Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ca5/398544.1a485d.pdf
PDF · 110.58 KB
No categories available
6Tost/3/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 3/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí
konanom 27. februára 2014 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Ing. M. U.,
pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné, o sťaţnosti
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T 11/2013,
z 8. januára 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
podal 8. apríla 2013 obţalobu na obvineného Ing. M. U. v bode 1/, 2/
pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v bode 3/
pre prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a v bode 4/
pre prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., čím spáchal na tom skutkovom
základe, ţe
1. v presne nezistenom čase v období mesiacov august aţ október 2009 ako riaditeľ
Riaditeľstva hraničnej polície S. Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len „RHP S. ÚHCP MV SR“) prijal od nstrţm. S. S. a M. S.
finančný úplatok v celkovej výške 2 600 €, ktorý mu bol odovzdávaný postupne
prostredníctvom sprostredkovateľky K. Č., a to prvýkrát v sume 1 000 € v hypermarkete H.
v M. na ul. H. č. X., druhýkrát v sume 1 000 € na ceste medzi M. a mestskou časťou M.
a tretíkrát v sume 600 € na dvore jeho rodinného domu v obci P. č. X. za to, ţe zabezpečí
prijatie M. S. do sluţobného pomeru príslušníka PZ,
2. v presne nezistenom čase v období od 05. júna 2009 do 15. júna 2009
v S., vo svojej kancelárii na RHP S. ako riaditeľ RHP S. ÚHCP MV SR, ţiadal od M. F.
finančný úplatok vo výške 50 000 Sk (1 659,70 €) za to, ţe zabezpečí prijatie P. F., syna
M. F., do sluţobného pomeru príslušníka PZ,
3. dňa 27. júna 2008 ako riaditeľ RHP S. ÚHCP MV SR a ako zástupca
zamestnávateľa nad rámec svojich právomocí uzavrel hromadnú poistnú zmluvu na poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania s poisťovňou A., a.s., číslo návrhu
X., číslo zmluvy X. so začiatkom poistenia od 1. júla 2008 na dobu neurčitú, v ktorej poistil
seba a ďalších 83 podriadených policajtov za celkové ročné poistné 164 010 Sk (5 444,13 €),
ktoré bolo spoločnosťou A., a.s. fakturované RHP S., ktoré však nebolo uhradené, a tak
na podklade všeobecných poistných podmienok došlo ku dňu 1. októbru 2008 k zániku
poistenia a za obdobie platnosti poistenia od 1. júla 2008 do 30. septembra 2009 podľa § 803
ods. 1 Občianskeho zákonníka a ku dňu 12. februára 2010 si tak poisťovňa nárokuje
nedoplatok na poistnom vo výške 1 185,45 € od RHP S., pričom plk. Ing. M. U. tak konal
bez písomného alebo ústneho splnomocnenia dotknutých policajtov a bez ich súhlasu,
na účely uzatvorenia poistenia poskytol poisťovni aj osobné údaje dotknutých
policajtov - rodné čísla, čím postupoval v rozpore s § 7 ods. 6 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane
osobných údajov a svojím konaním porušil povinnosti uloţené ustanovením § 48 ods. 3
písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZV a JS SR a ŢP,
4. v období od 30. augusta 2006 do 15. februára 2010 v S. na svojom pracovisku
ako riaditeľ RHP S. ÚHCP MV SR na základe predchádzajúcich písomných ţiadostí
pre fyzické osoby neoprávnene, nad rámec svojich právomocí, vydal celkom 150 písomností
s označením: „Povolenie na prednostné vybavovanie pri prekračovaní Slovensko - ukrajinskej
štátnej hranice cez hraničný priechod Vyšné Nemecké - Uţhorod, Ubľa - Veľkij Bereznij“,
ktoré zaevidoval v roku 2006 v zbernom hárku č.p.: PPZ-2/HCP-OVS-SO/2006
pod poradovými číslami písomnosti 43 a 64, v roku 2007 v zbernom hárku
č.p.: PPZ-16/RHP-SO-OVS/2007 pod poradovými číslami písomnosti 3, 5, 30, 43, 44, 51, 52,
56, 69, 78, 81, 83, 94 a 96, v roku 2008 v zbernom hárku č.p.: UHCP-7/RHP-SO-CD/2008
pod poradovými číslami 1, 3, 5, 10, 13, 15, 17, 19, 21, 27, 29, 34, 38, 43, 48, 52, 54, 56, 58,
62, 66, 69, 76, 82, 85, 87, 89, 98, 100 a 102, v roku 2009 v zbernom hárku
č.p.: UHCP-2/RHP-SO-CD/2009 pod poradovými číslami písomnosti 1, 3, 5, 7, 9, 11, 15, 17,
22, 27, 31, 33, 36, 38, 40, 42, 45, 51, 54, 57, 59, 63, 81, 82, 91, 96, 99, 100, 103 a 107,
v roku 2010 v zbernom hárku č.p.: UHCP-2/RHP-SO-CD/2010 pod poradovými číslami
písomnosti 1, 3, 10, 14, 19 a 21 a pod č.p.: UHCP-4/RHP-SO-CD/2010 napriek tomu, ţe taká
právomoc k vydávaniu povolení na prednostné vybavovanie mu nevyplývala zo ţiadneho
všeobecne záväzného právneho predpisu Slovenskej republiky, ani z Nariadenia európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 562/2006 (Kódex schengenských hraníc) ani zo ţiadneho interného
predpisu, pričom tieto osoby takto neoprávnene vydané povolenia vyuţívali na prednostné
vybavovanie pri prekročení štátnej hranice cez koridor označený medzinárodnou značkou CD,
určený pre osoby s diplomatickými výsadami a iné oprávnené osoby.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením, sp. zn. PK-1T 11/2013,
z 8. januára 2014 podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. odmietol obţalobu a vec vrátil
prokurátorovi, lebo boli zistené závaţné procesné chyby spočívajúce v porušení ustanovení
zabezpečujúcich práva obhajoby.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu podal riadne v zákonom stanovenej
lehote sťaţnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky.
V písomne podanej sťaţnosti rozviedol dôvody, pre ktoré Špecializovaný trestný súd
v Pezinku odmietol obţalobu.
Poukázal na to, ţe obhajca doručil vyšetrovateľovi plnomocenstvo, na základe ktorého
zastupuje obvineného. 26. februára 2010 a toho istého dňa (nesprávne je v sťaţnosti uvedený
dátum 26. januára 2010) urobil vyšetrovateľ úradný záznam (č.l. 58, zv. I), z ktorého obsahu
je zrejmé, ţe obhajca toho istého dňa ústne poţiadal vyšetrovateľa, aby bol o ďalších
vykonávaných procesných úkonoch vopred upovedomený; túto skutočnosť obhajca
na verejnom zasadnutí pred Špecializovaným trestným súdom dňa 08. januára 2014 dokonca
dvakrát poprel.
Niet pochýb, ţe vyšetrovateľ po tejto ústnej ţiadosti obhajcu o ďalších úkonoch
trestného konania informoval.
Je pravdou, ţe Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 6
ods. 3 písm. d/ hovorí, ţe obvinený ma právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov
proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých
podmienok, ako svedkov proti sebe.
Na druhej strane výklad tohto ustanovenia hovorí o tom, ţe toto právo má obvinený
v celom trestnom konaní proti nemu vedenom, teda postačuje, ak obvinený sám
alebo prostredníctvom obhajcu má moţnosť jedenkrát vypočuť svedkov, v podmienkach
slovenského trestného práva procesného, aspoň na hlavnom pojednávaní. Rozširovanie
výkladu tohto ustanovenia je nenáleţité a odporujúce kontradiktórnemu procesu.
Vo vzťahu ku svedkyni Ing. P. H. treba uviesť, ţe je pravdou, ţe táto bola vypočutá
len pred vznesením obvinenia.
Nič nebráni súdu, aby túto svedkyňu vypočul na hlavnom pojednávaní. Podstatnými
dôkazmi k tomuto skutku podľa prokurátora sú ale výpoveď svedka Ing. Š. M. a listinné
dôkazy, hromadné prihláškové poistenie a potvrdenie o poistení.
Vyslovil názor, ţe ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obvinený po zákonnom
poučení nereflektuje na moţnosť zvoliť si obhajcu alebo poţiadať o jeho ustanovenie,
pominie potreba reparácie porušenia práva na obhajobu opätovným výsluchom svedka, ktorý
bol vypočutý po vznesení obvinenia (§ 34 ods. 1 veta piata Trestného poriadku). Takú
výpoveď svedka, ktorý odoprel vypovedať, moţno na hlavnom pojednávaní prečítať
podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku. Tento princíp sa teda uplatní aj v prípade, ţe obhajca
neţiadal byť prítomný na úkonoch trestného konania, t.j. takéto výpovede je moţné prečítať
na hlavnom pojednávaní v prípade, ak svedok bez oprávnenia odoprie vypovedať (§ 263
ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku). Pasivita obhajcu v prípravnom konaní, ako osoby znalej
práva, nemôţe mať za následok nemoţnosť čítania svedeckej výpovede na hlavnom
pojednávaní podľa § 264 ods. 4 Trestného poriadku.
K navrhovaným dôkazom obhajcom pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania
vyslovil názor, ţe nič nebráni súdu, aby v kontradiktórnom konaní navrhované dôkazy
vykonal.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
zrušil napadnuté uznesenie a nariadil súdu prvého stupňa, aby vo veci konal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, ţe sťaţnosť prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nie je dôvodná.
Zásada práva na obhajobu vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. je ústavnou
zásadou a upravuje ju aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v čl. 6. ods. 3 písm. b/, písm. c/ a vzťahuje sa na celé trestné konanie a jej zabezpečenie
je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a aj súdov, keďţe právo na obhajobu
je dôleţitým predpokladom zistenia skutkového stavu veci ako aj predpokladom vydania
zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Dôkazy s podstatnými procesnými nedostatkami
sú absolútne neúčinné.
Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu a zabezpečuje
aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane.
V konaní bolo jednoznačne porušené právo obvineného na obhajobu a prvostupňový
súd správne rozhodol, keď podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. obţalobu odmietol a vec vrátil
prokurátorovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s odôvodnením
prvostupňového rozhodnutia. K spornému záznamu zo dňa 26. januára 2010 (zv. I, č.l. 58)
uvádza, ţe nie sú pravdivé tvrdenia prokurátora uvedené v sťaţnosti, ţe vyšetrovateľ po tejto
ústnej ţiadosti obhajcu ho informoval o ďalších úkonoch trestného konania. Tieto tvrdenia
prokurátora nie sú v spise ţiadnym spôsobom preukázané. Tvrdenie prokurátora o tom,
ţe obvinený má právo jedenkrát vypočuť svedkov a môţe to byť aj na hlavnom pojednávaní
je v rozpore so základnými zásadami trestného konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje ani s názorom prokurátora v tom
smere, ţe výpoveď svedkyne Ing. P. H. je bezvýznamná a podstatným dôkazom v tomto
smere je výpoveď Ing. Š. M..
Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe práve svedkyňa pripravovala všetky podklady
potrebné k zmluve. Svedkyňa preto musí byť vypočutá vo veci v súlade s Trestným
poriadkom.
Je preto potrebné, aby v konaní došlo k náprave vytýkaných procesných pochybení,
aby bolo zabezpečené v celom konaní právo obvineného na obhajobu.
Aţ po odstránení vytýkaných pochybení v uznesení Špecializovaného trestného súdu,
sp. zn. PK-1T 11/2013, z 8. januára 2014 bude môcť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podať novú obţalobu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 27. februára 2014
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová