniami, vyvolanými spornou zmluvou o prevode obchodného podielu

zo dňa 10. 10. 2002. Uviedol, ţe od výsledku úspechu alebo neúspechu ţalobcu v tomto

základnom konaní závisia rozhodnutia vo všetkých ostatných prebiehajúcich konaniach.

Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedka Mgr. P., mal súd

za preukázané, ţe na Zmluve o prevode obchodného podielu sa nenachádza identický podpis

Mgr. P., z dôvodu ktorého ţalobe vyhovel. Vo vzťahu k obrane ţalovaného v konaní,

spočívajúcej v poukázaní na nespornosť a platnosť posudzovaného právneho úkonu, t. j.

prevodu obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2002, túto súd povaţoval za nehodnovernú.

Uviedol, ţe ţiaden zo svedkov navrhnutých ţalovaným a vypočutých v konaní, ním tvrdené

okolnosti nepotvrdil. V tejto súvislosti zdôraznil, ţe súd nemôţe rozhodovať na základe

emociálnych pocitov účastníka konania, ale musí vychádzať z dokladov a dôkazov

doloţených do spisov.

O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní neúspešnému

ţalovanému uloţil povinnosť znášať trovy konania ţalobcu v celkovej sume 975,47 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

ţalovaný (ďalej tieţ ako „odvolateľ“) argumentujúc odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2

písm. a/ , teda ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v , ďalej ţe konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2

písm. b/ ), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal

5

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/

), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam ( ), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/

) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ). Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietne a ţalovanému prizná trovy konania (č. l. 677 -

681).

Odvolateľ povaţuje podanú ţalobu za nedôvodnú, a to pre absenciu naliehavého

právneho záujmu. Prvostupňovému súdu vytkol, ţe v predmetnom konaní neriešil a ani

nemohol riešiť otázku, komu patrí obchodný podiel, t. j. kto je majiteľom obchodného

podielu v spoločnosti E., s. r. o. Uviedol, ţe v súčasnosti je majiteľom obchodného podielu

menovanej spoločnosti osoba odlišná od účastníkov konania (spoločnosť D. Inc., so sídlom:

H.). Má za to, ţe rozsudok vo veci môţe vyriešiť len vnútornú otázku medzi účastníkmi

sporu, nerieši však meritórne vec samu. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za to, ţe

naliehavý právny záujem na určení nemôţe byť daný vôbec. Poukázaním na rozhodnutia

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a , odvolateľ

vyslovil názor, ţe v danom prípade moţno ţalovať priamo na určenie toho, kto je majiteľom

obchodného podielu spoločnosti E., s. r. o. Aj keby naliehavý právny záujem mal vychádzať

z toho, ţe ţalobca bude mať po úspešnosti konania nárok na zapísanie v obchodnom registri

ako spoločník v spoločnosti E., s. r. o., takýto výsledok v konaní nemoţno dosiahnuť,

nakoľko to nie je predmetom podanej ţaloby. Rozsudok prvostupňového súdu nemôţe byt'

podkladom pre zápis do obchodného registra a keďţe spoločnosť D. Inc. nebola účastníkom

konania, nemôţe byť z obchodného registra na základe rozsudku ani vymazaná, pretoţe by sa

zasiahlo do jej garantovaného práva vlastniť majetok.

Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu odvolateľ súdu prvého stupňa vytkol, ţe

vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol, či posudzoval a či mal vôbec k dispozícii originál

spornej zmluvy o prevode obchodného podielu. Súd neustanovil znalca a bez vykonania

znaleckého dokazovania v súlade s vo veci rozhodol. Namietol, ţe súd

neprihliadol na názor znalca vyslovený v trestnom konaní, a to, ţe podpis mohol falšovať

samotný B. P. (tzv. samofalšovanie) s cieľom v budúcnosti spochybňovať pravosť tohto

6

podpisu. Odvolateľ poukázal na odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu

PZ v B. ČES: PPZ-1343/KEÚ-BA-EXP-2004 zo dňa 23. 02. 2004, v závere ktorého sa

uvádza, ţe „Spresnenie záveru skúmania je moţné po predloţení originálu Osvedčovacej

knihy, kde sa nachádza sporný podpis k priezvisku P.“. Prvostupňovému súdu vytkol, ţe

napriek tomuto záveru neuskutočnil znalecké dokazovanie podľa príslušných ustanovení

, čím v jeho postupe došlo k rozporu s právom účastníka na spravodlivý proces.

Ďalšia časť odvolania ţalovaného sa týka jeho námietky spočívajúcej v tvrdení, ţe

z výroku prvostupňového rozsudku nie je jasné, o akú spoločnosť G., s. r. o., sa jedná, pretoţe

k dátumu vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia (25. 10. 2011) ţiadna takáto obchodná

spoločnosť v obchodnom registri zapísaná nebola. Spoločnosť nie je vo výroku identifikovaná

IČO číslom ani sídlom, a teda výrok je neurčitý. Rovnako ani z dôvodovej časti rozsudku

nevyplýva, o akú spoločnosť G., s. r. o. ide, či ide o právneho predchodcu spoločnosti E., s. r.

o., alebo došlo len k zmene obchodného mena - ak áno, nie je uvedené kedy k zmene došlo.

Odvolateľ vo svojom odvolaní ďalej poukázal na zrušujúce uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. 06. 2009 a prvostupňovému súdu

vytkol, ţe sa právnym názorom v ňom vysloveným, neriadil. Poukazujúc na úvodnú časť

rozhodnutia a jeho výrok odvolateľ tvrdí, ţe zmluva o prevode obchodného podielu, uzavretá

dňa 10. 10. 2002 medzi účastníkmi, teda spoločnosťami S. a. s. a T. M. L. A. Inc., nikdy

uzatvorená nebola, a teda nie je ani moţné konštatovať jej neplatnosť. Napriek tomu, ţe

odvolací súd vo vyššie označenom uznesení zdôraznil, ţe najmä pri určovacích výrokoch je

podstatné správne označenie účastníkov uskutočňujúcich v tom čase predmetný úkon,

prvostupňový súd uvedený názor nerešpektoval.

Vo vzťahu k svedkyni T., na výsluchu ktorej ţalovaný počas konania trval, namietol,

ţe bolo povinnosťou súdu vykonať dopyt u jej bývalého zamestnávateľa, v Sociálnej

poisťovni a na Polícii SR, s cieľom zistiť kontaktné údaje na jej osobu alebo aspoň jej

telefónne číslo. Tým, ţe súd navrhnutý dôkaz nezabezpečil, odňal ţalovanému ako

účastníkovi právo na spravodlivý súdny proces. Poukázaním na

odvolateľ prvostupňovému súdu ďalej vytkol absenciu poučenia o náleţitostiach opravného

prostriedku v jeho rozsudku, čím ukrátil neúspešného účastníka - ţalovaného. Vo vzťahu

k samotnému odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolateľ vytkol jeho nepreskúmateľnosť

7

tvrdiac, ţe toto je tak abstraktné, neurčité a nezrozumiteľné, ţe následne celý rozsudok

nemôţe obstáť ako správny.

K odvolaniu ţalovaného sa písomne vyjadril ţalobca svojím podaním zo dňa

20. 02. 2012, prvostupňovému súdu doručené dňa 24. 02. 2012, v ktorom odvolaciemu súdu

navrhol, aby odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po zistení,

ţe odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal vec podľa

, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 219

ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu

v spoločnosti G., s. r. o., IČO: 36 531 201 (od 19. 04. 2005 podnikajúca pod obchodným

menom E., s. r. o.), uzatvorenej dňa 10. 10. 2002 medzi spoločnosťou P., a. s., IČO: X.

(od 09. 03. 2011 podnikajúca pod obchodným menom S. a. s.) ako prevodcom a spoločnosťou

T. M. L. A. Inc., reg. č. O., ako nadobúdateľom. Obrana ţalobcu spočíva v tvrdení, ţe zmluvu

za ţalobcu nepodpísala oprávnená osoba (na zmluve označená ako Mgr. B. P., predseda

predstavenstva).

Súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. Skúmajúc v prvom rade naliehavý právny záujem

ţalobcu na určovacej ţalobe, tento mal za preukázaný.

Podľa , návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť,

aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Určovacia ţaloba v zmysle vyššie citovaného ustanovenia má predovšetkým

preventívny charakter a jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam ţalobcu skôr, neţ

dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia ţaloba preto vo všeobecnosti nie

je opodstatnená tam, kde uţ právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste ţaloba

8

o splnenie povinnosti podľa ). Podmienkou prípustnosti určovacej ţaloby

je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení určitého práva alebo právneho vzťahu.

Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, ţe ţalobca v danom právnom vzťahu môţe

navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených

záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaţe na konkrétny určovací petit (to, čoho sa ţalobca

v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa ţalobou s daným určovacím petitom

môţe dosiahnuť odstránenie spornosti ţalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom

vzťahu. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu predpokladá teda

posúdenie, či podaná určovacia ţaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva.

Ak ţalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním poţadovanom určení, ide

o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie ţaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, ţe

tá-ktorá určovacia ţaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu

na poţadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne

ţalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Za určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/

povaţuje súdna prax aj ţalobcom podanú ţalobu o určenie neplatnosti právneho

úkonu. Naliehavý právny záujem na poţadovanom určení musí existovať v čase rozhodovania

súdu ( ).

Je nesporné, ţe ţalobca bol jedným zo spoločníkov obchodnej spoločnosti - pôvodne

G., s. r. o., v súčasnosti E., s. r. o. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10.

2002 mal ţalobca previesť celý svoj obchodný podiel v menovanej spoločnosti na

ţalovaného. Ţalobca sa domáha určenia neplatnosti tejto zmluvy s odôvodnením, ţe zmluvu

nepodpísala osoba na to oprávnená, t. j. Mgr. B. P., predseda predstavenstva spoločnosti

ţalobcu v rozhodnom období, ale jeho podpis na zmluve bol sfalšovaný.

Naliehavý právny záujem je podľa názoru odvolacieho súdu daný postavením ţalobcu,

ktoré je bez určenia platnosti alebo neplatnosti posudzovaného právneho úkonu (zmluvy

o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2012), neisté. Poukazujúc na právny názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v jeho rozsudku sp. zn.

zo dňa 05. 04. 2002, v zmysle ktorého „Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným

nemoţno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré

uzavrela spoločnosť a ktoré môţu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného

podielu“, má odvolací súd za to, ţe v danej veci existuje aktuálny stav objektívnej právnej

neistoty v právnom postavení ţalobcu. Odvolací súd sa preto stotoţňuje s právnym názorom

9

súdu prvého stupňa, ţe ţalobca existenciu naliehavosti právneho záujmu na určovacej ţalobe

osvedčil, a to s poukazom na prebiehajúce súdne konania na ďalších súdoch, ktorých

rozhodovanie závisí od výsledku tohto konania (osobitne konanie vedené na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. je prerušené do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ).

Neobstojí ani ďalšia námietka ţalovaného, ţe súd prvého stupňa sa neriadil právnym

názorom vysloveným odvolacím súdom v predchádzajúcom jeho uznesení (sp. zn.

zo dňa 30. 06. 2009). Odvolací súd, ktorý konal o odvolaní ţalovaného proti

rozsudku súdu prvého stupňa č. k. -298 zo dňa 27. 11. 2008, prvostupňovému

súdu vytkol viaceré pochybenia a uloţil mu vysporiadať sa s otázkou naliehavého právneho

záujmu ţalobcu na určovacej ţalobe, ako aj vysporiadať sa s pravosťou podpisu Mgr. B. P.

na zmluve o prevode obchodného podielu porovnaním s podpisom skúmaným v rámci

vyšetrovacieho konania.

Súd prvého stupňa v novom konaní pochybenia vytknuté odvolacím súdom procesne

odstránil vykonaním 6-ich pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie vypočutím

účastníkov, ich zástupcov, svedkov, oboznámením s listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu

a tieto následne postupom podľa a nasl. vyhodnotil (pojednávanie konané dňa

24. 06. 2010 – odročené pre námietku zaujatosti vznesenú zástupcom ţalovaného (č. l. 367),

pojednávanie dňa 07. 12. 2010, na ktorom bol vypočutý zástupca ţalobcu k otázke

naliehavého právneho záujmu (č. l. 392), pojednávanie dňa 01. 02. 2011, na ktorom bol

vypočutý svedok Mgr. B. P. (č. l. 471), pojednávanie dňa 29. 03. 2011, na ktorom boli

vypočutí svedkovia JUDr. M. S. a JUDr. B. J. a opätovne zástupca ţalobcu k otázke

naliehavého právneho záujmu (č. l. 555), pojednávanie dňa 11. 10. 2011 – odročené (č. l.

637) a pojednávanie dňa 22. 11. 2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok (č. l. 644).

Vo vzťahu k obrane ţalovaného, spočívajúcej v tvrdení, ţe právny úkon prevodu

obchodného podielu, vykonaného zmluvou zo dňa 10. 10. 2002, je perfektný a platný, súd

prvého stupňa skonštatoval, ţe túto skutočnosť sa mu nepodarilo preukázať hodnoverným

spôsobom. Tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť za výsledok konania podľa

postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná

podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná a aby ju súd uznal

10

za pravdivú. V prejednávanej veci ţalobca tvrdil, ţe zmluvu o prevode obchodného podielu

zo dňa 10. 10. 2002, nepodpísal Mgr. B. P., ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva

spoločnosti ţalobcu. Posúdenie pravosti jeho podpisu bolo predmetom aj iného, trestného

konania, v rámci ktorého z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu

Policajného zboru, ČES: PPZ-1343/KEÚ-BA-EXP-2004 zo dňa 23. 02. 2004 vyplynul

jednoznačný záver, ţe podpis vyhotovený k priezvisku P., obsiahnutý na origináli zmluvy

o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2002, nie je pravým podpisom B. P.. Menovaný

ústav, zapísaný ako znalecký ústav v zozname znaleckých inštitúcií znalcov, tlmočníkov

a prekladateľov, vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, pôsobiaci

v odbore Kriminalistika, vychádzal z originálu sporného podpisu obsiahnutého na zmluve,

ktorý vyhovoval podmienkam písmoznaleckého skúmania, preto súd nemá dôvod uvedený

záver spochybňovať. V konaní na súde prvého stupňa nebolo treba skúmať originál

predmetnej zmluvy, nakoľko pre jej platnosť (resp. neplatnosť) je v tomto prípade podstatná

skutočnosť, ţe podpis štatutárneho orgánu ţalobcu na nej bol sfalšovaný a táto skutočnosť

vyplýva z jednoznačného záveru vyššie uvedeného odborného vyjadrenia. Samotný Mgr. B.

P. na pojednávaní prvostupňového súdu, konanom dňa 01. 02. 2011 vypovedal, ţe zmluvu

o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 10. 2002 nepodpisoval, jeho podpis je falošný,

v tom čase musel byť jeho občiansky preukaz sfalšovaný, pretoţe ho nepostrádal a nemal ani

dôvod nahlasovať jeho stratu. Uviedol tieţ, ţe do predmetnej kauzy sa podpisoval iba

priezviskom, po jej vzniku pridáva aj svoje krstné meno B. Dodal, ţe nikdy sa nepodpisoval

ako B., pretoţe sa tak ani nevolá. Ţalovaný opak týchto tvrdení nepreukázal.

Pokiaľ súd prvého stupňa dôkazy navrhnuté ţalovaným, a to výsluch svedkov JUDr.

R. a pani T. nevykonal, náleţite vysvetlil, prečo od ich výsluchu na poslednom pojednávaní

dňa 22. 11. 2011 upustil (č. l. 644 – 646). Odvolací súd pripomína, ţe ust.

zakotvujúce povinnosť účastníkov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, ţe

súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, je vyjadrením nezávislého postavenia

súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré

dôkazy vykoná. Preto nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov nemoţno kvalifikovať

ako odňatie práva konať pred súdom. O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojím

procesným postupom odňal účastníkovi moţnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však

v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony účastníka konania reaguje

primeraným, zrozumiteľným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom

11

a nevykonanie dôkazov odôvodní ústavne akceptovateľným spôsobom, nemoţno jeho postup,

spočívajúci v nevykonaní navrhovaných dôkazov, hodnotiť ako odňatie práva konať pred

súdom. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo dôkaz

výsluchom svedkov JUDr. R. a pani T. nevykonal - keďţe JUDr. R. svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 10. 10. 2011 (č. l. 639), v ktorom

zároveň uviedol, ţe o prejednávanej veci nemá ţiadne informácie, o prípade len počul v rámci

advokátskej kancelárie V. & P., v ktorej pracoval a vzhľadom na značný časový odstup si

na nič nepamätá; vo vzťahu k svedkyni T. súd uviedol, ţe napriek výzve, aby ţalovaný súdu

oznámil jej adresu (na pojednávaní dňa 29. 03. 201), túto neuviedol. V tejto súvislosti

odvolací súd zdôrazňuje, ţe nesplnenie si povinnosti v uvedenom smere nie je moţné

vynucovať, jej nesplnenie má však negatívny dôsledok pre účastníka, ktorý vykonanie dôkazu

navrhol. Vyhľadávanie pobytu alebo miesta zdrţiavania sa navrhovaných svedkov nie je

povinnosťou súdu, naopak, je v záujme účastníka, aby zabezpečením ich prítomnosti

preukázal ním tvrdené skutočnosti.

Zo zápisnice o poslednom pojednávaní je zrejmé, ţe súd postupujúc podľa § 118 ods.

1, 2 , oboznámil účastníkov s dôkazmi a obsahom spisu a vyzval ich na ďalšie návrhy.

Ţalobca ţiadne nepredloţil, vo vzťahu k ţalovanému, ktorý zotrval na výsluchu vyššie

označených dvoch svedkov, súd uznesením od ich výsluchu upustil a dokazovanie vyhlásil

za skončené. Po neverejnej porade senátu vyhlásil rozsudok v znení, aké obsahuje jeho

písomné vyhotovenie.

Vo vzťahu k námietke ţalovaného o neúplnom poučení prvostupňového rozhodnutia,

odvolací súd uvádza, ţe podľa v znení účinnom v čase rozhodovania

prvostupňového súdu, písomné vyhotovenia rozsudku síce má obsahovať (okrem iného) aj

poučenie o náleţitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, vrátane poučenia o moţnosti

výkonu rozhodnutia, jeho absencia však nie je takým nedostatkom, ktorý by mal za následok

odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom.

Pokiaľ ide o námietku ţalovaného týkajúcu sa nejasného označenia spoločnosti G., s.

r. o., má odvolací súd za to, ţe i keď predmetná spoločnosť v čase vyhlásenia rozhodnutia

prvostupňového súdu (25. 10. 2011) pod uvedeným obchodným menom uţ nevystupovala

(nakoľko rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 17. 08. 2004 došlo k zmene obchodného

12

mena spoločnosti na E., s. r. o.), z kontextu celého prvostupňového rozsudku je nepochybné,

o aký subjekt – právnickú osobu, ide. Jej označenie korešponduje s označením spoločnosti

v rozhodnom období (dňa 10. 10. 2002), kedy bola uzavretá zmluva o prevode obchodného

podielu spoločnosti G., s. r. o. Ţalobca sa ţalobou domáhal určenia neplatnosti predmetnej

zmluvy, v ktorej je uvedený subjekt označený ešte svojím pôvodným obchodným menom

a súd prvého stupňa do svojho výroku len prevzal ţalobný petit. Vzhľadom na uvedené niet

ţiadnych pochybností, o akú spoločnosť ide, a teda námietka ţalovaného neobstojí ani

v tomto smere.

V ďalšom sa odvolací súd zaoberal časťou odvolania ţalovaného, v ktorej namietol

nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Štruktúra práva na odôvodnenie je

rámcovo upravená v , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré

skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť

súdu zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami, tvrdenými

účastníkmi konania, z odôvodnenia však musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné

skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odvolací súd poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku

prvostupňového rozhodnutia, dospel k záveru, ţe právo ţalovaného na riadne odôvodnenie

porušené nebolo. Keďţe súd prvého stupňa v predmetnej veci postupoval v inteciách

odvolacieho súdu ohľadne doplnenia dokazovania, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku

zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Z neho vyplýva, čoho sa

13

ţalobca svojou ţalobou domáha a z akých dôvodov, na akom tvrdení zaloţil obranu ţalovaný,

aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový

stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy

vyloţil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu a aké právne

závery vyplývajú zo zisteného skutkového stavu vo vzťahu k ţalobou uplatnenému návrhu,

čím napĺňa kritériá určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti i presvedčivosti rozhodnutia. Súd

prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku vo vzťahu k určujúcej časti ţalobného návrhu

vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení neplatnosti právneho

úkonu, následne, sústrediac sa na posúdenie spornej skutočnosti – pravosti podpisu Mgr. B. P.

na posudzovanej zmluve o prevode obchodného podielu, vysporiadal sa s otázkou platnosti

tejto zmluvy, ako aj obranou ţalovaného vo vzťahu k nej.

Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie rozsudku v rozsahu vyhotovenom

prvostupňovým súdom, zodpovedá zákonnej poţiadavke riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia – stručné, jasné, výstiţné a je ústavne akceptovateľné. Je nutné zdôrazniť, ţe

do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ()

a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi ().

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďţe v konaní boli preukázané ţalobcom

uvádzané tvrdenia o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, s dôrazom

na sfalšovanie podpisu na predmetnej zmluve, kým ţalovaný pravdivosť tvrdení, spôsobilých

privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci, nepreukázal, Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, stotoţňujúc sa s jeho

správnosťou v zmysle , potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s . Ţalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto by mal právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Napriek tomu, ţe náhradu si uplatnil (vo svojom

písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného), túto nevyčíslil, preto mu odvolací súd náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal ( ).

14

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. februára 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová