Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/16/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci obvineného M. D. pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa

v znení neskorších predpisov účinného

do 31. decembra 2005 o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne

JUDr. O. Š. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 7. decembra 2010, sp. zn.

, na neverejnom zasadnutí 18. marca 2014 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. D. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Senica z 13. septembra 2010, sp. zn. , bol

obvinený M. D. uznaný za vinného z trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa

Tr. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra

2005 (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že

dňa 8. augusta 2004 asi o 15.30 hod. v K. v objekte kultúrneho domu bezdôvodne

zatvoril svojho mal. syna M. D. do miestnosti skladu čistiacich prostriedkov, ktorú uzamkol a

v tejto ho ponechal až do 20.00 hod., kedy mu umožnil odísť domov.

Za to mu bol podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní

6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia

slobody bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

2

Na podklade odvolania obvineného voči skôr uvedenému rozsudku okresného súdu,

Krajský súd v Trnave uznesením zo 7. decembra 2010, sp. zn. , podľa § 256

účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len ) odvolanie obvineného zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal prostredníctvom zvolenej obhajkyne

dovolanie obvinený M. D..

Obvinený v ňom uplatnil dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/

a písm. i/ Podľa jeho názoru rozhodnutiam súdov obidvoch stupňov predchádzalo

konanie, v ktorom bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a dôkazy

na podklade ktorých súdy rozhodli, neboli vykonané zákonným spôsobom a zistený skutok

bol nesprávne právne posúdený, a to v jeho neprospech.

Naplnenie uvedených dovolacích dôvodov videl obvinený v nasledovných

skutočnostiach.

Dokazovaním vykonaným v priebehu jeho trestného stíhania nebolo spoľahlivo

preukázané, že spáchal skutok, z ktorého bol uznaný vinným, so zreteľom na ustanovenia § 2

ods. 4, ods. 5 a ods. 6 a hodnotil vykonané dôkazy s tým, že neboli

vzaté do úvahy výpovede priamych svedkov a nebola aplikovaná zásada ich voľného

hodnotenia. V ďalšej časti podaného dovolania podrobne poukázal na konkrétne dôkazy a ich

obsah, tieto hodnotil zo svojho uhla pohľadu so záverom, že mal byť spod obžaloby

oslobodený.

Po písomnej výzve najvyššieho súdu v doplnku k podanému dovolaniu opätovne

obsiahlo hodnotil vykonané dôkazy, znovu poukazujúc na zásadu voľného hodnotenia

dôkazov, ktorá podľa jeho názoru v posudzovanom prípade nebola dodržaná, namietol

hodnotenie vykonaných dôkazov súdmi oboch stupňov ako i skutočnosť, že výpoveď jeho

syna bola na hlavnom pojednávaní len prečítaná a poukázal na povinnosť orgánov činných

v trestnom konaní, ktorá im vyplýva z ustanovenia ako aj na

citovaného , ktorý je pre súd pri odôvodnení rozhodnutia záväzný.

3

Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd po vykonanom dokazovaní v rámci

dovolacieho konania vyslovil porušenie zákona podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/

a písm. i/ , aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a tomuto súdu prikázal,

aby vec potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Senica a poškodenému M. D..

K podanému dovolaniu sa vyjadrila len okresná prokurátorka.

V písomnom podaní doručenom Okresnému súdu Senica 27. decembra 2013 uviedla,

že vina obvineného bola spoľahlivo preukázaná dôkazmi, na ktoré okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia podrobne poukázal a v ktorom svoje úvahy o vine obvineného podrobne

vysvetlil.

Uviedla, že žiaden dovolací dôvod u obvineného M. D. nezistila, a preto navrhla,

aby najvyšší súd jeho dovolanie odmietol.

Následne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu.

Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368

ods. 1 a ) a bolo podané oprávnenou osobou (

), v zákonom stanovenej lehote ( ). Dovolanie súčasne spĺňa

podmienky uvedené v až ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného nie

je dôvodné.

Podľa § 371 ods. 1 dovolanie možno podať ak

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

4

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov

uvedených v ustanovení , , je potrebné uviesť

nasledovné.

Zásadným porušením práva na obhajobu ( ) sa rozumie

najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe alebo stav, keď obvinený po určitú časť

trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, keď orgány činné v trestnom

konaní alebo súd, v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali

k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním.

Dovolací dôvod podľa možno uplatniť len v prípade, ak dôjde

k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných

prostriedkov.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku ( )

sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného

hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie

zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu,

že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin, alebo obvinený bol uznaný

za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Potrebné

je však uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené

napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť

skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní a rovnako ani

hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je,

že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd

nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu

5

trestného činu upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia)

odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa Správnosť

a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti.

V predmetnej veci ani k jednému z uvedených prípadov zásadného porušenia práva

na obhajobu (obvinený v podanom dovolaní nič také ani nenamietal a porušenie tohto práva

vyvodzoval len z rozsahu vykonaného dokazovania a zo spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov a spôsobu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia) nedošlo. Prvostupňový súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dôkazy, ktoré obvineného zo spáchania

trestného činu usvedčujú, vysvetlil, prečo neuveril druhej skupine dôkazov svedčiacich

v prospech obvineného, resp. prečo niektoré dôkazy odmietol vykonať a veľmi podrobne

a logicky vysvetlil svoje úvahy, na podklade ktorých dospel k záveru o vine obvineného

M. D..

Taktiež dôkazy na podklade ktorých súd rozhodol o vine obvineného boli vykonané

v súlade so zákonom (ani v tomto smere obvinený v podanom dovolaní ani v jeho doplnku

nekonkretizoval v čom spočíva nezákonnosť vykonania toho ktorého dôkazu) a výsluch osoby

mladšej ako pätnásť rokov, svedka M. D. v prítomnosti znalkyne PhDr. T. H. bol vykonaný

zákonným spôsobom. Rovnako tak po splnení zákonných podmienok bola v súlade

so zákonom na hlavnom pojednávaní 16. apríla 2007 prečítaná výpoveď tohto svedka

z prípravného konania ( ).

Napokon ani v poslednom z obvineným uplatnených dovolacích dôvodov nemožno

vysloviť záver, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Ustálený skutok bol

v skutkovej vete ustálený správne, obsahoval všetky zákonné znaky skutkovej podstaty

trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák., pod ktorú bol

subsumovaný, pretože obvinený inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný

V Bratislave 18. marca 2014

JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová