Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/239/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B., zastúpenej A.,

proti povinnej: I., o vymoženie 1 317,42 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Komárno pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského

súdu v Nitre z 30. novembra 2012 č. k. -28, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdnemu exekútorovi došiel dňa 21. decembra 2011 návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je k návrhu pripojený rozhodcovský rozsudok

vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R., zo 07. októbra 2011 sp. zn.

WHB/O111/0367, ktorým bola žalovanej I. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi B. sumu

1 317,42 eur s príslušenstvom.

Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Komárno o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.

2

Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 11. januára 2012 č. k. -14

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že

exekučným titulom je v tomto prípade Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu, zriadeného pri R. sp. zn. WHB/O111/0367 zo 06. októbra 2011. Prvostupňový súd

v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je

zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd považoval rozhodcovskú doložku obsiahnutú

vo všeobecných obchodných podmienkach predmetnej zmluvy za nekalú, a preto neplatnú.

Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dohodnutá individuálne. Spotrebiteľ v tejto

situácii vzhľadom na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti

návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom

alebo v občianskom súdnom konaní. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol

exekučný titul sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán

a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom

na vykonanie exekúcie. Na základe týchto skutočností súd rozhodol o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 30. novembra 2012

č. k. -28 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219

ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd v uznesení poukázal na ust. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok); ust. a

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK").

Odvolací súd ďalej uviedol, že v zmysle citovaného ustanovenia Exekučného

poriadku je zrejmé, že exekučný súd skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky

náležitosti návrhu, či je k nemu priložený exekučný titul opatrený potvrdením

o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonaný v tom zmysle, že oprávnený

a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne, či na nich prešlo právo alebo

povinnosť exekučného titulu a tiež, či sú splnené podmienky podľa , za ktorých

môže súd konať. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 ZoRK však vyplýva, že súlad rozhodcovského

rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie

3

exekúcie, a preto exekučný súd je povinný prihliadnuť v tejto časti konania, či sú dané

dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. V danom prípade

súdny exekútor požiadal o vykonanie exekúcie na podklade Rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri R., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

16. novembra 2011 a vykonateľnosť dňa 20. novembra 2011. Citovaným rozhodnutím bola

povinná ako žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 1 317,42 eur

s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z exekučného tituluje zrejmé, že

rozhodcovský rozsudok vyhovel všetkým nárokom oprávneného, ktoré si tento uplatnil

z titulu uzatvorenej Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom (právnym predchodcom

oprávneného) a žalovanou (povinnou) dňa 03. decembra 2007. Exekučný titul bol vydaný

v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, dojednanie ktorej v predmetnej

spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch viedla

k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Smernica Rady

93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS), na čo správne poukázal exekučný súd. Exekučný titul

je takto nevykonateľný v celom rozsahu.

Krajský súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že v predmetnej

exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa

vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení; formulárová,

adhézna, typová zmluva).

Okresný súd rozhodol správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

zamietol. Bolo povinnosťou exekučného súdu, aby preskúmal exekučný titul aj s ohľadom

na ustanovenie § 45 ods. 1 ZoRK. Exekučný súd v rámci materiálneho preskúmania

exekučného titulu sa zameriava na skúmanie hmotnoprávnych predpokladov ako sú

dovolenosť a možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými mravmi. Kým formálna právoplatnosť

je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnym opravným

prostriedkom, materiálna právoplatnosť je flexibilnejšia a z vážnych dôvodov z nej existujú

výnimky. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré sú v zásade materiálne

právoplatné, ale pre určitý okruh právnych vzťahov sa na ne hľadí ako by materiálne

právoplatné neboli.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že materiálna právoplatnosť

rozhodnutí nie je bezvýnimočná a z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto

dôvodov a rozsahu v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať, určuje

zákonodarca a súdu patrí do kompetencie aplikácia takto vyjadrenej právnej úpravy, pokiaľ

nie je v rozpore s , ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými

zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1 písm. a/,

). Tieto princípy sa vzťahujú aj na rozhodcovské

rozsudky, ktoré nadobudnú účinky právoplatného rozhodnutia súdu (§ 35 ZoRK).

Exekučný súd bol teda v danom prípade oprávnený pri postupe podľa § 45 ZoRK

hľadieť na rozhodcovský rozsudok ako by nebol materiálne právoplatný a mohol ho

preskúmavať z hľadísk vyjadrených v tomto ustanovení aj čo do materiálnej správnosti.

Mohol teda skúmať, či sú dôvody na zastavenie uvedené v (v súčasnosti

Exekučného poriadku), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom.

Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi v rozhodnutí okresného súdu a aj podľa názoru

krajského súdu rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom vyjednaná, vyplýva

zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, a preto obavy, že slabšia

strana (spotrebiteľ, povinný) si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší

rozhodcovský proces nedokáže náležité naplánovať, sú na mieste. Rozhodcovská doložka

v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte

pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si

spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho

vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola

spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľné sa

podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým

mravom a výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Rovnako správne okresný súd uzavrel, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve

o úvere zo dňa 25. mája 2006 bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou podľa ust.

a a od počiatku neplatnou podľa

účinného v čase uzavretia zmluvy. Možno dodať, že

rozhodnutie exekučného súdu zodpovedá a je správne aj v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS

(čl. 3), ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 1. apríla 2004

z 2. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov (do ust. až 54 Občianskeho

zákonníka). Podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy

o založení ES) smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide

o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby akú formu

implementácie príslušnej smernice do svojho právneho poriadku zvolia.

Krajský súd uzavrel, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola

spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa

podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým

mravom a výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Oprávnený v dovolaní mal za to, že rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté

v súlade so zákonom. Uviedol, že skutočnosť, že podmienky v spotrebiteľskej zmluve neboli

individuálne dojednané sama osebe nezakladá ich neprijateľnosť. To, že rozhodcovské

konanie inicioval ako oprávnený z titulu neplnenia si povinnosti riadne a včas zo strany

povinného nemôže mať za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky. Podľa jeho názoru

rozhodcovská doložka bola dohodnutá v súlade so zákonom. Oba súdy nesprávne aplikovali

v danej veci ustanovenie , ktoré nebolo v čase

dojednania rozhodcovskej doložky účinné, čím narušili princíp právnej istoty účastníkov.

Predložením návrhu na uzavretie rozhodcovskej doložky si oprávnený plnil povinnosť, ktorá

mu vyplývala zo zákona o bankách, ktorý je špeciálnym predpisom upravujúcim prípustnosť

rozhodcovskej zmluvy a podmienky jej uzavretia v spotrebiteľských vzťahoch, kde je

dodávateľom banka. Poukázal aj na nesprávnosť slovenského prekladu Smernice Rady

93/13/EHS, z ktorej súd neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyvodil, z čoho vyplýva, že

súdy nižšieho stupňa vec nesprávne právne posúdili ( ) a konanie

zaťažili vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie ( ).

6

Ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského

konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a je záväzný aj pre exekučný súd

a predstavuje prekážku res iudicata. Prvostupňový a odvolací súd rozhodli o neprijateľnosti

zmluvného dojednania ex offo napriek tomu, že exekučnému súdu nevyplýva zo žiadneho

zákonného ustanovenia oprávnenie rozhodovať o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je exekučný súd povinný ex offo skúmať iba súlad

exekučného titulu so zákonom, teda materiálnu a formálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu

nie jeho vecnú správnosť (skutkové a právne závery). Zároveň uviedol, že zákon

o rozhodcovskom konaní umožňuje povinnému podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku žalobu na jeho zrušenie. Povinná v danej veci nevyvinula žiadnu

aktivitu za účelom ochrany svojich práv v rozhodcovskom konaní ani v čase po jeho vydaní

a súd nemá nahrádzať pasivitu spotrebiteľa. V tomto smere oprávnený poukázal

na stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 z 29. januára 2008 Asturcom

(Telecomunicationes SL proti Cristina Rodrígues Nogueira v bode 47. Nesprávnym

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie sa dovolateľovi ako oprávnenému odoprelo právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti. Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie, alternatívne, aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého a druhého

stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený

v súlade s skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a) odvolací

7

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení až c/ Dovolanie oprávneného preto

podľa a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy

len, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj

uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

8

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v do volacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Oprávnený namieta vadu podľa , t. j., že sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov.

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná iba, ak súd

rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť. Rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale

vyplýva priamo zo zákona (viď. § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku. V danej

veci dovolací súd nezistil vadu podľa

Oprávnený namieta vadu podľa , t. j., že sa v tej istej veci už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá , ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

9

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j., ak vyplýva

z rovnakého skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplné. Pokiaľ ide

o totožnosť účastníkov nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako žalovaný má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného

proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s.,

nepredchádzalo žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou

uvedenou v ustanovení

Podľa názoru oprávneného je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. e/

, ktorej sa mali súdy ako to vyplýva z obsahu dovolania dopustiť zrejme tým, že

10

skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinná nevyvinula žiadnu

aktivitu na takýto prieskum. Oprávnený túto vadu namieta neopodstatnene.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Bez návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ustanovení § 81 ods. 1 a 2

Ak nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn., že v danej veci bol návrh na začatie

exekučného konania podaný. V tomto prípade z obsahového hľadiska ( )

nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle

ustanovenia , ale o námietku, ktorou napáda vecnú správnosť postupu

a právnych záverov súdov, resp. ich právne posúdenie veci.

Námietka oprávneného o existencii vady uvedenej v ustanovení

preto nie je opodstatnená.

Oprávnený ďalej tvrdil, že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. f/

, ktorej sa súdy oboch stupňov dopustili tým, že odopreli vykonateľnosť právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom.

Na námietku oprávneného, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex

offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky, dovolací súd prihliadal iba v súvislosti

so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade uvedenej v ustanovení

, resp. či v konaní pred súdmi nižších stupňov nebola oprávnenému ako

účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. O procesnú vadu konania uvedenú

v tomto ustanovení ako správne poukázal oprávnený ide tiež v prípade zamietnutia žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené

zákonom stanovené podmienky. Takým zamietnutím sa totiž oprávnenému odopiera právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia.

11

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie na základe návrhu oprávneného na podklade exekučného titulu - rozsudku

rozhodcovského súdu. Exekučný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovské konanie sa

uskutočnilo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čím rozhodcovský rozsudok nie je

spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že

prvostupňový aj odvolací súd posudzovali splnenie podmienok na udelenie poverenia

súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského

rozsudku.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v rámci daného

spotrebiteľského vzťahu, ktorý je právne založený spotrebiteľskou zmluvou - zmluvou

o úvere) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského

rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom.

12

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul

v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy

alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola

vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci

za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto

interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy

premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné

odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy

v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu

v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou nebránia

ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/

tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,

ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto

ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti

skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu

v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by

nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. V spotrebiteľských veciach je

zvýraznený princíp ochrany práv spotrebiteľa, čo znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského

rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv

spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali

neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne

dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávneným takýto záver umožňovali. Zo zmluvy

o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola

medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže jej súčasťou sú (ako

13

predtlačený formulár) Obchodné podmienky pre úver, a teda aj rozhodcovská doložka

obsiahnutá v týchto podmienkach. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil aj

s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej

rozhodcovskej doložky. Preto správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdy neodňali oprávnenému možnosť

konať pred súdom v zmysle

Oprávnený v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky k námietkam oprávneného ohľadne

nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) dodáva, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom samo osebe, ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávneného odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné.

14

Dovolací súd úspešnému povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

pretože jej žiadne nevznikli ( v spojení s ,

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 20. marca 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová