Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/90/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. M., bytom v B.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom v Bardejove,

Hviezdoslavova ul. č. 3, proti odporcovi Ľ. P., so sídlom v B., o zaplatenie 4 068, 87 Eur s

prísl., vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2012, sp. zn. 12 Co

61/2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. mája

2012, sp. zn. v jeho potvrdzujúcej časti z r u š u j e a vec vracia Krajskému

súdu v Prešove na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov rozsudkom z 18. februára 2011, č. k. -221

odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 237,19 Eur s ročným úrokom

z omeškania vo výške 12,5 % od 3. októbra 2003 do zaplatenia do troch dní, v prevyšujúcej

časti návrh zamietol (s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku).

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v predmetnej veci je daná zodpovednosť

odporcu za škodu v zmysle ustanovenia § 420a Obč. zák., ktorá má objektívny charakter a pre

jej vznik sa nevyžaduje zavinenie odporcu. Uviedol, že výsledkami vykonaného dokazovania

bolo preukázané, že odporca u navrhovateľa pokladal podlahu (teda vykonával činnosť, ktorá

má prevádzkovú povahu), že v dôsledku tejto činnosti odporcu navrhovateľovi vznikla škoda

a že touto činnosťou odporcu a škodou bola preukázaná príčinná súvislosť; boli tak

preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle ustanovenia

§ 420a Obč. zák. S ohľadom na povahu zodpovednostného vzťahu (objektívnu zodpovednosť)

nie je podstatné, či chyba bola v nivelačnej hmote alebo v spôsobe uloženia parkiet. Odporca

2

(ako prevádzkovateľ) v konaní nepreukázal, že škodu si spôsobil navrhovateľ sám alebo že

škoda vznikla neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. Rovnako nebolo

preukázané tvrdenie odporcu, že navrhovateľovi v obývačke praskol radiátor. Zbortenie

podlahy spôsobila skutočnosť, že pod podlahou bola zvýšená vlhkosť a odporca sám uviedol,

že po naliatí nivelačnej hmoty už nevykonal žiadne merania vlhkosti, čím porušil svoju

povinnosť a teda za spôsobenú škodu zodpovedá. Výška škody predstavuje 77 % z nároku

na náhradu za zničené parkety v obývacej izbe, t. j. (boli kompletne vymenené a ide o hodnotu

parkiet, lamiel a práce v sumách 17 280 Sk, 2 000 Sk, 26 838 Sk, teda 35 510,86 Sk,

a náklady súvisiace s vypracovaním znaleckého posudku v sume 1 760,70 Sk, spolu

37 271,56, t. j. 1 237,189 Eur. Do tejto sumy súd prvého stupňa považoval návrh za dôvodný.

Naopak, za nedôvodný považoval návrh v časti týkajúcej sa náhrady súvisiacej

2

so zničenými parketami v kuchyni za zničené parkety v kuchyni, t. j. za 18 m, lebo

v uvedenom rozsahu navrhovateľovi škoda ešte nevznikla; náklady ešte nevynaložil. Sumu

uplatnenú z titulu uskladnenia nábytku v čase od 1.6.2002 do 31.3.2003, nepovažoval

za účelne vynaložené, lebo skladovanie nábytku, resp. obdobná činnosť nie je predmetom

činnosti spoločnosti LEMA – M, spol. s r. o., ktorej konateľmi sú navrhovateľ s manželkou,

2

navrhovateľ mal na uskladnenie nábytku približne 300 mv rodinnom dome a súčasne je

vlastníkom aj ďalšej nehnuteľnosti na D., kde nábytok nasťahoval. Navrhovateľ (podľa

názoru súdu prvého stupňa) konal v rozpore s ustanovením § 415 Obč. zák., keď si nepočínal

tak, aby nedochádzalo ku škodám.

Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo 17. mája 2012, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti zmenil tak, že

odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 352,09 Eur s 12,5 % úrokom

z omeškania od 3.10.2003 do zaplatenia a vo zvyšku zamietajúcej časti rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd dospel k záveru, že dôvodná je aj ďalšia časť nároku navrhovateľa,

ktorá spočíva v jeho nákladoch na opravu podlahy v kuchyni v rozsahu ďalších 352,09 Eur.

Uviedol, že ak došlo k odstráneniu parketovej podlahy odporcom v obývačke v rámci

reklamačného konania a dodatočne boli odstránené parkety aj v kuchyni, možno konštatovať,

že navrhovateľ má právo aj na náhradu škody rovnajúcej sa výške ceny parketových podláh

(ako náhradu škody), za ktorú zodpovedá odporca. V ďalšej – zamietajúcej časti odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Navrhovateľ podal proti potvrdzujúcej (zamietajúcej) časti rozsudku odvolacieho súdu

dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd (v napadnutej časti) rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom ( ). Za odňatie možnosti konať pred súdom považoval

zamietnutie jeho návrhu na zmenu návrhu (na pojednávaní konanom 18.2.2011). Dôvodil tým,

že v čase podania návrhu na začatie konania nebola uskutočnená výmena podlahy v kuchyni

z dôvodu predpokladaného znaleckého dokazovania. Následne však k tejto výmene došlo

a preto aj na pojednávaní (vyššie uvedeného dňa) navrhol zmenu návrhu; súd prvého stupňa

mu však tento návrh zamietol, z dôvodu, že by sa muselo vykonať ďalšie dokazovanie. Postup

súdu bol nesprávny, lebo s návrhom na zmenu návrhu súdu predložil aj príslušné doklady.

Dôvodom podania odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa bola skutočnosť, že mu

22

nebola priznaná náhrada za celú podlahu 48 m, ale len za 37 m, že mu nebola priznaná

náhrada nákladov vynaložených na výmenu podlahy za kuchynskú časť (pôvodne vyčíslených

na 597,47 Eur a zmeneným návrhom vyčíslených na 783,31 Eur), a že mu nebola priznaná

náhrada nákladov vynaložených na sťahovanie a uskladnenie nábytku. Pokiaľ odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zmenil a priznal mu iba náhradu nákladov

vynaložených na výmenu celej podlahy a v ostatnej časti tento zamietajúci rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil, urobil tak z iných dôvodov. Navyše, odvolací súd sa vôbec nezaoberal

náhradou nákladov na odstránenie spornej časti podlahy (v sume 597,47 Eur, resp.

783,31 Eur). Ani odvolací súd sa s týmto tvrdením nezaoberal a svoje rozhodnutie ani náležite

neodôvodnil ( ). To isté platí aj ohľadne jeho nárokov na náhradu

nákladov vynaložených na sťahovanie a uskladnenie nábytku, o ktorých odvolací súd uviedol,

že sa s odôvodnením súdu prvého stupňa síce nestotožňuje, ale bez ďalšieho dokazovania

uviedol, že neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na skutočnosť, že odporca jeho nároky

na náhradu nákladov vynaložených na sťahovanie a na uskladnenie nábytku v konaní

nerozporoval. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vykonal iba povrchné dokazovanie,

v odôvodnení svojho rozsudku uviedol tvrdenia zjavne nepravdivé, že (ohľadne nárokov, ktoré

zamietol) dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Odvolaciemu súdu vytýkal, že

dokazovanie primerane nedoplnil, resp. nezopakoval, hoci rozsudok súdu prvého stupňa

(v napadnutej časti) zmenil. Jeho rozhodnutie je taktiež (z hľadiska odôvodnenia)

nedostatočné. V tomto smere poukázal na judikatúru ESĽP a na judikatúru Ústavného súdu

SR, v zmysle ktorej sa vyžaduje, aby na každý rozhodujúci argument bola daná špecifická

odpoveď a na právo účastníka konania na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany.

Odporca sa v dovolacom konaní nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu (v napadnutej časti) treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

So zreteľom na skutočnosť, že dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

prípustnosť dovolania bolo treba posudzovať podľa ustanovenia , v zmysle

ktorého je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), ďalej proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

( ).

Predmetom dovolacieho konania je rozsudok odvolacieho súdu v tej jeho časti, ktorou

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej (zamietajúcej) časti.

Dovolaním napadnutú časť rozsudku odvolacieho súdu však nemožno podriadiť pod žiaden

dôvod prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil. Neodchýlil sa ani od svojho

predchádzajúceho názoru, lebo v tejto veci ešte nerozhodoval, nevyslovil ani prípustnosť

dovolania (z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu) a nejde

ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie navrhovateľa

preto podľa ustanovenia , a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania navrhovateľa by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád

taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Existenciu vád konania uvedených v tvrdil navrhovateľ, a to konkrétne

vadu uvedenú pod písm. f/, keď trval na tom, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať

pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,

ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález

z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej

republiky ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

6

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil;

dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným

výkladom ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že v rozpore

s požiadavkami vyplývajúcimi z tohto ustanovenia je nielen úplný, či čiastočný nedostatok

(absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi

závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových

zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia

bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť

súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu

na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách

rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia

prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma

možnosť konať pred súdom.

Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nemožno celkom

jasne vyvodiť, v ktorých konkrétnych nárokoch (v akých sumách) odvolací súd potvrdil

zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa, ale hlavne dôvod, ktorý ho k takému rozhodnutiu

viedol.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu týkajúceho sa potvrdzujúcej časti rozsudku

totiž vyplýva, že odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) neuznal nárok navrhovateľa

za sťahovanie nábytku, uskladnenie nábytku, spätné sťahovanie nábytku dňa 1.4.2003

z dôvodu, že ich navrhovateľ nepreukázal, že nepreukázal, že nemohol nábytok z obývačky

uskladniť v priestoroch rodinného domu a musel využiť skladovacie priestory spoločnosti P.;

konštatoval, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, že musel nábytok uskladniť

v iných priestoroch, a preto považoval tieto jeho nároky za nedôvodné. Súd prvého stupňa ale

tieto nároky považoval za neúčelné. Dôvody, ktoré viedli odvolací súd k zamietnutiu

uvedených nárokov navrhovateľa sú v porovnaní s dôvodmi súdu prvého stupňa iné, čo

spôsobuje, že rozhodnutie nie je presvedčivé a preskúmateľné a zodpovedajúce požiadavke na

riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia neuviedol, ako sa vysporiadal s odvolacou námietkou navrhovateľa

týkajúcou sa nepripustenia zmeny návrhu, ktorej sa navrhovateľ domáhal na pojednávaní

súdu prvého stupňa 18.2.2011 a tiež aj so stanoviskom odporcu ohľadne (zatiaľ) sporných

nárokov navrhovateľa.

Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vadou konania, ktorou sa,

ako už bolo uvedené, účastníkovi odníma možnosť riadne konať pred súdom. So zreteľom

na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku zrušil a vec mu

v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie ( ).

Toto uznesenie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. marca 2014

JUDr. Daniela Švecová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová