Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/14/2014

Identifikačné číslo spisu: 8710010442 Dátum vydania rozhodnutia: 19.03.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Karabín Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8710010442.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci proti obvinenému F. O. pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 19. marca 2014 v Bratislave dovolanie obvineného F. O. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Jenču, advokáta so sídlom na Velickom námestí 1178/15 v Poprade proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. júna 2013 sp. zn. a rozhodol

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného F. O. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 29. novembra 2012 sp. zn. bol obvinený F. O. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 3. 7. 2009 v Poprade vylákal od G. X., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom X., ul. B.. XXX/XX, finančnú hotovosť vo výške 6.500,-eur pod zámienkou, že mu zabezpečí zakúpenie novej motorky, a to s vedomím, že zakúpenie motorky nezabezpečí a finančné prostriedky si ponechal pre vlastnú potrebu a následne dňa 8. 7. 2009 v Poprade vylákal od G. X., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom X., B.. XXX/XX, finančnú pôžičku vo výške 4.000,-eur s tým, že ju vráti v plnej výške do troch dní od jej poskytnutia, avšak dlžnú čiastku ani po opakovaných urgenciách a výzvach nevrátil, pričom finančnú pôžičku preberal s vedomím, že ju nevráti, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenému G. X., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom X., ul. B.. XXX/XX, škodu v celkovej výške 10.500,- Eur.

Za to mu bol podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. h/, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, na výkon ktorého bol obvinený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 26. apríla 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. júla 2011 a ktorým bol obvinenému podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 5 (päť) rokov, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmeny, ku ktorým došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa bola obvinenému uložená povinnosť zaplatiť poškodenému G. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., ul. O. X škodu 10.500,- eur.

Tento rozsudok napadol obvinený F. O. odvolaním, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Prešove z 26. júna 2013 sp. zn. podľa ako nedôvodné zamietnuté.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený F. O. prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Jenča dovolanie. Uvádza v ňom, že dôvodom na dovolanie je to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a aj na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia a toto porušenie zákonov zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, privodilo uznanie viny a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z uvedeného je zrejmé, že obvinený opiera svoje dovolanie o dovolací dôvod podľa Iný dovolací dôvod predpokladaný v výslovne nevymedzuje.

V dôvodoch dovolania obvinený sa podrobnejšie zaoberá jednak vo všeobecnosti subjektívnou stránkou trestného činu a špecificky trestného činu podvodu. Upriamuje pozornosť a cituje judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho súdu Českej republiky vo vzťahu k tejto otázke. Podstatou jeho námietok je však to, že v predmetnom prípade nebol preukázaný úmysel obvineného uviesť poškodeného do omylu alebo využiť jeho omyl, aby sa tak na škodu cudzieho majetku obohatil. Tvrdil, že z vykonaného dokazovania v tejto veci je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní nevyprodukovali ani jeden dôkaz, ktorý by bez pochybností preukazoval naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu a súdy rozhodli bez toho, aby bola preukázaná subjektívna stránka tohto trestného činu.

Obvinený ďalej v odôvodnení dovolania poukazoval tiež na subsidiaritu trestnoprávnej represie a princíp ultima ratio a v tej súvislosti uviedol, že ak by aj skutok bolo možné z formálneho hľadiska posudzovať ako prečin podvodu, ale len po preukázaní zavinenia, čo preukázané podľa neho nebolo, potom bolo nutné aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., t. j. materiálny korektív vyjadrený v zákone ako závažnosť skutku.

Napokon obvinený namietal aj výšku uloženého trestu, odhliadnuc od toho, že nemal byť vôbec odsúdený. Vzhľadom na charakter skutku, jeho následky, okolnosti prípadu i osobu obvineného, považuje uložený trest za neprimerané prísny, ktorý tak nesplní účel predpokladaný zákonom.

V závere dovolania obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa dovolací dôvod opiera a aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a rovnako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa ako i ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a aby prikázal Krajskému súdu v Prešove vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť, najlepšie v inom zložení senátu. Zároveň navrhol, aby dovolací súd v zmysle odložil, resp. prerušil výkon rozhodnutia, proti ktorému bolo podané dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal dovolanie obvineného F. O. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, Tr.

por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, nie však na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať, len odvolací súd.

Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený, bez ďalšieho, prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Základným nedostatkom podaného dovolania v predmetnej veci je, že sa v skutočnosti dovolanie obvineného F. O. opiera o argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu podľa , keďže spochybňuje úplnosť a správnosť skutkových zistení oboch súdov nižších stupňov. Treba zdôrazniť, že aj subjektívna stránka trestného činu a v rámci nej zavinenie je súčasťou skutkových zistení a tie, ako už bolo naznačené, nemôže dovolací súd skúmať a meniť, ktorú skutočnosť dovolateľ vo svojom dovolaní opomína. Dožaduje sa fakticky iných skutkových záverov na podklade iného hodnotenia dôkazov, čo v jeho ustanovení druhej vete za bodkočiarkou výslovne nepripúšťa.

V skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Poprad je subjektívna stránka žalovaného prečinu podvodu vyjadrená slovami, že obvinený v prvom prípade vylákal od poškodeného G. X. finančnú hotovosť s vedomím, že zakúpenie motorky nezabezpečí a v druhom prípade od poškodeného vylákal finančnú pôžičku s tým, že ju vráti do troch dní, ale neurobil tak, pričom finančnú pôžičku preberal s vedomím, že ju nevráti.

Skutok, tak ako bol ustálený súdom prvého stupňa, s ktorým záverom sa krajský súd stotožnil, vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. a tento skutok bol úplne správne kvalifikovaný súdmi oboch stupňov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s konštatovaním obvineného, že by vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa mali súdy použiť ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., že by vzhľadom na uvedené okolnosti malo ísť o nepatrnú závažnosť činu a z toho dôvodu, že by nešlo o prečin.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezisťuje ani nijaké iné nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia v zmysle , ktoré by sa malo dotýkať niektorého výroku rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s napadnutým uznesením.

Pokiaľ ide o samotnú výšku trestu, pripúšťa dovolanie podľa v prípade, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, čo v danom prípade naplnené nebolo a taký dovolací dôvod ani nemohol byť uplatňovaný.

Keďže v danej veci nie sú naplnené dôvody dovolania muselo byť dovolanie obvineného F. O. na neverejnom zasadnutí podľa odmietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.