Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/403/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne COFIDIS, a.s., so sídlom

v Bratislave, Suché mýto 1, IČO: 36 816 337, zastúpenej advokátskou kanceláriou Antovszká,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlárska 32, proti žalovaným 1/ Š., bývajúcemu v G., 2/ R.,

bývajúcej v G., o zaplatenie 1.437,23 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Rožňava pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 21. februára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava rozsudkom z 21. marca 2012, č.k. -79 uložil

žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 729,55 €

v mesačných splátkach po 20 €, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, až do úplného

splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok, v prípade neuhradenia ktorejkoľvek

splátky. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami § 39, § 52

ods. 1, 2, 3, , (ďalej len ,Z,,) a

ods. 3 o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej

len ,,zákon o ochrane spotrebiteľa,,). Dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi

účastníkmi konania vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy a preto je potrebné aplikovať

na tento zmluvný vzťah spotrebiteľsko-právnu ochranu podľa príslušných ustanovení

a zákona o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že žalobkyňa sa dôvodne domáhala zaplatenia

sumy 729,55 € titulom splatenia poskytnutého revolvingového úveru a preto žalobe v tejto

časti vyhovel. Vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú pre neprijateľnosť zmluvnej

2

podmienky, obsahom ktorej bol neprimerane vysoký úrok z poskytnutého revolvingového

úveru. Súd považoval túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú pre rozpor s dobrými mravmi

a preto posúdil uzatvorenú úverovú zmluvu v tejto časti ako absolútne neplatnú. O trovách

konania rozhodol podľa , nakoľko miera úspechu a neúspechu oboch

sporových strán bola takmer vyrovnaná.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 21. februára 2013,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne

správny v zmysle , potvrdil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil

skutkový stav a správne naň aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. V celom rozsahu

sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a odvolacie námietky žalobkyne

vyhodnotil ako nedôvodné, pretože sa nimi už súd prvého stupňa náležitým spôsobom

vysporiadal. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

ods. 1 , nakoľko si úspešní žalovaní žiadne trovy neuplatnili.

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla v celom rozsahu žalobkyňa

dovolaním, v ktorom navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť

ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania žalobkyňa odôvodnila ustanovením § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).

Dovolateľka namietala, že súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili, čím porušili

jej garantované právo na súdnu ochranu. Oba súdy založili svoje rozhodnutia

o zamietnutí žaloby na posúdení zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi ako zmluvy

spotrebiteľskej. Súdy oboch stupňov urobili tiež nesprávny právny záver, keď poskytnutý

úver vyhodnotili ako bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru dovolateľky vo veci ide o tzv.

absolútny obchod spravujúci sa ustanoveniami bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkového vzťahu. Ďalej dovolateľka namietala, že žalovaní boli dostatočne

upozornení na nevyhnutnosť preštudovania si tak zmluvy o úvere ako aj jej neoddeliteľných

súčastí a preto boli oboznámení s povinnosťou platiť úroky za poskytnutie úveru. Dovolateľka

mala za to, že zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa

a preto sú žalovaní povinní zaplatiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom a teda

aj úroky.

Žalovaní sa k dovolaniu žalobkyne vyjadrili podaním, v ktorom sa plne stotožnili

s rozsudkom súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie žalobkyne smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v jeho zamietajúcej časti.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Napadnutý rozsudok nie je ani

rozsudkom uvedeným v

V ustanovení , ktoré má vo vzťahu k jeho predchádzajúcim

odsekom 1 až 3 povahu špeciálnej úpravy a obsahuje výnimku z nich, je vyjadrený zámer

zákona, aby určité rozhodnutia neboli v dovolacom konaní prejednávané. Podľa prvej vety

dovolanie nie je prípustné proti rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Podľa poslednej vety citovaného

ustanovenia na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu

na prvostupňovom súde. V prípadoch, na ktoré dopadá je zo zákona

vylúčená prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným v § 238

ods. 1 až 3

Výška minimálnej mzdy v čase podania návrhu (13. januára 2012) bola 327,20 €

(podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým

sa ustanovuje suma minimálnej mzdy). Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním

napadnutom výroku o peňažnom plnení (707,68 €) neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie nie je podľa

procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou,

či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až g/ netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení

nie je prípustné.

Žalobkyňa svoje dovolanie odôvodnila aj tým, že v konaní došlo k inej vade konania

( ). V dovolaní však neuviedla čo konkrétne považuje za inú vadu

konania a nie je to zrejmé ani z celého obsahu tohto dovolania. Žalobkyňa v dovolaní

namieta, že rozhodnutia oboch súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci,

uvedené však predstavuje iný dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 písm. c/

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Žalobkyňa v dovolaní ďalej namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

(i rozsudok súdu prvého stupňa) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky však žalovaným žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie (§ 151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. marca 2014

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová