Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/432/2012

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou A., proti povinnému: J., o vymoženie 1 051,58 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2012 č. k.

-52, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 28. júna

2012 č. k. -52 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 16. septembra 2010 súdnemu exekútorovi (J.) návrh

na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 1 051,58 eur s príslušenstvom na základe

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM

SÚDOM zriadeným pri R. z 21. mája 2010 sp. zn. B1208645, ktorým bola žalovanému (J.)

uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (B.) sumu 1 350,32 eur s príslušenstvom.

Následne súdny exekútor požiadal (žiadosťou zo 04. októbra 2010) Okresný súd Košice I o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ( o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ďalej len „Exekučný poriadok“).

2

Okresný súd Košice I uznesením z 26. júla 2011 č. k. -41 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení

uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä obsahom rozhodcovského rozsudku

a obsahom zmluvy o úvere zo dňa 01. júna 2006 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami

zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného (P.) a povinným bola uzatvorená zmluva

o úvere, na základe ktorej sa právny predchodca oprávneného zaviazal poskytnúť povinnému

peňažné prostriedky vo výške 50 000 Sk (1 659, 69 eur), pričom povinný sa zaviazal tieto

peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a poplatky ako aj plniť ostatné povinnosti v zmysle

obchodných podmienok pre úver. Povinný svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil

s obchodnými podmienkami pre úver, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich

predložené a potvrdzuje ich prevzatie. Súd prvého stupňa konštatoval, že z predloženého

rozhodcovského spisu nie je zrejmé z akých obchodných podmienok rozhodcovský súd

vychádzal pri skúmaní svojej právomoci, nakoľko v rozhodcovskom spise sa nachádzajú iba

obchodné podmienky pre úver vydané P., ktoré však v bode 9.2 neobsahujú rozhodcovskú

doložku. Iba v bode 11.2 uvádzajú, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré

vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa

uplatní rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu

riešeniu týchto sporov. Všeobecné obchodné podmienky sa v rozhodcovskom spise

nenachádzajú. Uvedené obchodné podmienky pre úver sú účinné od 01. januára 2008

a v zmysle bodu 6.1 OP nadobúdajú zmeny OP účinnosť voči klientovi ku dňu v nich

uvedenom, teda 01. januára 2008. Teda nie je preukázaná vôľa povinného byť viazaný

obsahom rozhodcovskej zmluvy, čo je nevyhnutný predpoklad pre platné uzavretie

rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Preto súd prvého stupňa dospel

k záveru, že právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti R. rozhodnúť

spor medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere zo dňa 01. júna 2006 nie je daná, nakoľko

nie je preukázané platné uzavretie rozhodcovskej doložky, ktorá by zakladala právomoc

uvedeného rozhodcovského súdu rozhodnúť v danej veci. Vzhľadom na to, že nie je

splnený jeden zo zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súd

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením z 28. júna 2012 č. k. -52 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

3

správne potvrdil. Odvolací súd za podstatnú námietku oprávneného považoval tú, že

pri zmluvách o úvere súd je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky podľa

znenia iba u zmlúv uzavretých po 01. januári

2008 a keďže zmluva o úvere v danej veci bola uzavretá dňa 01. júna 2006, súd nebol

oprávnený rozhodcovskú doložku podľa uvedeného ustanovenia posudzovať a tiež, že

posudzovanie rozhodcovskej doložky podľa uvedeného ustanovenia nemá za následok

zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Odvolací súd uviedol, že právna úprava

spotrebiteľských zmlúv bola do , a to do ustanovení až 59

zaradená až s účinnosťou od 01. apríla 2004, pričom až s účinnosťou od 01. januára 2008 boli

do tejto úpravy zaradené všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, a teda aj zmluvy

uzavreté podľa , a teda v čase uzavretia úverovej zmluvy, z ktorej

oprávnený uplatňuje nároky, v medzi spotrebiteľské zmluvy nebola

zaradená zmluva o úvere. Odvolací súd mal však za to, že uvedené, pokiaľ ide o definovanie

spotrebiteľských zmlúv, neznamená, že zmluva o úvere, ktorá má všetky znaky zmluvy

o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nebola aj v tom čase

spotrebiteľskou zmluvou. Keďže nie je sporné, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi

konania bola spotrebiteľskou zmluvou, odvolací súd mal za to, že výkladom je potrebné dôjsť

k záveru, že aj na zmluvy uzavreté do 01. januára 2008 sa na povinného ako spotrebiteľa

a účastníka tejto zmluvy musia vzťahovať všetky v tom čase platné zákonné ustanovenia

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a teda aj ustanovenia týkajúce sa

spotrebiteľských zmlúv.

Odvolací súd poukázal na to, že aj právna úprava neprijateľných podmienok uvedená

v ustanovení nie je taká, že za takéto podmienky nie je

možné považovať aj iné podmienky, keďže v tomto ustanovení sa uvádza, že za takéto sa

považujú „najmä“ tam špecifikované podmienky. To znamená, že do 31. decembra 2007 ako

aj po 01. januári 2008 za neprijateľné podmienky je možné považovať aj iné podmienky,

i keď nie sú v uvedenom ustanovení, resp. v ust. § 53 ods. 3 účinnom do 31. decembra 2007

vymenované. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že zmluvná podmienka v štandardnej

formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných

do takej zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu,

aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

4

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku pôjde

aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym

súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,

spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom

súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú

rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského

konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv. Výrok o trovách konania

sa zakladá podľa ods. l a ods. l

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie podľa jeho žiadosti alebo, aby zrušil rozhodnutia súdov nižších stupňov a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už začalo konanie ( psím. d/ ),

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ),

účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred ním ( )

a v zmysle tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Oprávnený nesúhlasí s konštatovaním odvolacieho súdu, že rozhodcovská doložka

obsiahnutá vo VOP k Zmluve o úvere je neplatná, z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku podľa . Podľa názoru dovolateľa exekučný súd

nebol oprávnený skúmať platnosť, resp. neplatnosť rozhodcovskej doložky ex offo. Ďalej

uviedol, že skutočnosť, že podmienky v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne

dojednané, sama osebe nezakladá ich neprijateľnosť. To, že rozhodcovské konanie inicioval

oprávnený z titulu neplnenia si povinnosti riadne a včas zo strany povinného, nemôže mať

za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky. Bol preto toho názoru, že rozhodcovská

doložka bola dohodnutá v súlade so zákonom, a preto mal za to, že súdy vec nesprávne

právne posúdili ( ) a konanie zaťažili vadami, ktoré mali

za následok nesprávne rozhodnutie ( ). Dovolateľ mal taktiež

5

za to, že súd opätovným posudzovaním obsahu zmluvy o úvere a VOP, ktoré tvoria podklad

rozhodovania rozhodcovského súdu porušil zásadu nezmeniteľnosti a záväznosti

rozhodcovského rozsudku a rozhodoval tak o veci, o ktorej už bolo raz právoplatne

rozhodnuté. Podľa dovolateľa exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo

skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, ktorý má charakter rei iudicatae a predstavuje tak prekážku veci

rozhodnutej. Zdôraznil, že oprávnený postupoval v súlade s

Z. z. o bankách, ktorý mu ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky

a pokiaľ by tak nerobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s .p.).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia až

Podľa je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

6

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení

a procesne prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

(aj uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Ak je konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v možno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak procesne neprípustné. Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle § 237 O. s .p., ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k niektorej z vád vymenovaných v tomto ustanovení, ale rozhodujúce je

zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

S prihliadnutím na obsah dovolania a so zreteľom na povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral

na otázku opodstatnenosti tvrdenia oprávneného, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť

konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle ide

aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva.

Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať

pred súdom ide tiež v prípade rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nespĺňa zákonné náležitosti.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Dovolací súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS

241/07).

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je rámcovo upravená § 157 ods. 2 v spojení

s , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah

prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré

dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval,

prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných

ustanovení, ktoré použil.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám

logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť

rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.

Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci

vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.

Ustanovenie sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú

9

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS

78/05). Avšak aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí účastníkov konania

jednoznačne presvedčiť o správnosti záverov súdu a rovnako v prípade kontroly správnosti

rozhodnutia musí odôvodnenie rozsudku slúžiť na objasnenie dôvodov konkrétneho

rozhodnutia súdu.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď dospel k záveru, že právomoc

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti R. rozhodnúť spor zo zmluvy

o úvere zo dňa 01. 06. 2006 nie je daná, nakoľko nie je preukázané platné uzavretie

rozhodcovskej doložky, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť

v danej veci. Vychádzal pritom zo zistenia, že z predloženého rozhodcovského spisu nie je

zrejmé, z akých podmienok vychádzal rozhodcovský súd pri skúmaní svojej právomoci,

nakoľko v rozhodcovskom spise sa nachádzajú iba obchodné podmienky pre úver vydané P.,

ktoré však v bode 9.2, na ktorý sa rozhodcovský rozsudok odvolával, neobsahujú

rozhodcovskú doložku. Iba v bode 11.2 uvádzajú, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek

spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia

dohody sa uplatní rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza

k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov, ktoré všeobecné obchodné podmienky sa

v rozhodcovskom spise nenachádzajú. Uvedené obchodné podmienky pre úver sú účinné

od 01. 01. 2008 a v zmysle bodu 6.1 OP nadobúdajú zmeny OP účinnosť voči klientovi

ku dňu v nich uvedenom, teda 01. 01. 2008. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nemal

zrejmé, z čoho rozhodcovský súd vychádzal pri skúmaní svojej právomoci, nakoľko

obchodné podmienky pre úver, ktoré sú súčasťou rozhodcovského spisu, neobsahujú

rozhodcovskú doložku, ale odkaz na rozhodcovskú doložku, ktorá má byť obsiahnutá

vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa súdu prvého stupňa navyše zo zmluvy

o úvere ani z obchodných podmienok pre úver nevyplýva, že klient sa pri podpise zmluvy

o úvere vopred oboznámil a súhlasil so znením všeobecných obchodných podmienok

obsahujúcich rozhodcovskú doložku. Teda nie je preukázaná vôľa povinného byť viazaný

obsahom rozhodcovskej zmluvy, čo je nevyhnutný predpoklad pre platné uzavretie

rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky.

10

Napadnutým uznesením odvolací súd odchylne od zistení súdu prvého stupňa,

po výklade aplikácie ust. v znení účinnom do 31. 12.

2007 k námietke oprávneného, uzavrel, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej

zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takej zmluvy,

ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej

vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom

na udelenie poverenia pre exekútora bez toho, aby uviedol z akých skutkových zistení

ohľadne rozhodcovskej doložky zmluvných strán vychádzal a o ktoré dôkazy oprel svoje

právne závery.

Z uvedených dôvodov nemožno rozhodnutie odvolacieho súdu považovať za také,

ktoré zodpovedá požiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý

proces.

Týmto postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva dovolateľa

na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, resp. SR v spojení s a tým aj k naplneniu

dovolacieho dôvodu podľa

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tiež okolnosťou,

pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom takouto procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

podľa ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu,

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní nezaoberal.

11

V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie v zmysle

znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. februára 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová