Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/447/2012

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., právne

zastúpeného: advokátskou kanceláriou F., proti povinnej: Z., vedenej na Okresnom súde

Prievidza pod sp. zn. , o vymoženie pohľadávky 720,97 eur (21 720 Sk)

s príslušenstvom, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 18. júla 2012 č. k. -37, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 18. júla

2012 č. k. -37 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi dňa 31. 12. 2007 návrh na vykonanie exekúcie

proti povinnej na vymoženie pohľadávky 720,97 eur (21 720 Sk) s príslušenstvom, a to

na základe exekučného titulu – rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom S. zo dňa 25. 09. 2007 sp. zn. SR 6808/07. Súdny exekútor požiadal Okresný

súd Prievidza o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

2

Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd Prievidza poverením

č. 5307 *048599 zo dňa 22. 01. 2008.

Okresný súd Prievidza uznesením z 30. 03. 2012 č. k. -19 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57

ods. 2, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

, , , , , , ,

, o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov, a nasl. , príslušné ustanovenie

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

(zákon o spotrebiteľských úveroch) ako aj na príslušné ustanovenia smernice Rady

93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa dospel

k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý exekučný titul, z ktorého dôvodu

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil s tým, že o trovách exekúcie, ktoré vznikli

súdnemu exekútorovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením z 18. júla 2012 č. k. -37 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil. V odôvodnení uviedol, že exekučný súd je v každej fáze exekučného

konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel

exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje ,

o rozhodcovskom konaní. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd

zaoberá zisťovaním najmä, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na takéto plnenie. Odvolací súd pre úplnosť dodal, že slovenský právny poriadok

v znení účinnom ku dňu uzavretiu úverovej zmluvy exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné

podmienky v , pričom súd môže postupovať aj podľa

generálnej klauzuly v , to znamená nad rámec zoznamu

podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v . Pokiaľ

vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej

doložky, ktorá sa považuje za neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku podľa

odvolacieho súdu správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Exekúcia vedená

3

na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na to

prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci

rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie (ďalej len

„dovolanie“), ktoré odôvodnil tým, že:

- súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

- v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust. v spojení

s ust. ),

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (ust. § 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ust. ),

- súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ust. ),

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. píms. b/ ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Skutočnosť, že dovolanie podal oprávnený bez bližšej špecifikácie dovolacích

dôvodov, oprávnený zdôvodnil krátkosťou času a hrozbou uplynutia lehoty na podanie

dovolania, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť. Poukázal na to, že jednotlivé dôvody

podrobne rozvinul už v odvolaní, a preto nepovažuje za potrebné ich duplikovať. Preto

oprávnený poukázal na argumentáciu použiteľnú vo vzťahu k dovolacím dôvodom, ktorú

uviedol v odvolaní. Napriek uvedenému oprávnený mimo dovolacej lehoty (16. 10. 2012)

následne doplnil dovolanie podaním, v ktorom odvolaciemu súdu vytýkal predovšetkým to, že

v rámci právneho posúdenia veci sa odvolával na nekonkrétne ustanovenia smernice

a vnútroštátnych právnych noriem, v dôsledku čoho takéto právne posúdenie trpí vadami

nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti a porušuje právo účastníka konania na súdnu ochranu

podľa článku 46 odseku 1 (ďalej len „“).

Ďalej dovolateľ polemizoval so závermi odvolacieho súdu, že „dohodnutá

rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových

zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd, že

rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva

z formulárovej zmluvy, ktorej je súčasťou, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, a preto

povinná ako dlžníčka nemohla jej obsah ovplyvniť, keďže mohla len záväzok z úverovej

zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť a že spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť

vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení spôsobí, a preto

od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň informovanosti a jeho vyjednávaciu silu

spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu“.

Vyššie uvedené závery odvolacieho súdu oprávnený označil za nedostatočne

zdôvodnené a ničím nepreukázané domnienky súdu. Poukazoval na to, že obchodné vzťahy

medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi v rôznych sektoroch služieb poskytovaných obyvateľstvu

(bankovníctvo, poisťovníctvo, telekomunikácie, energetika) sú založené na formulárových

zmluvách, ktorých obsah spotrebitelia zásadne nie sú schopní zmeniť. Argument, že

akákoľvek individuálne nedojednaná zmluvná podmienka je neplatná, je podľa dovolateľa

absurdný a nemá oporu ani v ust. a ani v smernici. Druhá veta

ust. sama osebe nezakladá neprijateľnú zmluvnú

podmienku, len konštatuje, že podmienky individuálne dojednané sú prijateľné. Rozhodujúca

je prvá veta ust. , na základe ktorej musí súd jednoznačne

preukázať, čo konkrétne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jediné tvrdenie, na základe ktorého odvolací súd

posúdil uvedenú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, je to, že „spotrebiteľ si len

s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto

znení spôsobí, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň informovanosti a jeho

vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu“. Podľa dovolateľa to

však vedie k záveru, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú vylúčené

a akékoľvek spory vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv musia vždy rozhodovať len

všeobecné súdy.

Súdom zúčastneným na rozhodovaní dovolateľ ďalej vytýkal to, že sa nevysporiadali

s judikatúrou Súdneho dvora ES a nezdôvodnili, prečo priamo aplikovali ustanovenia

Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, napriek transpozícii smernice do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej

republiky. Poukázal tiež na nesprávny slovenský preklad ustanovenia písm. q/ ods. 1 prílohy

smernice v porovnaní s inými jazykovými verziami (anglickou, českou, poľskou, nemeckou

a francúzskou) a výkladové pravidlá vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora ES. Podľa

týchto výkladových pravidiel je potrebné text úniového predpisu skúmať vo všetkých jeho

úradných jazykových verziách s tým, že pokiaľ je výklad určitého ustanovenia v jednotlivých

jazykových verziách odlišný, musí byť toto ustanovenie vykladané podľa všeobecného

významu a cieľa právnej úpravy, ktorého je súčasťou. Podľa dovolateľa z porovnania

všetkých jazykových verzií ustanovenia písm. q/ ods. 1 prílohy smernice vyplýva, že len taká

rozhodcovská doložka je neprijateľná, ktorá kumulatívne alebo jednotlivo a/ neposkytuje

spotrebiteľovi právo alebo mu bráni v uplatňovaní práva podať žalobu na všeobecný súd,

b/ neposkytuje spotrebiteľovi právo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, c/ vyžaduje

od spotrebiteľa, aby riešil spory arbitrážou, ktorá nie je upravená právnymi predpismi,

d/ nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá spotrebiteľovi povinnosť dôkazného

bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej

zmluvnej strane. Na rozdiel od doslovného slovenského znenia, podľa ktorého sa javí ako

keby sa atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom, tak z ostatných

jazykových verzií je zrejmé, že spotrebiteľská zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby

spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi

predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné

právo. To však nie je prípad rozhodcovského konania podľa ZRK. Takéto rozhodcovské

konanie je upravené právnymi predpismi a v zmysle ust. § 31 ods. ZRK sa v ňom rozhoduje

podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

V doplnení dovolania oprávnený tiež navrhol prerušiť dovolacie konanie podľa ust.

v spojení s ust. a na základe článku 267 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie predložiť Súdnemu dvoru ES nasledovné prejudiciálne otázky,

ktoré bližšie v doplnení dovolania špecifikoval.

6

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

prípustné, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení

a procesne prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj

uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a so zreteľom na povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral

na otázku opodstatnenosti tvrdenia oprávneného, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť

konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa je

taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť

(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje

návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237

písm. f/ ide tak aj vtedy, ak súd o procesnom návrhu účastníka nerozhodol.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (č. l. 21 spisu)

podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tiež navrhol, aby v prípade, ak sa všeobecný

súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

postupom podľa konanie prerušil a podal Ústavnému súdu

Slovenskej republiky návrh o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku

s veta prvá pre rozpor s princípom právnej istoty

a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu

oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol

žiadne dôvody, pre ktoré sa s návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Uvedeným

postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia

Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné

považovať za správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho

súdu zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd rozhodne aj o podanom procesnom návrhu oprávneného

na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p na č. l. 40 spisu.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu,

nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami oprávneného

uvedenými v dovolaní.

9

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 20. marca 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová