Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c3d/392208.b29622.pdf
PDF · 97.03 KB
No categories available
4Cdo/402/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 402/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná M., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na
Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 1 C 80/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 2013, sp. zn. 13 Co 403/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala dňa 27. septembra 2012 na Okresnom súde Veľký Krtíš žalobu,
ktorou sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.). V žalobe medziiným uviedla,
že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Veľký Krtíš,
preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala,
aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého
stupňa.
Okresný súd vo Veľkom Krtíši následne po tom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením sp. zn. 13 NcC 83/2012 zo dňa 8.10.2012 rozhodol, že z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 1 C 80/2012
sú vylúčení iba sudcovia JUDr. C. a JUDr. R. a vyslovil, že ostatní sudcovia Okresného súdu
vo Veľkom Krtíši nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci, následne
rozsudkom zo dňa 16. apríla 2013 sp. zn. 1 C 80/2012 žalobu zamietol, návrh žalobkyne na
prerušenie konania zamietol a vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši napadla žalobkyňa odvolaním.
Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 4. júna 2013, č.k. 1 C 80/2012-85,
uložil žalobkyni zaplatiť súdny poplatok z odvolania, vyrubený podľa položky č. 7a
poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov a § 5 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch.
Označené uznesenie Okresného súdu vo Veľkom Krtíši napadla žalobkyňa odvolaním
argumentujúc, že napadnuté uznesenie je odôvodnené a že podľa položky č. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/92 Zb. sa vyrubuje súdny poplatok za žalobu, pričom
spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie
a podobne.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 25. júla 2013 sp. zn.
13 Co 401/2013, odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatie možnosti
konať pred súdom videla v prekvapivom rozhodnutí odvolacieho súdu.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Prípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
V dovolaní výslovne namietala existenciu vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p.,
t.j. že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom odňatie, ktoré videla
v prekvapivom rozhodnutí odvolacieho súdu.
Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací
súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. sp. zn. 7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011, 5 Cdo 46/2011). Odňatie možnosti konať
pred súdom, ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa
judikatúry najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie ,,nečakane“
založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté
právo namietať správnosť (novozaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.
V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočnosti,
ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník
v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa.
V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru odvolacieho súdu
od prvostupňového súdu jednoznačne nejde.
Vada konania namietaná žalobkyňou, ktorá má spočívať v prekvapivom rozhodnutí
odvolacieho súdu je zjavne nedôvodná a nenáležitá.
Vychádzajúc totiž z odôvodnenia tejto vady je zrejmé, že dovolateľka
ňou v skutočnosti namieta nesprávnu aplikáciu položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov
zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov tvrdiac,
že v zmysle položky 7a Sadzobníka súdny poplatok sa vyrubuje za žalobu a nie za podané
odvolanie. Namietala teda nesprávne právne posúdenie veci v tejto otázke, ktorým by sa však
dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné odmietol, bez
toho, aby sa zaoberal správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. marca 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová