Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-82-2020.pdf
PDF · 154.11 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/82/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu spoločnosti ADAMSPOL, spol. s r. o., so sídlom Košická 5474/44, 066 01 Humenné, IČO: 45 482 268, zastúpeného konateľom spoločnosti T.. T. H., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21. septembra 2020 Číslo spisu: B./B.PO/X./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. NIP/B.-PO/X./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 21. septembra 2020 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. k.: P: XXX/XXXXX-RX S/XXXX/XXX/XXXX zo dňa 5. júna 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vo veci odvolania účastníka konania proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 5. júna 2020 č. k.: P:XXX/XXXX-RX S/XXXX/XXX/XXXX, ktorým správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa §3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku a to v tom, že právnická osoba porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 23.05.2019 od 10.20 hod. využívala závislú prácu fyzickej osoby T. R., ktorá pre účastníka konania vykonávala závislú prácu a to pomocné stavebné práce na pracovisku: Úprava interného oddelenia FNsP J. A. Reimana Prešov, mala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z.z.) a to pracovnú zmluvu zo dňa 15.04.2019 a neprihlásila túto fyzickú osobou T. R. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, pričom kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod I. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to dňa 23.05.2019 o 10.20 hod. Nelegálne zamestnávanie bolo
zistené dňa 23.05.2019 o 10.20 hod. pri kontrole osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu, rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonal v dňoch 23.05.2019, 10.06.2019, 05.08.2019 a 17.10.2019 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zistené skutočnosti, ako aj nedostatok inšpektori práce uviedli v Protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 17.10.2019.
3. Žalovaný ďalej poukázal na to, že dňa 17.10.2019 bola účastníkovi konania zaslaná výzva na prerokovanie protokolu, v ktorej bol účastník konania vyzvaný, aby sa dňa 06.11.2019 o 08.30 hod. dostavil na Inšpektorát práce Prešov za účelom prerokovania protokolu. Účastník konania sa dňa 06.11.2019 nezúčastnil prerokovania protokolu. Vzhľadom na uvedené inšpektor práce považoval Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 17.10.2019 podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona za prerokovaný a uzatvoril ho dňom 06.11.2019. Protokol bol 07.11.2019 zaslaný doporučene na adresu účastníka konania s tým, že účastník konania prevzal protokol dňa 12.11.2019. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že 20.11.2019 bolo na Inšpektorát práce Prešov doručené vyjadrenie účastníka konania s ohľadom na závery inšpekcie práce. Prvostupňový správny orgán inšpektorát práce začal správne konanie vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania za správny delikt uložený ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Oznámenie bolo doručené elektronicky 02.12.2019, v ktorom vyzval správny orgán na vyjadrenie sa účastníka konania. Účastník konania využil svoje právo, vyjadril sa písomne, vyjadrenie bolo doručené správnemu orgánu 12.12.2019, v ktorom účastník konania uviedol, že nesúhlasí a odmieta porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vzhľadom k tomu, že 22.05.2019 bol T. R. registrovaný na Sociálnej poisťovni a takisto bol uvedený v mesačnom výkaze za mesiac apríl 2019 do Sociálnej poisťovne. K uvedeným tvrdeniam priložil účastník konania dôkazy. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že dňa 20.12.2019 zaslal prvostupňový správny orgán účastníkovi konania doplnenie oznámenia o začatí správneho konania, následne dňa 07.01.2020 na inšpektorát práce bolo doručené písomné vyjadrenie účastníka konania k doplnenému oznámeniu, v ktorom zotrval na vyjadrení k protokolu a uviedol, že pri rozhovore s fyzickou osobou T. R. namiesto neho ako konateľa, bol T. W..
4. Prvostupňový správny orgán po zhodnotení skutkových okolností zistených v priebehu výkonu inšpekcie práce vydal rozhodnutie 29.01.2020 a uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2 000 eur za delikt posúdený ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie účastník konania, v ktorom namietal jednak postup, aj samotné rozhodnutie, ktoré považoval za nezákonné, skutkový stav, ktorý zistil správny orgán, považuje za nesprávny, nedostatočný, pri dokazovaní správneho deliktu boli porušené procesné práva účastníka konania a odôvodnenie je nedostatočné a príliš formalistické. V závere právny zástupca uviedol, že je presvedčený, že odvolanie je dôvodné a navrhol rozhodnutie prvého stupňa zrušiť. O odvolaní rozhodoval odvolací orgán rozhodnutím z 09.04.2020 a to tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom argumentoval tým, že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav vzhľadom na moment, ktorý správny orgán prvého stupňa považoval za začiatok výkonu činnosti zamestnanca T. R., resp. od ktorého počítal lehotu 7 dní podľa príslušných zákonných ustanovení.
5. Účastník konania sa vyjadril k výzve správneho orgánu zo dňa 04.05.2020 a navrhol predmetné konanie voči nemu zastaviť. Inšpektorát práce následne opätovne rozhodol rozhodnutím zo dňa 05.06.2020, ktoré bolo právnemu zástupcovi účastníka konania doručené 08.06.2020. Voči tomuto rozhodnutiu podal účastník konania prostredníctvom právneho zástupcu opätovne odvolanie, v ktorom totožne, ako proti predchádzajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu vydanému dňa 09.04.2020 argumentoval. Odvolací orgán rozhodol o odvolaní účastníka konania preskúmavaným rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto konania a to dňa 21.09.2020 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.
Zároveň odvolací orgán, teda žalovaný citoval príslušné ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., ako aj ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b). Poukázal na to, že pri rozhodovaní správny orgán vychádzal z administratívneho spisu, ktorý obsahuje protokol o inšpekcii, Pracovnú zmluvu zo dňa 15.04.2019, zápisnicu o podaní informácie z 23.05.2019, ako aj Zoznam kontrolovaných osôb zo dňa 23.05.2019 a výpis registra Sociálnej poisťovne. Ako dôkaz porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania svedčí Zápisnica o podaní informácie zo dňa 23.05.2019 o 10.30 hod. spísaná s dotknutou fyzickou osobou T. R.. Tento uviedol, že: „Som tu od januára 2019. Dnes 23.05.2019 som tu od 08.00 hod. do 16.00 hod. Vykonávam tu burúčské práce a čistenie stavebnej sute. Práce vykonávam pre spoločnosť ADAMSPOL, spol s r.o.“ Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že účastník konania predložil pracovnú zmluvu uzatvorenú s T. R. zo dňa 15.04.2019, ktorá je relevantným dôkazom, že medzi účastníkom konania a kontrolovanou osobou bol založený pracovnoprávny vzťah. V spise na nachádzajú ďalšie písomné dôkazy o tom, že 22.05.2019 zaslal do zdravotnej poisťovne zoznam zamestnancov. Následne však bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania overením si splnenia povinnosti zo strany účastníka konania v registri Sociálnej poisťovne s tým, že Sociálna poisťovňa prihlásenie do registra podľa ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení realizovala 03.06.2019 o 08.18 hod.
6. Ako vyplýva ďalej z odôvodnenia rozhodnutia, národný inšpektorát práce k námietke právneho zástupcu, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval správne, keď nespísal zápisnicu o podaných vyjadreniach účastníka konania a to z 02.12.2019, správny orgán uviedol, že podľa Správneho poriadku nie je povinný spisovať zápisnicu o podaných vyjadreniach. Správny orgán mal povinnosť sa s námietkami účastníka konania v predmetnom vyjadrení vysporiadať. Vo vzťahu k námietke právneho zástupcu, že inšpektorát práce nepostupoval správne, keď nespísal zápisnicu o tom, že sa účastník konania dostavil na prerokovanie protokolu na druhý deň po určenom termíne, odvolací orgán poukázal na stranu 7 napadnutého rozhodnutia, kde sa správny orgán touto námietkou právneho zástupcu dostatočne vysporiadal. Právny zástupca ďalej namietal i postup pri kladení otázok T. R. 23.05.2019 s tým, že zamestnanec správneho orgánu otázky kládol s cieľom preukázania znakov závislej práce a odpovede dotknutej osoby neboli spontánne. Odvolací orgán uviedol, že postupoval inšpektor práce štandardným spôsobom a jeho cieľom bolo zistenie dôvodov prítomnosti dotknutej osoby na pracovisku.
7. Vo vzťahu k ďalším námietkam právneho zástupcu tento uviedol v bode 2 a 3 odvolania zo dňa 19.06.2020, odvolací orgán poukázal na stranu 8 a 9 napadnutého rozhodnutia, kde sa správny orgán s týmito námietkami právneho zástupcu dostatočným spôsobom vysporiadal. Právny zástupca namietal, že z napadnutého správneho aktu sa účastník konania nedozvedel, ktoré podklady a skutkové zistenia boli podkladom pre dané rozhodnutie, k čomu žalovaný poukázal na skutočnosť, že na strane 21 napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že dané rozhodnutie je vydané na základe protokolu, dokladov a skutkových zistení počas inšpekcie práce a na základe rozhodnutia národného inšpektorátu práce. Ďalej právny zástupca namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za nedostatočné, k čomu žalovaný uviedol, že pokiaľ sa jedná o námietku súvisiacu s nedostatočnosťou odôvodnenia, žalovaný sa nestotožnil s uvedeným tvrdením, pretože z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. V dôsledku uvedeného poukázal na to, že rozhodnutie má náležitosti ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
8. Ďalej žalovaný má za to, že z celého predloženého správneho spisu je bez pochýb zrejmé, že správny orgán v danom preskúmavanom prípade disponoval dostatočnými a relevantnými dôkazmi jednoznačne preukazujúcimi spáchanie zisteného deliktu. Ďalej žalovaný uviedol, že vo veci právneho posúdenia bolo rozhodnutie vydané na základe akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, ako aj § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, 2 a § 36 Správneho poriadku. Odvolací orgán takisto uviedol, že v danom posudzovanom prípade prihliadal na všetky skutkové zistenia získané v priebehu samotného výkonu inšpekcie práce. Zo zákonnej dikcie ustanovenia § 21 ods. 1 Správneho poriadku je podľa žalovaného nepochybné, že správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy, teda vo všetkých ostatných prípadoch správny orgán má len zákonnú možnosť, nie však zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie v každom začatom správnom konaní.
Podľa názoru právneho zástupcu je nesprávna právna klasifikácia správneho deliktu zo strany správneho orgánu, keďže tento nebral do úvahy listinný dôkaz predložený účastníkom konania a to Mesačný výkaz príspevkov poistné zo dňa 22.05.2019, k tomuto žalovaný uviedol, že táto námietka nemá súvis s právnym posúdením danej veci a nijako nespochybňuje, že k spáchaniu správneho deliktu zo strany účastníka konania došlo. V prejednávanom prípade má žalovaný za to, že účastník konania prihlásil vyššie menovanú fyzickú osobu do daného registra dňa 03.06.2019 o 08.18 hod. Ďalej odvolací orgán nesúhlasí ani s námietkou, že fyzická osoba T. R. bol prihlásený do zdravotnej poisťovne dňa 22.05.2019, nakoľko v prejednávanej veci je dôležité, že účastník konania prihlásil túto osobu až 03.06.2019 o 08.18 hod., pričom zákon č. 82/2005 Z. z. v definícii nelegálneho zamestnávania neustanovuje povinnosť správneho orgánu skúmať, či nesplnením zákonom uloženej povinnosti došlo alebo nedošlo k určitému dopadu na verejné financie, napr. z dôvodu neodvedenia odvodov do Sociálnej poisťovne alebo zdravotnej poisťovne, prípadne, či došlo k jej splneniu pod ťarchou kontroly alebo dobrovoľne, či úmyselne, alebo nedbanlivostné nesplnenie uloženej povinnosti, či sa jedná len o nepatrné oneskorenie alebo nie. V súvislosti s uvedeným odvolací orgán odkazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 294/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2018.
9. Žalovaný ako odvolací orgán ďalej poukázal na uplatňovanie inštitútu objektívnej zodpovednosti za správne delikty v danom administratívnom - deliktuálnom konaní, na základe ktorého kontrolovanému daňovému subjektu vzniká zodpovednosť za správny delikt už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu zo strany kontrolovaného subjektu došlo a to bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo o opomenutie. Právny zástupca ďalej namietal, že pokračovať v začatom správnom konaní je možné iba po prerušení, pričom k prerušeniu v danom prípade nedošlo. Vo vzťahu k námietke odvolacieho orgánu uviedol, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny, keď pokračoval v začatom správnom konaní, nakoľko odvolací orgán zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, v ktorom prvostupňový správny orgán mal povinnosť ustáliť záver, ktorý konkrétny deň považuje za začiatok výkonu práce dotknutej osoby T. R., preto bol povinný pokračovať v začatom správnom konaní v intenciách pokynov odvolacieho orgánu. V spojení s výškou sankcie odvolací orgán má za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená čo do dôvodu al čo do výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii a preto uložená sankcia vo výške 2 000 eur za spáchanie tohto zisteného deliktu sa odvolaciemu orgánu javí ako primeraná a uložená na spodnej zákonnej hranici, pričom žalovaný podotkol, že v danom prípade je maximálne zákonné rozpätie určené až do sumy 200 000 eur. Žalovaný zároveň citoval príslušné ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1, ako aj § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a v závere argumentoval tým, že uložením pokuty 2 000 eur sledoval správny orgán výchovný a represívny význam uvedenej pokuty, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2SžoKs 56/2006, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžf/27/2011. Postup správneho orgánu prvého stupňa bol podľa žalovaného v súlade s ustanovením § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku.
II.
Žalobné dôvody
10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 05.06.2020 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania. V žalobe poukázal žalobca na skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu tak prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného a ďalej argumentoval citáciou príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku, ako aj zákona o správnom konaní. Uviedol, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nesprávnym úradným postupom a nedostatočne zisteným skutkovým stavom dospeli k nesprávnemu záveru. Za nesprávny považoval žalobca postup pri kladení otázok vyťažovanej osobe pracovníkovi T. R., pričom žalobca má vážne pochybnosti o tom, že tento pracovník na základe svojich intelektuálnych schopností mohol vedieť vyjadriť sa tak, ako je uvedené v zápisnici o podaní informácie. Žalobca sa domnieval,
že otázky boli kladené so zámerom preukázania znakov závislej práce za účelom postihu účastníka konania za správny delikt a jeho odpovede neboli spontánne. Ústne vyjadrenie menovanej osoby potom inšpektorát práce použil vo svojich rozhodnutiach proti žalobcovi, takže z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či táto osoba bola poučená o jeho právach. Zároveň citoval príslušné ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce, ako aj ustanovenia § 35 ods. 1 až 3, § 3, 4 Správneho poriadku a vyslovil názor, že inšpektorát práce pri svojom postupe s cieľom tohto zisťovania nebolo skutočné zistenia dôvodov prítomnosti osôb na pracovisku účastníka konania, ale o dokázaní znakov závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Takýto postup nepovažuje za zákonný a rozhodnutie je potom takisto nezákonné.
11. Za ďalšie závažné pochybenie inšpektorátu práce považoval nesprávne vyhodnotenie argumentácie žalobcu v jeho vyjadreniach, pričom jednoznačne mal inšpektorát práce odstrániť po začatí správneho konania a to na ústnom pojednávaní uvedené rozpory vo vyjadreniach účastníka konania. Ide o dve rovnocenné skutkové tvrdenia na jednej strane účastníka konania a na druhej strane inšpektorátu práce. Nesúhlasil žalobca s vyjadrením žalovaného, že ústne pojednávanie nebolo potrebné nariadiť a že stav bol spoľahlivo zistený. Žalobca tvrdil, že stav veci nebol spoľahlivo zistený a z takéhoto stavu vychádzajú aj samotné nezákonné rozhodnutia inšpektorátu a žalovaného, pričom inšpektorát neodstránil ani ďalší závažný rozpor a to čas vzniku pracovného pomeru pracovníka, z vyjadrenia pracovníka pritom vyplýva, že ten mal uzatvorený pracovný pomer 4 roky dozadu s nástupom práce 16.04.2019. Toto tvrdenie podporuje aj listinný dôkaz Mesačný výkaz za mesiac apríl, ktorý bol elektronicky podaný zdravotnej poisťovni účastníkom konania deň pred inšpekciou a to 22.05.2019. Takéto závažné rozpory nie je možné z pohľadu žalobcu považovať a vnímať ako spoľahlivo zistený stav veci. Z rozhodnutia žalovaného z 09.04.2020 vyplývala povinnosť inšpektorátu práce dostatočne sa vysporiadať s námietkou žalobcu, ktorá osoba bola vlastne vyťažovaná, či T. R. alebo T. W.. Vyjadrenia žalobcu sú podľa správneho orgánu tendenčné, účelové, v snahe vyhnúť sa postihu za správny delikt, čo považuje žalobca za subjektívne hodnotiaci úsudok toho, kto toto rozhodnutie vyhotovil. Žalobca podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku bol povinný označiť dôkazy na podporu svojich skutkových tvrdení, čo aj urobil, keď predložil pracovnú zmluvu a mesačný výkaz poistného. Podľa názoru žalobcu žalovaný bez akejkoľvek rozumnej argumentácie inšpektorátu toto svojim rozhodnutím odobril a účastník sa nedozvedel, aký postup zvolil inšpektorát k tomu, aby naplnil pokyny žalovaného a odstránil rozpory vo vyjadreniach žalobcu a inšpektorov.
12. Za ďalší závažný dôvod v žalobe považoval žalobca to, že z rozhodnutia žalobca sa nedozvedel, ktoré podklady a skutkové zistenia boli podkladom pre rozhodnutie samotné, pričom inšpektorátu to skutočnosť len všeobecne označil v poslednom odseku na 21 strane. Pokiaľ bol podkladom pre rozhodnutie iba protokol, potom je nedostatočné konštatovanie o objektívnom zistení nelegálneho zamestnania. Z toho dôvodu považoval odôvodnenie rozhodnutia za nedostatočné. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca nebol v správnom konaní oboznámený so zápisnicou o poskytnutí informácie spísanej s T. R. dňa 23.05.2019 a nebol oboznámený ani s výpisom z registra Sociálnej poisťovne, ktorý mal preukázať, že T. R. nebol v tomto registri prihlásený ku dňu vykonania inšpekcie práce 23.05.2019, ale s iným dátumom. Žalobca nesúhlasí so stanoviskom inšpektorátu, že skutkový stav bol dostatočne a spoľahlivo zistený, preukázaný, pričom žalobca celým správnym konaním poukazoval na rozpor vo vyjadreniach inšpektorov a žalobca v tom, že kladené otázky vyťažovanej osoby boli kladené nesprávne, ale boli kladené T. W.. Je to otázka zásadného právneho významu, hlavne z pohľadu dokazovania spáchania iného správneho deliktu. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii mali povinnosť inšpektori zistiť dôvod prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku a vypočúvať vyťaženú osobu, ak ide o výsluch svedka pred začatím správneho konania, ktorý ak chce inšpektorát použiť v správnom konaní ako dôkaz, musí tento výsluch ako dôkaz vykonať v začatom správnom konaní podľa žalobcu. Postup inšpektorátu považuje žalobca za nesprávny, nezákonný, keď iba z protokolu vyvodil záver, že sa žalobca dopustil spáchania iného správneho deliktu. Žalobca poukázal v závere žaloby na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 9Sžsk/122/2018 z 30.10.2019. Opakovane považoval žalobca za potrebné poznamenať, že pokračovať v správnom konaní je možné iba po jeho prerušení, v danej veci však k prerušeniu konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku nedošlo, je to dôležité aj s ohľadom na ustanovenie ods. 5 tohto paragrafu, podľa ktorého, ak je konanie prerušené, lehoty neplynú. Ďalej poukázal na to, že v prípade argumentácie žalovaného, že vyťažovaná osoba poskytla informácie aj na základe § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii, žalobca je toho názoru, že takáto úvaha je založená na nesprávnom právnom posúdení.
Podľa názoru žalobcu je toto ustanovenie možné aplikovať v prípade, keď už začalo správne konanie a nie pred jeho začatím. V celom administratívnom spise ani z rozhodnutia žalovaného sa nenachádzala ani zmienka o tom, že vyťažovaná osoba bola požiadaná o poskytnutie informácie podľa tohto ustanovenia, teda podľa ustanovenia § 35 ods. 4 Správneho poriadku. Za závažné pochybenie inšpektorátu a žalovaného považoval žalobca spísanie zápisnice o poskytnutie informácií, pričom ani z jedného z rozhodnutí sa nedozvedel, na základe ktorých ustanovení, ktorého konkrétneho právneho predpisu bola táto zápisnica vyhotovená. Postihnutie žalobcu za iný právny delikt, teda porušení povinnosti pri zákaze nelegálneho zamestnávania je podľa žalobcu nedôvodné a predčasné, zistený skutok nebol riadne a spoľahlivo zistený, dokazovanie nebolo zistené v súlade so zákonom a v dostatočnej miere, pričom neboli odstránené zásadné rozpory rozhodné pre vydanie správneho rozhodnutia. Žalobca argumentoval aj tým, že boli porušené základné zásady správneho konania, boli porušené procesné práva žalobcu, a preto žalobca po nariadení pojednávania nariaďuje, aby správny súd po vyhodnotení jeho argumentácie žalobe vyhovel.
III.
Vyjadrenie žalovaného
13. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 30.12.2020 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na právnych a skutkových okolnostiach uvedených v rozhodnutí a zároveň vyslovil súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
IV.
Replika žalobcu
14. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu zo dňa 07.01.2020, ako aj následne 10.02.2021, pričom zotrval na dôvodoch podanej žaloby a navrhol žalobe vyhovieť a zároveň udelil súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
V.
Závery správneho súdu
15. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
18. Podľa § 194 SSP, 1) správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie; 2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
19. Podľa § 2 zákona o inšpekcii práce č. 125/2006 Z. z. 1. Inšpekcia práce je
a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). 2. Inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 3. Zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu. 4. Inšpekciu práce na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy vykonávajú ich orgány inšpekcie práce. 5. Inšpekcia práce podľa tohto zákona sa nevykonáva a) na pracoviskách Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu, b) v chránených priestoroch Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, c) na pracoviskách fyzickej osoby a právnickej osoby, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu) 6. Inšpekcia práce nie je dozor, ktorý vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov
20. Podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.
21. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur.
22. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2005 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.
24. Podľa § 3 písm. a) bod. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. na účely tohto zákona zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
25. Podľa § 3 ods. 1, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti.
26. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
28. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
29. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
30. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
31. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
32. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
33. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí byť vydané príslušným orgánom, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
34. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodenie a poučenie o odvolaní (rozklade).
35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
36. Správny súd v rámci vysporiadania sa so žalobnými námietkami v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že obsah jednotlivých žalobných bodov tvorí v zásade v celom rozsahu pôvodná odvolacia argumentácia žalobcu.
37. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2013 pod č. j. 4As/78/2012-125, rozsudok č. j. 8Afs/55/2005-74 zo dňa 22.01.2007 a rozsudok č. j. 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie odvolacích
námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov, ktoré majú právny argumentačný význam aj v prejednávanej veci.
38. Na doplnenie správny súd k jednotlivým žalobným dôvodom uviedol.
39. Podstatná časť žalobných námietok spočívala v tom, že žalobca nesúhlasil s postupom inšpektorov pri podaní informácií zo strany pracovníka T. R., pričom za nesprávne považoval postup pri kladení otázok vyťažovanej osoby dňa 23. mája 2019 na pracovisku žalobcu. Podľa názoru správneho súdu, ako vyplýva z písomného obsahu zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej 23.05.2019 o 10.30 hod. z poučenia, ktorá je obsiahnutá na prvej strane uvedenej spísanej zápisnice, obsahuje podpis, ktorý podľa názoru správneho súdu nie je totožný s obsahom podpisu T. R. na pracovnej zmluve zo dňa 15.04.2019. Čo sa týka otázok, ktoré boli kladené osobe T. R., tieto sú zapísané ako otázka č. 1, 2 a 3 a na základe otázok odpovedala osoba, ktorá bola poučená, avšak aj tu správny súd má za to, že sa prikláňa k žalobnej námietke žalobcu, že nejde o osobu, ktorá je uvedená v zápisnici z 23.05.2019. Tvrdenia inšpektorov práce, ktorí boli prítomní pri vypočutí danej osoby, teda pri podaní informácií však potvrdzujú, že išlo o T. R., avšak v uvedenej zápisnici o podaní informácií, ktorá je rukou spísaná inšpektormi práce, na overenie, či išlo o danú osobu, bolo potrebné aspoň uviesť číslo občianskeho preukazu, ktorým sa preukázala daná osoba. V tomto prípade má aj správny súd za to, že sú tu určité nezrozumiteľné pochody inšpektorov práce, ktoré neboli odstránené ani v ďalšom konaní odvolacieho orgánu a ani v rozhodnutí po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29.01.2020. Tvrdenia inšpektorov práce a žalobcu sú rozporuplné rozpory a neboli odstránené ani v novom rozhodnutí zo dňa 05.06.2020, ktorým bola uložená pokuta vo výške 2 000 eur žalobcovi na základe tých skutočností, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
40. Ďalšou námietkou bolo nepreukázanie nelegálneho zamestnávania, ktorou argumentoval žalobca v žalobe. Žalobca poukázal na potvrdenie, kedy žalobca predložil do poisťovne mesačný výkaz ohľadom Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie do Zdravotnej poisťovne Dôvera pod ev. číslom oznámenia V ktoré je datované dátumom vyplnenia 22.05.2019 a dátumom prijatia poisťovne 22.05.2019. Ako vyplýva zo Zoznamu prijatých a spracovaných hromadných oznámení z uvedenej poisťovne pod č. V zo dňa 22.05.2019 za obdobie 04/2019, bol spracovaný ako dátum prijatia údaj o pracovníkovi T. R. pod č. P za 4/2019, 22.05.2019 s dátumom odoslania, dátum akceptovania 30.05.2019, vstup bol elektronický, akceptovaný a spracovaný poisťovňou Dôvera 03.06.2019. Ďalej z Mesačného výkazu poistného a príspevkov z prílohy za obdobie 04/2019 bezpochyby vyplýva, že pod poradovým číslom 20, r. č.: XXXXXX/XXXX je zapísaný zamestnanec s počtom odpracovaných dní 26. Z uvedených listinných dôkazov bolo podľa správneho súdu bezpochyby preukázané, že žalobca si svoju povinnosť oznámenia zamestnávateľa o poistencoch za obdobie apríl 2019 splnil a to zaslaním zoznamu prijatých a spracovaných hromadných oznámení zo dňa 22.05.2019. Dátum a pečiatka poisťovne je 22.05.2019 a podľa názoru správneho súdu nie je na ťarchu žalobcu, že daná poisťovňa zaregistrovala samotné nahlásenie zo strany žalobcu až 03.06.2019 na základe vystaveného registračného listu fyzickej osoby tak, ako to preukázala už v listinnej forme Sociálna poisťovňa. Ako vyplýva z uvedeného registračného listu fyzickej osoby, identifikácia zamestnanca bola prijatá ako dátum vyplnenia formulára 03.06.2019 v Sociálnej poisťovni. Správny súd preto akceptoval námietku žalobcu, že tento si splnil svoju povinnosť. Nakoľko ešte dňom 22.05.2019 si splnil povinnosť oznámenia zamestnancov Zdravotnej poisťovne Dôvera. Zároveň žalobca predložil pracovnú zmluvu z 15.04.2019 uzavretú so zamestnancom T. R..
41. Správny súd preto argumentáciu správnych orgánov, že žalobca využíval nelegálnu prácu uvedeného zamestnanca v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov za nepreukázanú s poukazom na obsah ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b), ako aj § 3 ods. 2 citovaného zákona, pretože ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, žalobca mal s osobou T. R. uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 15.04.2019, na základe ktorej pracovník vykonával prácu v prospech žalobcu.
42. Sám T. R. mal tieto skutočnosti potvrdiť na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 15.04.2019 aj pri samotnom poskytnutí informácií zo dňa 23.05.2019. Avšak správny súd rovnako ako žalobca zapochyboval, či predmetnú informáciu tohto dňa, teda 23.05.2019 poskytol inšpektorom samotný T. R., nakoľko podpis, ktorý je na originály zápisnice zo dňa 23.05.2019 a ktorý je na pracovnej zmluve zo dňa
15.04.2019 sa vôbec nezhodujú. Tieto pochybnosti, ako už súd vyššie uviedol, neboli odstránené ani po zrušení prvotného rozhodnutia z 29.01.2020, následne prvostupňovým správnym orgánom, avšak ani žalovaným v napadnutom rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmania v tomto správnom konaní.
43. Z dôvodu, že samotný zistený skutkový stav bol nedostatočný na posúdenie toho, že žalobca sa dopustil nelegálneho zamestnávania porušením príslušných ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z., podľa názoru správneho súdu nebolo dostatočne preukázané s poukazom na tieto okolnosti, na ktoré správny súd poukázal vyššie. Následne rozhodnutie, ktoré bolo vydané, malo znaky nepreskúmateľnosti, pretože neobsahovalo dôvody, ktoré má v zmysle ustanovenia § 47 Správneho poriadku obsahovať rozhodnutie správneho orgánu. Na základe uvedeného preto aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sa stalo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.
44. S dôrazom na uvedené skutočnosti správny súd predmetné rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z uvedených dôvodov, na ktoré poukázal vyššie. Predmetné rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), e) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
45. Správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí vychádzal z toho, že základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
46. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 331/2001 Z. z., Zákonník práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone, aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie, alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom, alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
47. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v čase vykonania kontroly pracovný pomer, ktorý sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Správny delikt nelegálneho zamestnania bol u žalobcu ako zamestnávateľa zistený v dobe výkonu inšpekcie práce od 23.05.2019 do 17.10.2019, podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2015 Z. z., v zmysle ktorého nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osoba, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu - fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. b) - fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), t. j. do začatia výkonu činnosti zamestnanca, najneskôr však začatím výkonu kontroly.
49. Z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. vyplýva, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.
50. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5, fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5.
51. Žalobca v žalobe poukázal predovšetkým na to, že prvostupňový správny orgán, ale ani žalovaný vo veci nezistili presne a úplne skutočný stav veci a nevykonali ním navrhované dôkazy a to predovšetkým nebol odstránený rozpor medzi tým, že žalobca počas správneho konania zdôraznil, že prvostupňový správny orgán dostatočne neodôvodnil akého porušenia sa vlastne dopustil žalobca. Predovšetkým nebol odstránený uvedený rozpor ani na základe odvolacích námietok žalovaným, dôsledne sa tento nevyporiadal ani s námietkou v čom vlastne spočíva nelegálna práca, ako ju charakterizoval prvostupňový správny orgán, vykonávaná zamestnancom T. R..
52. Krajský súd v preskúmavanom konaní dospel k záveru, že Inšpektorát práce Prešov príslušný na rozhodnutie podľa zákona č. 125/2006 Z.z. na prvom stupni, ako aj Národný inšpektorát práce Košice ako odvolací orgán v danej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili dostatočné relevantné podklady pre vydanie rozhodnutí a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasne vydané a súčasne podľa názoru správneho súdu správny orgán prvého stupňa rozhodol bez náležite zisteného skutkového stavu veci.
53. Správny súd zastáva názor, že vzhľadom k tomu, že zákon č. 125/2006 Z z. neustanovuje hmotnoprávnu, ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné vychádzať primerane aj z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a teda zistiť skutkový stav veci tak, aby bolo jednoznačne preukázané, či žalobcovi možno uložiť pokutu za správny delikt. Inšpektorát práce Prešov, ako aj Národný inšpektorát práce Košice v danej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnania uvedeného zamestnanca vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych predpisov. Žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takého konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
54. Správny súd je toho názoru, že z doposiaľ zadovážených zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z,. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme uvedenej v citovanom ustanovení považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa citovaného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v §. 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a ktorá predpokladá prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, resp. ak si splní zamestnávateľ prihlasovaciu povinnosť v lehote siedmich dní od začatia kontroly, je pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca.
55. Predloženie pracovnej zmluvy zamestnanca T. R. z 15.04.2019, kontrolou v registri zdravotnej poisťovne Dôvera, kontrolou v registri sociálnej poisťovne bez ďalšieho považuje krajský súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že pracovnú zmluvu predložil žalobca, pričom uvedené vyplýva aj z Protokolu zo dňa 17.10.2019. Bez vykonania ďalšieho dokazovania považuje krajský súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom s prihliadnutím na už vyššie uvedené skutočnosti.
56. Z predložených listinných dôkazov a to pracovnej zmluvy z 15.04.2019, zápisnice o podaní informácie z 23.05.2019 malo vyplynúť, že nelegálne zamestnávanie inšpektori zistili dňa 23.05.2019, teda to bol deň, ktorý správny orgán určil ako začiatok výkonu nelegálnej práce, ako vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Uvedené pochybenia žalobcu z týchto dokladov jednoznačne nevyplývajú, nakoľko neboli odstránené rozpory uvedené v odvolaní žalobcu.
57. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania upraveného v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa krajskému súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi
javí ako šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej normy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 takmer sa počítali hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v sociálnej poisťovni.
58. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny.
59. Z uvedených dôvodov krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom správnych orgánov k aplikácii § 3 ods. 2 v spojení s §2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať a skutočne aj začala vykonávať pracovnú činnosť v zmysle pracovnej zmluvy a najmä podľa pokynov zástupcu zamestnávateľa, ako nelegálne zamestnanie. Tento záver sa správnemu súdu javí ako nesprávny zo strany správnych orgánov.
60. Správny súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že v ďalšom konaní špecifické okolnosti daného prípadu vyžadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. s použitím článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie v zmysle kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával uvedeného zamestnanca v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona.
61. V danom prípade bude predovšetkým potrebné odstrániť spochybnenia postupu prvostupňového správneho orgánu, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, pričom takýto dôkaz navrhol vykonať aj v predmetnej žalobe. Zároveň správny súd poukazuje aj na nie celkom logicky záver správnych orgánov, ak na jednej strane bola riadne uzatvorená pracovná zmluva so zamestnancom žalobcu, táto bola na požiadanie správneho orgánu riadne predložená, pričom správne orgány rešpektovali, že medzi zamestnávateľom, t. j. žalobcom a zamestnancom T. R. bola uzatvorená riadna pracovná zmluva, ale neakceptovali námietku žalobcu, že zamestnanec začal vykonávať u neho prácu bez toho, aby ho stihol v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. prihlásiť do evidencie poistencov. V novom rozhodnutí, ak budú splnené zákonné podmienky pre uloženie pokuty za zistený správny delikt, bude musieť správny orgán v odôvodnení aj náležité odôvodniť výšku uloženej pokuty, konkrétne uviesť, na ktoré skutočnosti v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. prihliadol, nakoľko nie je postačujúce len odcitovanie zákonného ustanovenia, na ktoré sa má prihliadať pri ukladaní pokuty a na zámer uloženia pokuty.
62. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu uvedenou v žalobe, že správne orgány pri dokazovaní ohľadne nelegálneho zamestnávania nepostupovali aj v zmysle právnych predpisov, pričom zdôraznil, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny, aký prístup v danom prípade si zvolili správne orgány, t. j. výslovne len formálny.
63. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky stanovené v § 190 S.s.p. pre zamietnutie žaloby, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. zrušil, nakoľko zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a preto vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom poukázal na judikatúru NS SR v obdobných veciach (rozsudok 6Sžo/150/2015 z 28.06.2017, 5Sžo/49/2016 z 20.04.2017).
64. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník.
65. Správny súd rozhodol v predmetnej veci v senáte v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.