Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžp/6/2013

Identifikačné číslo spisu: 1012200329 Dátum vydania rozhodnutia: 19.03.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012200329.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: R. G., bytom E., V., zastúpeného spoločnosťou Kutan s.r.o., so sídlom Andrusovova 1, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, (pôvodne Krajský stavebný úrad v Bratislave, resp. Obvodný úrad Bratislava), so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti : 1) C., bytom G., V., 2) U., bytom Z., V., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. A/2011/2259/KIZ zo dňa 20. decembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -93 zo dňa 5. decembra 2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -93 z 5. decembra 2012 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd" alebo „prvostupňový súd") rozsudkom zo dňa 5. decembra 2012, č. k. -93, postupom podľa ust. (ďalej len „") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. A/2011/2259/KIZ zo dňa 20. decembra 2011, ktorým ako odvolací orgán rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie Mesta Stupava, Č.j.: /Pa zo dňa 10. júna 2011 - ktorým rozhodlo o umiestnení stavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F., G. - zmenil v časti výroku rozhodnutia, vrátane nahradenia pôvodnej grafickej prílohy rozhodnutia novou grafickou prílohou na podklade katastrálnej mapy overenou žalovaným a spĺňajúcou ust. vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, pričom ostatné časti prvostupňového rozhodnutia boli ponechané nezmenené a v platnosti. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, a to žalobcovi z dôvodu jeho neúspechu v konaní, žalovanému preto, že mu náhrada trov konania podľa ustálenej judikatúry neprináleží a žiaden z ďalších účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu žaloby dospel k záveru o tom, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a žalobcove námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. Krajský súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného v intenciách ust. , , ako i o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „") a dospel k záveru, že rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie za účelom odstránenia pochybení orgánu prvého stupňa, sú s nimi v súlade. Podľa názoru krajského súdu stavebný úrad posúdil návrh územného rozhodnutia z hľadísk stanovených v ust. a nezistil, že by navrhovaná stavba nespĺňala kritéria všeobecných požiadaviek na výstavbu z hľadiska hygienického, požiarneho, bezpečnostného, dopravného a ochrany prírody, čo dokazujú i kladné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií. Krajský súd ďalej zdôraznil, že Stavebný úrad - Mesto Stupava bol pri vydávaní územného rozhodnutia povinný skúmať i súlad umiestňovanej stavby so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou, pričom základným územno-plánovacím dokumentom na miestnej úrovni je územný plán obce. Nesporne pre dotknuté územie je schválený územný plán Mesta Stupava - Návrh október 2005 v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého sa parc. č. XXXX/X nachádza v stabilizovanom území, pre ktoré je v zmysle ÚPN stanovená slovne formulovaná regulácia, ktorá v danom stabilizovanom území nie je určená maximálnymi resp. minimálnymi hodnotami indexov. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nevysporiadaní sa žalovaného s jeho námietkami uvedenými v odvolaní ohľadne toho, že stavebný úrad neskúmal splnenie zastavovacích podmienok podľa ust. stavebného poriadku. Z obsahu spisu ako aj z rozhodnutí správnych orgánov nepochybne vyplynulo, že zastavovacie podmienky boli skúmané v súlade s citovaným ustanovením, keď sa vychádzalo zo schváleného a platného územného plánu Mesta Stupava a taktiež navrhovateľ doložil stavebnému úradu rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, z ktorých vyplýva súlad dokumentácie pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby s platným územným plánom obce, pričom všetky stanoviská boli kladné, prípadne s pripomienkami a podmienkami, ktoré však boli zahrnuté do podmienok rozhodnutia. Krajský súd odmietol tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie stavebného úradu v spojení s rozhodnutím žalovaného je pre nejasnosť a absenciu úvahy o splnení zastavovacích podmienok nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal na to, že lokalita, v ktorej je navrhovaná stavba umiestnená, je charakterizovaná prevažne zástavbou pozemkov rodinnými domami, ktoré sú v súvislosti so šírkou pozemkov umiestnené prevažne ako samostatne stojace rodinné domy, ktoré sa aj šachovnicovo striedajú. Žalovaný sa na str. 10 svojho rozhodnutia zaoberal aj charakterom rodinných domov nachádzajúcich sa v blízkosti navrhovaného rodinného domu a súd na toto stanovisko poukázal, pričom aj so samotnej katastrálnej mapy vyplýva, že navrhovaná stavba svojím umiestnením zachováva urbanistické poňatie a korešponduje aj s okolitou architektúrou. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd i námietku žalobcu o tom, že noví vlastníci E. B. a jeho manželka U. B. neboli pred vydaním rozhodnutia žalovaného oslovení za účelom vyjadrenia sa k veci samej. Pred vydaním rozhodnutia však správny orgán aj týchto vlastníkov vymedzil ako účastníkov stavebného konania a doručoval im napadnuté rozhodnutie. Krajský súd zdôraznil, že v konaní podľa piatej časti súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, resp. sa domáha ochrany svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je v takom prípade podaná neoprávnenou osobou. V danom prípade krajský súd skonštatoval, že žalobca nebol ukrátený na svojich subjektívnych právach a nebola teda žiadnym spôsobom dotknutá jeho právna sféra tým, že by noví vlastníci B. nemali možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k veci samej. Krajský súd v súvislosti s námietkou žalobcu o porušení ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „") poukázal na znenie SR, na ust. , a správneho poriadku, ako i na znenie ust. . Uviedol, že povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi, ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť. Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie bez toho, aby umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu, a teda

o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti však ďalej dodal, že posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu. V tomto kontexte krajský súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako čiastočne dôvodnú, avšak vyslovil názor, že samotná táto vada konania pred správnym orgánom (žalovaným) nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto súd na túto vadu v zmysle ust. neprihliadal. Uviedol, že je nesporné, že všetci účastníci konania, teda aj žalobca mali možnosť počas ústneho konania sa vyjadriť k umiestneniu stavby. Žalovaný vykonal dňa 6. decembra 2011 miestne šetrenie na tvári miesta, pričom nešlo o ohliadku podľa správneho poriadku. Miestne šetrenie preukázalo, že so stavbou nebolo začaté, pričom fotodokumentácia bola vykonaná z verejne prístupných miest. Ani súd nepovažoval účasť účastníkov na tomto miestnom šetrení za nevyhnutnú a uviedol, že ako vadu konania nemožno označiť neoznámenie termínu tohto miestneho šetrenia účastníkom konania. Zo spisu vyplýva, že žalovaný dňa 30. novembra 2011 žiadal stavebníka o doplnenie správnych aktuálnych podkladov pre vydanie rozhodnutia a predloženie novej grafickej prílohy s vyznačením umiestnenia stavby a dňa 6. decembra 2011 C. a U. doručili žalovanému doplnený zákres do katastrálnej mapy, doplnenú textovú časť a staršiu verziu projektu. Súd vyslovil názor, že žalovaný bol povinný oboznámiť žalobcu s doplnenými dokladmi a umožniť sa mu k týmto dokladom vyjadriť, a keďže tak neurobil zaťažil konanie vadou, ktorá však nemala podľa názoru krajského súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu podstatným bolo to, že doplnené boli len tie doklady, v ktorých pôvodné údaje neboli správne uvedené, čo však nemalo za následok zmenu v samotnom umiestnení stavby, ani v projektovej dokumentácii. Zmena spočívala v zakreslení sietí na grafické prílohy. Na základe uvedeného skonštatoval, že uvedenými dokladmi nedošlo k žiadnej zmene v umiestnení stavby a žiadne práva žalobcu s poukazom na jeho námietky uplatnené v územnom konaní neboli dotknuté. Krajský súd napokon uviedol, že nie je povinnosťou odvolacieho orgánu doručovať účastníkovi konania vyjadrenie iného účastníka k jeho odvolaniu.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. a súčasne prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Žalobca poukázal na zmätočnosť a neurčitosť spočívajúcu v tom, či je rozhodnutím dotknutým pozemkom len pozemok - parcela č. XXXX/X alebo aj pozemok - parcela č. XXXX/X. Z rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že stavba má byť umiestnená len na pozemku - parcela č. XXXX/X. Z textovej časti projektovej dokumentácie, predloženej stavebníkmi dňa 16. decembra 2011, však naopak vyplýva, že rozhodnutím dotknutými pozemkami sú tak stavebný pozemok, ako aj pozemok - parcela č. XXXX/X. Žalobca v tejto súvislosti zastával názor, že v rozhodnutí mal byť výslovne uvedený tak pozemok - parcela č. XXXX/X, ako aj pozemok parcela č. XXXX/X a žalovaný mal za týmto účelom, objasnenia a odstránenia predmetného nesúladu v určení dotknutých pozemkov rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Keďže z textovej časti projektovej dokumentácie vyplýva, že rozhodnutím dotknutými pozemkami sú tak stavebný pozemok ako aj pozemok - parcela č. XXXX/X, nesúhlasil žalobca s tvrdením krajského súdu, že nedošlo k žiadnej zmene projektovej dokumentácie a teda účastníci územného konania, vrátane žalobcu mali byť o tejto zmene v súlade s ust. správneho poriadku informovaní a malo im byť umožnené vyjadriť sa k nej. Žalobca sa taktiež nestotožnil s názorom krajského súdu, že pokiaľ žalovaný neoboznámil žalobcu s doplnenými dokladmi a neumožnil mu sa k ním vyjadriť, zaťažil konanie vadou, ktorá však nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a tento považoval za nezákonný a arbitrárny. Mal za to, že pokiaľ raz súd vyslovil porušenie ústavných a zákonom garantovaných základných práv, nemôže zároveň tvrdiť, že predmetná vada nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia a domnieval sa, že uvedené malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a teda krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení odvolaniu skonštatoval, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a preto zotrval na svojom právnom názore prezentovanom vo vyjadrení k žalobe. Na základe

aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, poukázal na to, že stavbou dotknutý pozemok, t. j. umiestnením ako aj samotnou realizáciou bude výlučne pozemok parc. č. XXXX/X. Pozemok č. XXXX/X vedený na výpise z LV č. XXXX ako záhrada, nie je žiadnou stavebnou činnosťou dotknutý a na základe uvedeného stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby len na stavbou dotknutom pozemku parc. č. XXXX/X. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Stavebníci C. a U., ktorých krajský súd uznesením pribral do konania ako zúčastnené osoby, vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že s obsahom odvolacích námietok žalobcu nesúhlasia. V súvislosti so žalobcom namietanou neurčitosťou a zmätočnosťou, teda či v rozhodnutí žalovaného mal byť dotknutý aj pozemok - parcela č. XXXX/X zdôraznili, že žalobca takýto dôvod nesprávnosti rozhodnutia žalovaného v priebehu správneho konania ako aj pred krajským súdom neuplatnil, preto by súd vzhľadom na znenie ust. nemal naň prihliadať. V nadväznosti na ďalšiu žalobcom vznesenú námietku ohľadne porušenia ust. správneho poriadku, ktorá nemala podľa krajského súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zúčastnené osoby poukázali na rozhodnutie R 122/2003 v zmysle ktorého dôvodom pre zrušenie správneho rozhodnutia môže byť len taká vada v konaní, ktorá by mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia, pričom rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Z uvedených dôvodov žiadali, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie krajského súdu potvrdil ako vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu podaného odvolania ( s použitím vety prvej ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, postupom podľa ust. veta prvá v spojení s ust. veta prvá a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Stavebného úradu Mesta Stupava, o umiestnení stavby „Rodinný dom" zmenil v časti výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia, vrátane nahradenia pôvodnej grafickej prílohy rozhodnutia novou grafickou prílohou na podklade katastrálnej mapy, overenou odvolacím orgánom a spĺňajúcou ust. vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného a konanie mu predchádzajúce, ktorým rozhodnutím bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o žiadosti stavebníkov na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dom".

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy (§ a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda

skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Odvolací súd zameral svoju pozornosť predovšetkým na to, či súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonom posúdil námietky žalobcu vznesené v žalobe aj v odvolaní, a teda, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Z podkladov spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací súd zistil, že na základe žiadosti o vydanie územného rozhodnutia navrhovateľov - stavebníkov C. a manželky U., začalo Mesto Stupava ako príslušný stavebný úrad územné konanie na stavbu „rodinný dom". Prvostupňový správny orgán dňa 10. júna 2011 rozhodnutím Č. j.: SÚ-3295/2011/Pa, podľa ust. a podľa ust. a , podľa vyhlášky č. a §,46 a 47 o správnom konaní rozhodol o umiestnení stavby „rodinný dom" na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F., G., a to podľa projektovej dokumentácie vypracovanej C.. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a keďže druhostupňový správny orgán zistil pochybenie stavebného úradu pri doručovaní odvolania účastníkom konania, vrátil spisový materiál stavebnému úradu na odstránenie nedostatkov. Následne bola vec opätovne predložená na rozhodnutie o odvolaní. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný vykonal pre potreby odvolacieho konania dňa 6. decembra 2011 miestne šetrenie, z ktorého vyhotovil záznam. Žalovaný v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné zmeniť v časti výroku, vrátane nahradenia pôvodnej grafickej prílohy rozhodnutia novou grafickou prílohou na podklade katastrálnej mapy, overenou žalovaným a spĺňajúcou ust. vyhlášky č. , pričom ostatné časti rozhodnutia boli ponechané bez zmeny v platnosti, nakoľko prvostupňové rozhodnutie overenú grafickú prílohu na podklade katastrálnej mapy, so zakreslením predmetu územného rozhodnutia, jeho polohy, s vyznačením väzieb na okolie neobsahovalo.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia skonštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd zhodne ako prvostupňový súd skonštatoval, že v danom prípade bol zistený skutkový stav v dostatočnom rozsahu a správny orgán vec správne právne posúdil, aplikujúc pri tom relevantné ustanovenia .

Čo sa týka odvolacích námietok žalobcu odvolací súd konštatuje nasledovné. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne zmätočnosti správneho rozhodnutia, keď podľa jeho názoru nie je zrejmé, či je rozhodnutím dotknutá parcela č. XXXX/X alebo aj parcela č. XXXX/X, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na zásadu koncentrácie v preskúmavacom konaní pred správnym súdom, ako i pred správnym orgánom. V územnom konaní je koncentračná zásada vyjadrená v ust. a poskytuje účastníkom konania, aby pri ochrane svojich práv a oprávnených záujmov v stanovenej lehote vznášali pripomienky a námietky v priebehu územného konania. Účelom vymedzenia lehoty pre tento úkon je najmä požiadavka na zabezpečenie plynulosti a hospodárnosti konania, keď vznášanie stále ďalších námietok zo strany účastníkov konania by prakticky sťažovalo vydanie rozhodnutia a správne konanie by sa neúmerne predlžovalo. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca v konaní pred správnym orgánom túto námietku uplatnil. V podanom odvolaní žalobca vyjadril svoj nesúhlas s prvostupňovým rozhodnutím iba poukazom na ust. , veta prvá, ,, , vyhlášky , pričom namietal, že bolo rozhodnuté bez toho, aby prvostupňový správny orgán skúmal splnenie zastavovacích podmienok teda, že sa nevysporiadal so základnými náležitosťami pre umiestnenie stavby a jej povolenie, súladu projektu stavby so zastavovacími podmienkami a namietal i nesprávne právne

posúdenie. Nerozporoval nesúlad textovej a projektovej časti dokumentácie pre územné rozhodnutie, tak ako to namieta v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. V rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov je preskúmavacie konanie v súlade s ust. v spojení s ust. ovládané koncentračnou zásadou, t. j. žalobca musí svoje žalobné dôvody formulovať v lehote na podanie žaloby, pričom žalobca ani v samotnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného uvedené nenamietal. Za tohto stavu vo veci sa odvolací súd s uvedenou námietkou v rámci odvolacieho konania nemohol ani zaoberať a na skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní, nad rámec žalobných dôvodov, nebolo možné v odvolacom konaní prihliadať.

Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že pokiaľ ho žalovaný neoboznámil s doplnenými dokladmi a neumožnil sa mu k nim vyjadriť, zaťažil konanie vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku.

Dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002, sp. zn. ).

Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v rámci odvolacieho konania bola doplneným podkladom od stavebníkov iba grafická príloha tejto dokumentácie, tak aby vyhovovala a bola v súlade s ust. vyhlášky č. , pretože prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo overenú grafickú prílohu na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia, jeho polohy, s vyznačením väzieb na okolie. Z uvedeného dôvodu nedošlo k zmene projektovej dokumentácie, tak aby mala vplyv na už zistený skutkový stav a ani prípadné vyjadrenie žalobcu k doplneniu grafickej prílohy, by skutkové zistenia v tomto ohľade nemohlo spochybniť.

Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle v celom rozsahu stotožnil, vychádzajúc pritom z odvolania, ako aj z rozsahu a dôvodov podanej žaloby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa súdu podľa v spojení s a s potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd s poukazom na ust. veta prvá v spojení s ust. veta prvá s ust. v súlade s ust. tak, že v odvolacom konaní účastníkom náhradu trov konania nepriznal, a to žalobcovi z dôvodu jeho neúspechu v konaní, žalovanému preto, že mu náhrada trov konania podľa ustálenej judikatúry neprináleží a žiaden z ďalších účastníkov si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Podľa , o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol s účinnosťou od 1. januára 2013 Krajský stavebný úrad v Bratislave zrušený a jeho pôsobnosť prešla v zmysle cit. predpisu na obvodný úrad v sídle kraja.

Podľa o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. októbra 2013, obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.

V zmysle uvedeného najvyšší súd postupujúc podľa v spojení s konal ďalej s právnym nástupcom zaniknutého žalovaného, ktorým je okresný úrad.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok