Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
38e/391612.9041e5.pdf
PDF · 114.93 KB
No categories available
6Cdo/156/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Cdo 156/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ F. P., bývajúceho
v K., 2/ O. P., bývajúcej v K., obaja v dovolacom konaní zastúpení JUDr. Rudolfom Žiklom,
advokátom v Košiciach, Tichá 18, proti odporcovi J. N., bývajúcemu v K., o nariadenie
predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 28 C 95/2012,
o dovolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24. júla 2012
sp. zn. 3 Co 209/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľov 1/ a 2/ o d m i e t a .
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II uznesením z 1. júna 2012 č.k. 28 C 95/2012-31 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi 1/ vstupovať do stavieb domu číslo súpisné
X. na parcele č. X. a domu číslo súpisné X. na parcele č. X., evidovaných v Katastri
nehnuteľností na LV č. X. kat. úz. K., do času právoplatného skončenia konania o úpravu
hospodárenia spoluvlastníkov s týmito nehnuteľnosťami. Navrhovateľom uložil povinnosť
podať na súde v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia návrh na začatie
konania, ktorým sa budú domáhať úpravy hospodárenia spoluvlastníkov s uvedenými
stavbami. Prevyšujúcom rozsahu návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhu vyhovel len vo vzťahu k odporcovi 1/, ktorý
v dvoch prípadoch nehnuteľnosti navštívil a jeho prítomnosť vyústila do konfliktu
s navrhovateľmi. Dospel preto k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi
navrhovateľmi a odporcom 1/ v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p., z ktorého dôvodu nariadil vo veci
v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. žalobcami požadované predbežné
opatrenie. Návrh vo vzťahu k odporkyni 2/ zamietol, lebo nemal osvedčené podmienky pre
zakázanie jej vstupu do nehnuteľností.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 24. júla 2012 sp. zn. 3 Co 209/2012
na odvolanie odporcu 1/ (ďalej len „odporca“) uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorých sa nariadenie predbežného opatrenia týka,
sú navrhovatelia a maloletý J. N., nar. X. Účastníkmi konania o úpravu hospodárenia
spoluvlastníkov k dotknutým stavbám môžu byť len navrhovatelia a maloletý J. N.. Keďže
povinnosť odporcovi formou predbežného opatrenia nie je možné uložiť ani v zmysle
ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odporca nie je v navrhovanom konaní
o nariadenie predbežného opatrenia pasívne vecne legitimovaný. Uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 220 O.s.p. preto zmenil tak, že návrh navrhovateľov aj voči nemu zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali včas dovolanie navrhovatelia. Žiadali,
aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V dovolaní uviedli, že rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Predovšetkým zdôraznili, že odporca je zákonným zástupcom maloletého J. N., ktorý je
spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností a že produkovali množstvo dôkazov osvedčujúcich
ich tvrdenia, že označený odporca rôznymi spôsobmi poškodzoval ich majetok. Majú preto
naliehavý záujem upraviť pomery bezodkladne, a to vzhľadom na hrozbu ďalších škôd na
majetku. Za nesprávny považovali aj záver krajského súdu, že tu chýba vecná súvislosť
s budúcim konaním vo veci samej. Súdy v tomto smere riadne nevyhodnotili a neskúmali, že
sa v budúcnosti mienili domáhať nielen úpravy práv hospodárenia spoluvlastníkov so
spoločnou vecou, ale aj nároku na náhradu škody, ktorú zavinil odporca.
Odporca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho navrhuje ako neprípustné odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu
je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1
písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
o predbežnom opatrení, teda uznesenie proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a to bez
ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania navrhovateľov
je preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená.
Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237
O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá
O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
Dovolací súd však nezistil existenciu žiadneho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom
výpočte uvedenom pod písmenami a/ až g/ § 237 O.s.p. Napokon, dovolatelia existenciu vád
uvedených v tomto zákonnom ustanovení ani nenamietali. Dovolanie v tejto veci preto ani
podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Pokiaľ dovolatelia namietali, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba
uviesť, že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietka
účastníka konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať
za dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý však sám osebe prípustnosť
dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom
právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto
prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania v danom
prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 až 3 O.s.p. Keďže v dovolacom konaní
neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľov podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho
konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
Odporca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však nepriznal odporcovi náhradu
trov konania, lebo mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. marca 2014
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková