Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/241/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. S.,

nar. X., bývajúceho v B., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov S. S., bývajúcej v B., zastúpenej

JUDr. J. L., advokátom v K. a M. T., bývajúceho K., o návrhu otca o úpravu styku s mal.

E., vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , o dovolaní matky mal. E.

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. júna 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie matky, mal. dieťaťa E. S., S. S. o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov rozsudkom z 1. februára 2012 č.k. -105 rozhodol,

tak že otec maloletého M. T., nar. X. je oprávnený sa stýkať s maloletým E. S., nar. X. každú

poslednú sobotu v každý druhý kalendárny mesiac v roku v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod.

za účasti matky maloletého S. S., nar. X. mimo bydliska maloletého a bez účasti starých

rodičov maloletého s tým, že maloletého spolu s matkou otec prevezme pred bydliskom

maloletého a s tým, že prvý styk otca s dieťaťom sa uskutoční v kalendárnom mesiaci

nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku a následne sa styk uskutoční každý druhý

kalendárny mesiac. Matka maloletého je povinná maloletého na styk riadne pripraviť. Otec

maloletého je povinný zabezpečiť návrat maloletého spolu s jeho matkou po ukončení styku

späť pred bydlisko maloletého. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania.

Krajský súd v Prešove na odvolanie matky rozsudkom z 27. júna 2012 sp. zn.

potvrdil rozsudok okresného súdu, vyslovil, že sudkyňa Mgr. Ivana

Hanuščáková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci Okresného súdu Bardejov

2

sp. zn. . Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie matka dieťaťa. Žiadala, aby

dovolací súd rozhodnutie krajského súdu a okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na neúplne zistený skutkový stav súdom

a následne predčasné rozhodnutie. Namietala, že v konaní sa vyskytli procesné vady. Jej

a dieťaťu bola spôsobená ujma, keďže boli vystavení psychickej traume, nakoľko ide o citlivé

záležitosti.

Otec a kolízny opatrovník sa k dovolaniu matky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie matky dieťaťa smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a

V danej veci odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné a nejde o prípad

vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky podľa a

Podľa ustanovenia dovolanie nie je prípustné vo veciach

upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

3

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V rozsudku o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom nejde o obmedzenie alebo

pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, preto dovolanie

nie je prípustné a ide pritom o vec upravenú v Zákone o rodine, kde dovolanie nie je

prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Vzhľadom na obsah dovolania dovolateľka konkrétne netvrdila existenciu vád konania

podľa ustanovenia až g/ a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je prípustné.

Dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila aj tým, že v konaní došlo k inej vade konania

( ).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Pokiaľ dovolateľka za inú vadu konania považuje neúplnosť zistení skutkového stavu

veci súdmi nižších stupňov, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia

dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie

je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu o nevylúčení sudkyne Mgr. Ivany

Hanuščákovej, dovolateľka, ako to vyplýva z obsahu dovolania ho nenapadla, preto sa ním

dovolací súd ani nezaoberal.

Keďže prípustnosť dovolania matky dieťaťa nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jej

dovolanie podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania (z procesných dôvodov) sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 243b

ods. 5 v spojení s ,

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová