Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/112/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : A., so sídlom

v R., zapísaný v registri obchodných spoločností pod č. F., zastúpený JUDr. P. Z., advokátom

v B., proti ţalovanému : I. L., bývajúci v B., zastúpený Advokátskou kanceláriou A.,

v zastúpení Mgr. R. H., so sídlom S., adresa na doručovanie L., o zaplatenie 1 255,26 €,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2012 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2012 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III uznesením z 25. januára 2012 č.k. -75 prerušil

konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. . V odôvodnení uviedol, ţe z vyjadrení účastníkov konania zistil, ţe

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. prebieha spor medzi ţalobcom (I. L.)

a ţalovaným (A.) a to o náhradu škody za zničenú a stratenú batoţinu. Citujúc ustanovenia

§ 109 ods. 2 písm.c/ ďalej uviedol, ţe nakoľko v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. sa rieši otázka, ktorá bude mať nepochybne význam pre

rozhodnutie súdu v tomto konaní, a to konkrétne pre posúdenie, či vzniklo na strane

ţalovaného bezdôvodné obohatenie, prerušil predmetné konanie aţ do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. .

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z 30. apríla 2012 č.k.

-87 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uviedol, ţe v posudzovanom prípade sú súbeţne vedené dve konania týkajúce sa v záhlaví

tohto uznesenia uvedených účastníkov konania. Pred Okresným súdom Bratislava I pod

2

sp. zn. prebieha konanie v právnej veci ţalobcu I. L., proti ţalovanému A.,

o náhradu škody za zničenú a stratenú batoţinu. Pred okresným súdom Bratislava III pod

sp. zn. prebieha konanie o zaplatenie 1 255,26 €. Ide o dva samostatné právne

nároky i keď vyplývajúce z jedného právneho nároku s tým, ţe odvolací súd na tomto mieste

nepovaţuje za potrebné bliţšie špecifikovať priebehy jednotlivých konaní, s ktorých obsahom

sa oboznámil z predloţeného spisového materiálu. Súd prvého stupňa si dostatočne

neuvedomil, ţe pokiaľ medzi stranami nie je sporné, či bola daná povinnosť vrátiť plnenie

(nakoľko ţalovaný túto svoju povinnosť vyslovene uznal a po podaní ţaloby dobrovoľne

splnil, pričom ţalobca toto oneskorené plnenie prijal a v súlade s tým upravil petit svojho

návrhu) je moţné bez ďalšieho posúdiť otázku vzniku nároku na úrok z omeškania a trov

konania, ktoré zostali predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. . V konečnom dôsledku ţalovaný nárok uznával od jeho uplatnenia v roku

2009 a tento nárok bol v roku 2011 aj uspokojený a preto je zrejmé, ţe od jeho uplatnenia do

jeho zaplatenia bol ţalovaný v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom

na charakter uplatneného nároku ako aj s poukazom na prebiehajúce konanie pred

Okresným súdom Bratislava I v názorovej zhode s odvolateľom dospel k záveru, ţe dôvod,

pre ktorý súd prvého stupňa prerušil konanie v predmetnej veci nemoţno povaţovať za

relevantný, keďţe sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu

Bratislava III pod sp. zn. . Dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné,

preto uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorého

prípustnosť odôvodňoval ustanovením Uviedol, ţe mu súd prvého stupňa doručil

odvolanie ţalobcu dňa 27.2.2012. K odvolaniu sa vyjadril podaním zo dňa 4.3.2012. Pri

nahliadnutí do spisu dňa 17. júla 2012 zistil, ţe jeho vyjadrenie zo dňa 4.3.2012 nebolo

v spise očíslované a zaţurnalizované. Má za to, ţe odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní

ţalobcu nemal k dispozícii jeho vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu. Túto skutočnosť potvrdzuje

aj to, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia neuviedol, ţe by ţalovaný podal

vyjadrenie k odvolaniu, ani neuviedol ţiadne skutočnosti, ako sa k veci vyjadril ţalovaný, čo

by podľa bol povinný. Týmto mu bola znemoţnená realizácia jeho

procesného oprávnenia priznaného . Napriek tomu, ţe sa

vyjadril k odvolaniu podanému ţalobcom, odvolací súd toto vyjadrenie nedostal, a týmto

odvolaciemu súdu neboli prezentované skutočnosti tvrdenia a právne závery vyslovené

ţalovaným. Nebolo mu umoţnené jeho právo na súdnu ochranu, ktorej súčasťou je aj vyjadriť

sa ku všetkým skutočnostiam, vrátane vyjadriť sa k podanému odvolaniu podanému zo strany

druhého účastníka konania, pričom takéto vyjadrenie musí byť rozhodujúcemu súdu

k dispozícii v čase rozhodovania o veci. V konaní preto došlo k procesnej vade v zmysle

V zmysle odôvodňuje svoje dovolanie všetkými

dôvodmi podľa písm.a/, b/, c/, t.j. ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, ţe konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ţe

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nevedno, prečo sa odvolací súd

v odôvodnení uznesenia vyjadroval k samotnému meritu veci, hoci rozhodoval o procesnej

otázke prerušenia konania. V tomto smere došlo k absolútnemu zásahu do práv ţalovaného

na spravodlivé súdne konanie. Navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného navrhol, aby dovolací súd

dovolanie ţalovaného zamietol ako nedôvodné podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie

je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev () na zaujatie stanoviska ( ).

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

V danom prípade je dovolaním napadnuté zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, teda

uznesenie, nevykazujúce znaky ani jedného z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je

dovolanie prípustné podľa a ; prípustnosť podaného dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva. Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené

rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je prípustné dovolanie z iných dôvodov, neţ sú uvedené

v (viď bliţšie R 34/1995).

Dovolanie ţalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

ţe pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

ţe v konaní došlo k takejto vade.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli,

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j. ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť pred

ním konať.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Ţalovaný namietal, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe jeho

vyjadrenie zo dňa 4.3.2012 na odvolanie ţalobcu zo dňa 27.2.2012 nebolo v spise očíslované

a zaţurnalizované, toto nemal k dispozícii odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu ţalobcu.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie

povinností a úctu k právam iných osôb.

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolanie podané ţalobcom proti uzneseniu súdu prvého

stupňa (č.l. 81-83) bolo doručené právnemu zástupcovi ţalovaného 27.2.2012. Písomné

vyjadrenie ţalovaného k tomuto odvolaniu zo 4. marca 2012 (č.l. 89a, 89b) bolo súdu prvého

stupňa doručené 7. marca 2012, pričom zo spisu nevyplýva, ţe by bolo doručené ţalobcovi,

bolo zaţurnalizované aţ za rozhodnutím odvolacieho súdu, pričom ani odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ţe by ţalovaný podal vyjadrenie k odvolaniu, ani

neuviedol ţiadne skutočnosti, ako sa k veci vyjadril ţalovaný.

Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatným účastníkom

treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka

konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov konania pred

súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti

práva na spravodlivý proces. Keďţe v danej veci vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobcu

nebolo doručené ţalobcovi, dokonca odvolací súd v čase prejednávania a rozhodovania veci

nemal k dispozícii uvedené vyjadrenie, v dôsledku chybného postupu pracovníkov súdu, keď

nemohol posudzovať opodstatnenosť tvrdení a právnych záverov vyslovených ţalovaným,

treba konštatovať, ţe v tejto súvislosti nebolo moţné odvolacie konanie povaţovať

za spravodlivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP zo dňa

27. apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané

na to, ţe princíp rovnosti zbraní, ako jedným zo znakov širšieho konceptu spravodlivého

súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť

predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej

pozície vis-á-vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku

z 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I).

Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje

právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť

nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa

so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie

súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované

vyššie, ods. 59). Právo na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa

môţe meniť v závislosti od špecifických okolností predmetného prípadu (pozri Asnar proti

Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods. 26, 18. október 2007; a Vokoun proti Českej republike,

č. 20728/05, ods. 26, 3. júl 2008).

Dovolací súd poukazuje aj na to, ţe význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie

k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby

procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť

vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu. Bolo povinnosťou

odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní ţalobcu, o ktorom rozhodoval bez

nariadenia pojednávania v zmysle , poskytol ţalobcovi moţnosť vyjadriť sa

k písomnému podaniu ţalovaného (vyjadreniu k odvolaniu) a s predmetným vyjadrením

ţalovaného sa oboznámiť v čase rozhodovania o odvolaní ţalobcu, mať ho k dispozícii

a vyporiadať sa s ním.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva dovolateľa

na súdnu ochranu podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ), v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ).

Procesná vada podľa ustanovenia zakladá prípustnosť dovolania

a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom

na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová