Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
afe/391736.e5851a.pdf
PDF · 136.89 KB
No categories available
2Cdo/344/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 344/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : Š. P., bývajúci
K., zastúpený JUDr. M. V., advokátkou v K., proti ţalovanému : V. P., bývajúci v R.,
zastúpený JUDr. L. Š., advokátom v Č., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, v danom prípade o zloţenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania,
vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 6 C 52/2008, o dovolaní ţalovaného proti
uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 30. novembra 2009 sp. zn. 9 Co 373/2009
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina uznesením z 25. augusta 2009 č.k. 6 C 52/2008-104 nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, s tým, ţe aj ustanovil za znalca
P. R., ktorému uloţil vypracovať znalecký posudok so zadaním otázok a zároveň aj uloţil
ţalobcovi a ţalovanému, aby zloţili do 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na účet
Okresného súdu v Ţiline vedený v štátnej pokladnici č. X. kaţdý sumu 140 € ako zálohu na
trovy, ktoré si vyţiada znalecké dokazovanie.
Následne Okresný súd Ţilina uznesením z 23. septembra 2009 č.k. 6 C 52/2008-111
zbavil P. R. povinnosti vypracovať znalecký posudok s tým, ţe zmenil uznesenie Okresného
súdu Ţilina zo dňa 25.8.2009 č.k. 6 C 52/2008-104 tak, ţe za znalca ustanovil M. V. Vyslovil,
ţe v ostatných častiach zostáva uznesenie Okresného súdu Ţilina zo dňa 25. augusta 2009 č.k.
6 C 52/2008-104 nezmenené.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaného uznesením z 30. novembra 2009 č.k.
9 Co 373/2009-120 uznesenie okresného súdu, vo výroku, ktorým uloţil ţalovanému zloţiť
do 10 dní od doručenia uznesenia preddavok na trovy znaleckého dokazovania 140 €,
potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe medzi účastníkmi nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva dohodou, preto je bez významu, ktorý z účastníkov podal návrh
na nariadenie znaleckého dokazovania, nakoľko toto vzhľadom na predmet konania je
nariadené v záujme ţalobcu i ţalovaného. Ak potom otázka oslobodenia od súdnych
poplatkov bola vo vzťahu k ţalovanému posúdená negatívne a znalecký posudok bol
nariadený i v jeho záujme, neostávalo neţ uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
ohľadne zloţenia preddavku na trovy znaleckého dokazovania ako správne potvrdiť.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý dôvodnosť
odôvodňoval ustanovením § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., teda, ţe rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol, aby najvyšší súd uznesenie odvolacieho
súdu ako aj uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Ustanovenie § 239
ods. 3 O.s.p. teda vylučuje prípustnosť dovolania ţalovaného proti uzneseniu o znalečnom.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných
procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia (§ 242 ods. 1 O.s.p.),
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 ods. 3 O.s.p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo
uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré
moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Existencia niektorej
z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená ani namietaná
ţalovaným.
Ţalovaný v dovolaní namieta, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovaného boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti
ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd mu ale napriek tomu náhradu trov konania nepriznal, pretoţe
v dovolacom konaní náhradu trov neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová