Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1S-93-2018.pdf
PDF · 123.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/93/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JUDr. J. T., S..J.., U. W. X, XXX XX U., doručovacia adresa E. X, XXX XX U., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, na ochranu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Žaloba
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd Okresnému úradu Bratislava:
- prikázal do 3 dní oznámiť podniku LESY Slovenskej republiky, š.p., IČO: 36 038 351, že odsúhlasenie hospodárskych opatrení v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016-2025) vykonané listom zo dňa 21.12.2015 sa ruší a Okresný úrad Bratislava vyjadruje výslovný nesúhlas s pokračovaním akejkoľvek činnosti na základe tohto listu,
- zakázal odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava bez účasti dotknutej verejnosti v rozsahu podľa Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor),
- zakázal odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava pokiaľ nie sú vypracované priority z hľadiska významu a priority z hľadiska degradácie alebo deštrukcie podľa smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne žijúcich rastlín,
- zakázal odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava, ktoré boli navrhnuté podnikateľským subjektom a prikazuje mu do 3 dní oznámiť spoločnosti LH Projekt - SK, s.r.o., IČO: 36 615 919, že zmluva o dielo č. 174/NLC/2015-VO je neplatná, pretože je v rozpore s právom EÚ,
- zakázal odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava, ktoré boli navrhnuté subjektom bez výslovného oprávnenia na podanie návrhu hospodárskych opatrení a prikázať mu do 3 dní oznámiť spoločnosti LH Projekt - SK, s.r.o., IČO: 36 615 919, že na podanie návrhu hospodárskych opatrení nemá uzatvorenú platnú zmluvu a návrh hospodárskych opatrení v lesnom celku Lesy SR
Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016-2025) je nezákonný.
2. V žalobe uviedol, že predmetom sporu je výrub stromov v Území európskeho významu D. X. v rámci návrhu hospodárskych opatrení na rok 2016. D. X. tvorí súčasť sústavy Natura 2000, čo je sústava chránených území európskeho významu. Podľa žalobcu je v tejto oblasti chystaný protiprávny výrub stromov, ktorý nespĺňa požiadavky Európskeho environmentálneho práva a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a majú prednosť pred zákonom.
3. Uviedol, že predmetom preskúmania je stanovisko žalovaného, ktoré nie je rozhodnutím a ktoré bolo podkladom aktuálnej ťažobnej činnosti. Uvedené stanovisko je potrebné považovať za zásah podľa piatej hlavy piatej časti OSP, pretože ním boli ukrátené práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti životného prostredia orgánom verejnej správy.
4. Žalobca namietal, že hospodárske opatrenia boli realizované bez účasti dotknutej verejnosti. Žalobca tvrdí, že ust. § 41 ods. 15 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch je v rozpore s čl. 9 ods. 3 a Aarhuského dohovoru a prednosť má medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná. Keďže dotknutá verejnosť bola z procesu odsúhlasovania hospodárskych opatrení na rok 2016 vylúčená, podľa žalobcu je preto ťažba nezákonná. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov nekonal so žalobcom ako s dotknutou verejnosťou, pretože mu zákon takúto povinnosť neprikazuje. Žalovaný pritom žalobcu ako dotknutú verejnosť registroval, keď mu súhlas, resp. rozhodnutie sprístupnil až v odpovedi na sťažnosť zo dňa 13.05.2016. Odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016-2025), boli žalobcovi sprístupnené až v prílohe odpovede na sťažnosť.
5. Žalobca tiež považuje hospodárske opatrenia realizované v rozpore so Smernicou EÚ o biotopoch. Ťažba sa tak realizuje po prerokovaní podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z. (ďalej len „zákon o lesoch“) a nie na základe vyjadrení podľa § 41 ods. 16 Zákona o lesoch, ktoré musia obsahovať aj požiadavky, za ktorých dodržania zásahy nebudú mať významný vplyv na územie európskej sústavy chránených území. Uviedol, že hospodárske opatrenia, ktorých súčasťou je obnovná ťažba pred schválením programu starostlivosti o lesy sú teda v rozpore so smernicou, lebo nejde o zásahy vykonané na základe programu starostlivosti o lesy, ktorý musí obsahovať aj priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave, alebo obnovenie do takého stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I, alebo druhov uvedených v prílohe II. a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a priority z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené. Len také zásahy, ktoré sú súčasťou programu starostlivosti o lesy, ktorý prešiel primeraným posúdením možno akceptovať ako súčasť správy lokality, kedy nie je potrebné vykonanie posúdenia jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality - EIA. Hospodárske opatrenia, ktorých súčasťou je obnovná ťažba pred schválením programu starostlivosti o lesy sú teda nezákonné.
6. Podľa žalobcu je v rozpore s čl. 4 ods. 4 Smernice EÚ o biotopoch delegovanie úlohy štátu - zabezpečiť trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch na tretiu osobu v zmysle ust. § 40 ods. 1, 5 a 6. Slovenská republika nevypracovala priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takého stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I. alebo II. a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a priority z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené. Tieto kritéria by preto mal obsahovať plán starostlivosti o lesy. Uvedený plán starostlivosti o lesy na obdobie rokov 2016-2025 na určenom lesnom celku má vypracovať LH Projekt na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi objednávateľom Národné lesnícke centrum a zhotoviteľom LH Projekt - SK, s.r.o.. Keďže Smernica o biotopoch zakotvila povinnosť štátu aby vypracoval uvedené priority, potom zmluva, na základe ktorej má tak urobiť podnikateľský subjekt, je podľa žalobcu neplatná.
7. Žalobca ďalej namietal aj nezákonnosť návrhu hospodárskych opatrení LH Projekt - SK, s.r.o., pretože na vykonanie návrhu hospodárskych opatrení spoločnosť LH Projekt - SK, s.r.o. nemá uzavretú zmluvu. Zmluvu o dielo ma uzavretú s objednávateľom Národné lesnícke centrum, preto spoločnosť LH Projekt - SK, s.r.o. konala bez mandátu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je ministerstvo.
8. Žalobca poukázal, že vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a to sťažnosti na Ministerstvo životného prostredia SR a na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol súdu, aby jeho žalobe bolo vyhovené.
II.
Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.06.2016 uviedol, že odsúhlasenie hospodárskych opatrení v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016-2025), (ďalej aj len PSL) z 21.12.2015 bolo zákonné a v súlade s platnými právnymi predpismi. Je názoru, že žalobca zásahom Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva nebol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a navrhol súdu konanie zastaviť alebo žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ich zrušením by mohlo dôjsť k poškodeniu hospodárskych záujmov obhospodarovateľa lesa.
10. V prípade odsúhlasovania hospodárskych opatrení žalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 41 ods. 15 zákona o lesoch, podľa ktorého hospodárske opatrenia navrhuje vyhotovovateľ programu starostlivosti o lesy a odsúhlasuje ich OŠS LH po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy. Žalovaný súhlasom na vykonanie hospodárskych opatrení upravil práva a právom chránené záujmy obhospodarovateľa lesa v lesnom celku Lesy SR Bratislava na ÚEV Devínska Kobyla.
11. Z ustanovenia § 41 ods. 18 zákona o lesoch vyplýva, že hospodárske opatrenia pre rok 2016 Okresný úrad Bratislava neschvaľoval rozhodnutím v zmysle správneho poriadku a preto rozhodnutie ohľadne hospodárskych opatrení pre rok 2016 neexistuje. Podľa ust. §41 ods. 18 zákona o lesoch sa na konanie podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, a preto výsledkom rozhodovania nemôže byť vydanie rozhodnutia, ide len o odsúhlasenie hospodárskych opatrení. Dotknutým orgánom štátnej správy, ktorý sa vyjadruje k hospodárskym opatreniam je v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. m), § 9 ods. 2 a § 67 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej OÚ BA OSŽP). Z vyjadrenia OÚ BA OSŽP zo dňa 17.12.2015 vyplýva, že dotknutý orgán štátnej správy OÚ BA OSŽP nemal k návrhu hospodárskych opatrení žiadne pripomienky a súhlasil s nimi.
12. Na základe žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácie mu listom zo dňa 14.04.2016 bola doručená aj kópia zmluvy o dielo a listom zo dňa 29.04.2016 na základe žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 26.04.2016 bol žalobcovi doručený návrh hospodárskych opatrení v roku 2016.
13. Má zato, že účasť verejnosti v konaní o odsúhlasení uvedených hospodárskych opatrení vylúčená nebola. Upozornil, že návrh programu starostlivosti o lesy pre LC Lesy SR Bratislava na obdobie roku 2016-2025, ktorého súčasťou sú aj hospodárske opatrenia, bol zverejnený v čase od 15.03.2016 do 31.03.2016 na internetovej stránke: F.:/..J..Y.-W. a od 04.04.2016 až doteraz je návrh PSL spolu s hospodárskymi opatreniami, ktoré odsúhlasil žalovaný v súlade s § 41 ods. 15 zákona o lesoch, dostupný verejnosti na internetovej stránke: F.:/..J..Y.-R.-pre-S.-S.-Y.-U..
14. V konaniach podľa zákona o lesoch žalovaný zohľadňuje Aarhuský dohovor, kde je zakotvené právo verejnosti podieľať sa na rozhodovacom procese. Možnosť účasti v konaniach podľa zákona o lesoch je poskytnutá ktorémukoľvek občanovi v SR podľa § 67 ods. 4 - 6 zákona o lesoch prostredníctvom združení v správnou subjektivitou. Uvedené ustanovenia zákona o lesoch dávajú občanom (verejnosti) právo účasti v konaniach podľa zákona o lesoch prostredníctvom združení, ale súčasne zohľadňujú, aby sa postupovalo v správnom konaní hospodárne (OŠS LH koná nie s jednotlivými fyzickými, či právnickými osobami ale s ich združeniami). Zúčastnené osoby majú právo byť upovedomené o začatí konania, o iných podaniach účastníkov konania zúčastniť sa ústneho pojednávania v miestnej obhliadky, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Dohovor nikde neuvádza striktne a explicitne súdnu ochranu práv zúčastnenej verejnosti. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom C-240/09 [L.] z 08.03.2011 rozhodol, že článok 9 ods. 3 Dohovoru nemá priamy účinok v práve Európskej únie. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré
je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej miere v súlade s cieľmi článku 9 ods. 3 Dohovoru.
15. Žalovaný je názoru, že žalobca nie je účastníkom konania podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch, lebo nie je vlastníkom, správcom ani obhospodarovateľom lesa, pre ktorý sa vyhotovuje PSL, resp. pre ktorý sa odsúhlasujú hospodárske opatrenia. V uvedenom ustanovení zákona o lesoch sa explicitne uvádzajú osoby - účastníci konania, s ktorými OŠS LH koná. Hoci sa na proces odsúhlasenia hospodárskych opatrení nevzťahuje správny poriadok, podľa žalovaného žalobca nevyužil všetky prostriedky na nápravu postupu žalovaného, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy.
16. K namietanej zmluve o dielo žalovaný uviedol, že mandát na vyhotovenie hospodárskych opatrení pre vyhotovovateľa PSL vyplýva priamo zo zákona o lesoch (§ 41 ods. 15 zákona o lesoch) a nie je preto potrebné, aby tieto práce boli súčasťou písomnej zmluvy. Predmetom Zmluvy o dielo medzi Národným lesníckym centrom a LH projekt - SK je vyhotovenie PSL.
17. Na záver žalovaný zdôraznil, že návrh PSL spolu s hospodárskymi opatreniami bol zverejnený na elektronickej úradnej tabuli a tieto boli k dispozícii k nahliadnutiu širokej verejnosti. O zverejnení týchto údajov žalovaný informoval prostredníctvom mestských častí Hlavného mesta SR Bratislavy, obecných a mestských úradov, v ktorých v kat. území sa lesy nachádzajú. Dôkazom toho je napríklad reakcia mnohých občianskych združení, ktoré zaslali žalovanému pripomienky a požiadavky a reakcia občanov a rôznych organizácii na plánovaný výrub lesov na ostrove Y..
III.
Replika žalobcu
18. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného vo vyjadrení z 21.11.2016 zotrval na všetkých žalobných dôvodoch a uviedol, že následky napadnutého úkonu trvajú, pretože Lesy SR žalobcovi oznámili, že do konca roka 2016 na základe napadnutého úkonu žalovaného plánujú vykonať odsúhlasenú ťažbu aj napriek námietke žalobcu. Poukázal, že ťažba môže mať významný vplyv na chránený biotop, pretože k prirodzenej obnove lesa nedochádza a rúbaniská namiesto mladého lesa sú zarastené krovinami, bazou a agátmi. Žalovaný je vedený ekonomickými záujmami Lesov SR, pričom ide o verejný záujem do ktorého spadá aj ochrana zdravia a životného prostredia. Záverom žalobca navrhol súdu, aby prikázal žalovanému do 3 dní oznámiť podniku LESY Slovenskej republiky, š.p., že odsúhlasenie hospodárskych opatrení v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016-2025) vykonané listom zo dňa 21.12.2015 sa ruší a vyjadruje nesúhlas s pokračovaním obnovnej ťažby na Území európskeho významu D. X..
IV.
19. O žalobcovej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S/121/2016-131 zo dňa 08.12.2016 tak, že žalobu zamietol, zamietol návrh na prerušenie konania a aj návrh žalobcu o odkladný účinok žaloby, a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
20. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sžk/5/2017 zo dňa 19.06.2018 tak, že zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/121/2016-131 zo dňa 08.12.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
21. Kasačný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že vzhľadom na dôvod kasačnej sťažnosti uplatnený sťažovateľom, napadnuté uznesenie nespĺňa zákonné požiadavky na formálne i obsahové náležitosti uznesenia požadované v zmysle § 147 ods. 2 v spojení s § 139 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). Uvedené uznesenie nedostatočne vychádza zo zisteného skutkového stavu, ktorého právna subsumácia pod právo Únie a judikatúru Súdneho dvora nebola riadne správnym súdom odôvodnená. Kasačný súd sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom uznesení o tom, že žalobu je na tam uvedených záverov možné zamietnuť.
Bude preto úlohou správneho súdu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych názorov kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely súdneho konania a na jeho základe rozhodol.
V.
Právne posúdenie
22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa ust. § 10, § 13 ods. 1 S.s.p. v intenciách právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 1Sžk/5/2017 zo dňa 19.06.2018 opätovne preskúmal napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy žalovaného, v rámci žalobných dôvodov, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 S.s.p..
23. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
- Osp (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej hlave piatej časti upravoval problematiku súdneho konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom (zákon č. 162/2015 Z.z.), ktorý v druhej hlave tretej časti v podstate podobne reguluje podmienky poskytnutia súdnej ochrany v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
25. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
26. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) S.s.p., na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
27. Podľa § 252 odsek 1 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
28. Podľa § 252 odsek 2 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
29. Podľa § 254 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
30 . Podľa § 256 S.s.p. žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
31. Podľa § 261 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
32. Podľa § 41 ods. 15 zák. č. 326/2005 Z.z. zákona o lesoch, hospodárske opatrenia v období od skončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia návrhu programu starostlivosti navrhuje vyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy. Podľa odseku 18 na konanie podľa odsekov 8, 9 a 15 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
33. Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. zákona o lesoch, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 67 ods. 4 zák. č. 326/2005 Z.z. zákona o lesoch, ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5.
35. Z obsahu žaloby správny súd zistil, že žalobca napadol ako zásah výrub stromov, ktorý žalobca označil ako chystaný a protiprávny. Predmetom preskúmania vymedzeným žalobcom je okrem toho aj druhý zásah, ktorým je stanovisko žalovaného- odsúhlasenie návrhu hospodárskych opatrení listom zo dňa 21.12.2015. Žalobcovi bola podľa jeho tvrdenia poskytnutá informácia, že žalovaný neschvaľoval žiaden rozhodnutie ohľadne hospodárskych opatrení pre rok 2016, ani nejaké neeviduje. Zároveň mal žalovaný žalobcu informovať, že časť z plánovaných opatrení pre rok 2016 už bola zrealizovaná a časť plánuje obhospodarovateľ lesa zrealizovať v nasledujúcom období. Podľa žalobcu bolo napadnuté odsúhlasenie návrhu hospodárskych opatrení žalovaného zo dňa 21.12.2015 podkladom aktuálnej ťažobnej činnosti. Toto stanovisko žalovaného je potrebné považovať za zásah podľa piatej hlavy piatej časti OSP, pretože ním boli ukrátené práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti životného prostredia orgánom verejnej správy a toto stanovisko nepovažuje za rozhodnutie. Zásah je podľa žalobcu v rozpore s právom, pretože:
a) hospodárske opatrenia sú realizované bez účasti verejnosti - keďže dotknutá verejnosť bola z procesu odsúhlasovania hospodárskych opatrení na rok 2016, ťažba je nezákonná. Žalovaný so žalobcom ako dotknutou verejnosťou nekonal, vzhľadom na to, že zákon mu takúto povinnosť neprikazuje. Fakt, že žalobca je dotknutá verejnosť však nepopierateľne žalovaný registroval a vyžiadaný súhlas resp. rozhodnutie sprístupnil žalobcovi až v odpovedi na sťažnosť zo dňa 13.05.2016. Vyžiadaný súhlas
- odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016-2025) bol sprístupnený žalobcovi podľa tvrdenia v žalobe až po niekoľko-násobnom vyžiadaní. V predchádzajúcich odpovediach na žiadosti o sprístupnenie informácie bol sprístupnený len návrh hospodárskych opatrení v roku 2016, ktorý obsahuje obnovné ťažby, prebierky a prečistky. Samotné rozhodnutie - vyžiadaný súhlas však podľa žaloby nebol poskytnutý s odôvodnením, že neexistuje. b) hospodárske opatrenia sú realizované v rozpore so Smernicou EÚ o biotopoch - hospodárske opatrenia, ktorých súčasťou je obnovná ťažba pred schválením PSL sú podľa žalobcu nezákonné, c) prenesenie funkcie štátu v rozpore so Smernicou EÚ o biotopoch, d) neoprávnený návrh hospodárskych opatrení - návrh LH Projekt - SK, s.r.o. v liste žalovaného z 17.12.2015 je nezákonný.
36. Z vyššie uvedeného znenia žaloby vyplýva, že žalobca opisuje dva zásahy, a to chystaný výrub stromov a stanovisko žalovaného - odsúhlasenie hospodárskych opatrení v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016-2025) z 21.12.2015.
37. Z repliky žalobcu vyplýva, že žalobca sa v konaní domáha ochrany pred napadnutým úkonom - nezákonným odsúhlasením obnovnej ťažby dreva na území Európskeho významu D. X. v tesnej blízkosti obytného územia v D.U. v rámci hospodárskych opatrení pred schválením nového Plánu starostlivosti o lesy na obdobie 2016-2025.
38. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého bezprostredného uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie. Podstatou negatórnej zásahovej žaloby je domáhanie sa ochrany pred trvajúcim alebo hroziacim, opakujúcim sa iným zásahom. Negatórny charakter tejto ochrany pritom vyplýva z úpravy rozhodnutia správneho súdu v § 262 odsek 1 SSP, v zmysle ktorého takáto žaloba smeruje k uloženiu zákazu orgánu verejnej správy pokračovať v napadnutom inom zásahu. Z § 252 odsek 1 a 2 SSP a contrario súčasne vyplýva, že musí ísť o neskončený zásah, za ktorý sa považuje trvajúci (prebiehajúci) iný zásah, iný zásah, ktorého následky trvajú, vykonaný iný zásah, u ktorého hrozí jeho opakovanie. Len samotná hrozba iného zásahu, ktorý ešte nenastal, teda nemôže byť napadnutá žalobou. Určovacia zásahová žaloba proti už skončenému (odznelému) inému zásahu vyžaduje podľa zákona dva predpoklady, a to jej subsidiaritu k negatórnej zásahovej žalobe, reparačnú alebo inú ochrannú povahu. Určovaciu zásahovú žalobu bude možné podať len vtedy, ak sa iný zásah už skončil a počas jeho trvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 1227-1228).
39. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca označil za zásah chystaný výrub stromov v lokalite D. X.. Žalobca bližšie nešpecifikoval uvedený zásah. Len samotná hrozba iného zásahu, ktorý ešte nenastal, nemôže byť napadnutá žalobou. Podľa § 252 odsek 1 S.s.p. musí zásah alebo jeho následky trvať alebo musí hroziť jeho opakovanie. Podľa § 254 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. Žalobca v zmysle vyššie uvedeného netvrdí a nepreukazuje, že zásah orgánu verejnej správy - žalobcom napadnutý chystaný výrub stromov, je zameraný alebo vykonaný proti nemu, prípadne je priamo dotknutý jeho následkami.
40. K druhému zásahu, ktorý žalobca v žalobe identifikoval ako stanovisko žalovaného - odsúhlasenie hospodárskych opatrení v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016-2025) z 21.12.2015, správny súd poukazuje na to, že žalobca vo svojich podaniach nijako nezdôvodnil ukrátenie na právach v jeho sfére. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie. Žalobca netvrdil a nepreukázal, že napadnutým stanoviskom žalovaného došlo k dotknutiu subjektívnych práv žalobcu, a teda, že toto stanovisko žalovaného je zásahom zameraným alebo vykonaným proti žalobcovi, prípadne je žalobca priamo dotknutý jeho následkami
41. Vo vzťahu k napadnutému stanovisku žalovanému zo dňa 21.12.2015 súd uvádza, že žalovaný pri odsúhlasovaní hospodárskych opatrení postupoval podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z., v zmysle ktorého opatrenia navrhuje vyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa, ako aj s dotknutými orgánmi štátnej správy. Okrem uvedených subjektov sa na tomto neformálnom konaní, ktoré sa nespravuje ustanoveniami Správneho poriadku, môžu zúčastniť i subjekty zastupujúce zainteresovanú či dotknutú verejnosť a to v postavení účastníka konania alebo zúčastnenej osoby, avšak iba za predpokladu, že ide o združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku, ak takýto subjekt písomne oznámi svoju účasť v konaní do 7 dní od upovedomenia o jeho začatí (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch). Žalobca však nemá status zainteresovanej či dotknutej verejnosti, keďže sa nejedná o združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku.
42. Pozornosti správneho súdu neuniklo, že v právnej veci totožných účastníkov konania sa viedlo konanie pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/120/2016 vo veci zrušenia opatrenia žalovaného označeného ako „Odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016-2025)“ zo dňa 21.12.2015. Žalobné dôvody boli v podstate totožné so žalobnými dôvodmi v tomto konaní. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6S/120/2016-141 zo dňa
27.06.2019 správnu žalobu odmietol s odôvodnením, že žalobca ako fyzická osoba nebol účastníkom administratívneho konania. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 1Sžk/36/2019 zo dňa 26.01.2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/120/2016-141 zo dňa 27.06.2019 zamietol s odôvodnením, že sťažovateľ v konaní netvrdil, že by mohol byť postupom alebo opatrením správneho orgánu vo veci odsúhlasenia hospodárskych opatrení akýmkoľvek spôsobom dotknutý na svojich subjektívnych právach. Nejde zároveň ani o vlastníka, správcu či obhospodarovateľa lesa v predmetnom lesnom celku. Neprináleží mu preto účasť na konaní podľa § 41 ods. 15 zákona č. 326/2005 Z.z. a z tohto dôvodu nemá v zmysle ustanovení S.s.p. ani aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby proti napadnutému opatreniu. Kasačný súd v uznesení sp.zn. 1Sžk/36/2019 zo dňa 26.01.2021 vyjadril svoj právny názor na charakter konania, ktorým žalovaný vydal opatrenie označené ako „Odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016-2025)“ zo dňa 21.12.2015. Uvedené opatrenie žalovaného napadol žalobca v tomto konaní ako iný zásah orgánu verejnej správy. Pre komplexnosť právneho posúdenia správny súd poukazuje na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v uznesení sp.zn. 1Sžk/36/2019 zo dňa 26.01.2021 k charakteru konania pred žalovaným, v ktorom malo dôjsť k napadnutému zásahu (vydaniu odsúhlasovacieho stanoviska žalovaného). Kasačný súd uviedol, že žalovaný postupoval podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch. Podľa uvedeného ustanovenia opatrenia navrhuje vyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa, ako aj s dotknutými orgánmi štátnej správy. Okrem uvedených subjektov sa na tomto neformálnom konaní, ktoré sa nespravuje ustanoveniami správneho poriadku, môžu zúčastniť i subjekty zastupujúce zainteresovanú či dotknutú verejnosť a to v postavení účastníka konania alebo zúčastnenej osoby, avšak iba za predpokladu, že ide o združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku, ak takýto subjekt písomne oznámi svoju účasť v konaní do 7 dní od upovedomenia o jeho začatí (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch). Sťažovateľ teda nespĺňa základnú podmienku pre účasť v konaniach podľa zákona o lesoch, ktorou je právna forma združenia s právnou subjektivitou.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Krajský súd v Bratislave vykonal zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely súdneho konania a na jeho základe dospel k záveru, že v danej veci sa nejedná o zásah v zmysle § 252 a § 254 S.s.p., preto postupujúc podľa ust. § 261 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
44. Keďže kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu (aj vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania) správny súd opätovne z procesnej opatrnosti pristúpil k rozhodnutiu o návrhu žalobcu na prerušenie konania. Na pojednávaní konanom dňa 08.12.2016 žalobca navrhol, aby súd prerušil konanie podľa ust. § 187 S.s.p. za účelom položenia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EU. Podľa § 100 ods. 1 písm. c) S.s.p., správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenský republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Krajský súd sa s postupom navrhnutým žalobcom nestotožnil a jeho návrh na prerušenie konania zamietol, viazaný právnym názorom kasačného súdu, ktorému počas konania žalobca tiež predložil prejudiciálna otázka. Jej obsah kasačný súd zatiaľ vyhodnotil ako predčasne predložený a preto nepostupoval podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, lebo nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal.
45. K právnemu názoru kasačného súdu, že v odôvodnení napadnutého uznesenia sa nenachádzajú žiadne pozitívne alebo negatívne závery správneho súdu a ani posúdenie podania sťažovateľa zo 17.11.2016, ktorým modifikuje svoj petit, opisuje realizáciu (podľa jeho slov) neprimerane masívnych výrubov stromov, zdôrazňuje neznalosť subjektu Lesy SR o množstve drevnej hmoty vyťaženej na území SKUEV Devínska Kobyla spolu s návrhom vypočuť tam označených svedkov, správny súd uvádza nasledovné. Podaním žalobcu datovaným k 17.11.2016, doručeným súdu dňa 21.11.2016, žalobca modifikuje svoj petit tak, že z pôvodných piatich petitov zotrváva na jednom, ktorého znenie upravuje tak, že tento konkretizuje v tom smere, že petit sa týka napadnutého stanoviska len v časti obnovnej
ťažby. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že takto formulovaný petit nezodpovedá ani negatórnej, a ani určovacej žalobe podľa § 252 S.s.p. Správny súd pripomína, že žalobný návrh má viesť žalobcu k jednoznačnému vyjadreniu, čoho sa v správnom súdnom konaní domáha, hoci jeho možnosti sú však v konaní podľa Správneho súdneho poriadku na rozdiel od civilného sporového konania veľmi obmedzené a dané zákonom. Podoba výrokov rozhodnutí v správnom súdnictve nie je daná na vôľu účastníkov, keď Správny súdny poriadok taxatívne upravuje možnosti, ako môže znieť výrok rozhodnutí (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2018, s. 1241). Pri negatórnej zásahovej žalobe musí žalobný návrh obsahovať zákaz uložený žalovanému a pri určovacej zásahovej žalobe sa žalobca domáha určenia nezákonnosti už skončeného zásahu.
46. K nevykonaniu navrhnutého dokazovania výsluchom svedkov správny súd poukazuje na §119 a § 120 S.s.p., na základe ktorých správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy a uvedené dôkazy nie sú nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. K zmene žalobných dôvodov v podaní žalobcu z 17.11.2016 súd poukazuje na § 62 odsek 1 S.s.p., podľa ktorého žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 S.s.p. tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, nepriznal, keďže ich nežiadal a žiadne mu nevznikli.
48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorý súd žalobu zamietol a ktorým súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorý súd návrh na prerušenie konania zamietol nie je prípustná kasačná sťažnosť podľa § 439 ods. 2 písm. a) S.s.p..