Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/55/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 841 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády č. 36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Rozhodnutie č. zo dňa 22.11.2016, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 22.11.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V zákonnej lehote na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) podanou žalobou zo dňa 14.03.2017 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. vydaného dňa 22.11.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) a priznania náhrady trov konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že tento okrem iných písomností obsahuje: Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 01.07.2016 s prílohou prepis/popis skutkového stavu doručené žalobcovi, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 05.08.2016 k oznámeniu o začatí správneho konania, zápisnicu o hlasovaní žalovaného zo dňa 22.11.2016.

3. Žalovaný vydal dňa 22.11.2016 napadnuté rozhodnutie č. , ktorým rozhodol o tom, že žalobca, vysielateľ na základe zákona porušil povinnosť ustanovenú v o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len ), a to tým, že na televíznej programovej službe Jednotka odvysielal dňa 24.04.2016 v čase o cca 19:00 hod. program Správy RTVS a v rámci neho príspevok s názvom Za kauzu predraženého piešťanského CT niekto musí niesť zodpovednosť, v ktorom nesprostredkoval stanovisko Generálnej prokuratúry SR (GP) ku konkrétnym skutočnostiam týkajúcim sa zrušenia obvinení voči deviatim osobám v kauze piešťanského CT, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov, za čo mu uložil podľa sankciu

- upozornenie na porušenie zákona.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že na svojom zasadnutí dňa 01.07.2016 prijal uznesenie o začatí správneho konania voči žalobcovi vo veci možného porušenia , pričom Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 22.07.2016 a tento sa k veci písomne vyjadril dňa 05.08.2016. Dňa 22.11.2016 bolo vydané vo veci napadnuté rozhodnutie, ktorého podkladmi boli záznam vysielania programu Správy RTVS odvysielané na televíznej programovej službe Jednotka dňa 24.04.2016 v čase od cca 19:00 hod., prepis/popis skutkového stavu a vyjadrenie žalobcu. V ďalšom bol uvedený prepis/popis skutkového stavu monitorovaného vysielania: Správy RTVS, zo dňa: 24.04.2016, čas vysielania: cca 19.00 hod., Príspevok: príspevok o aktuálnom vývoji v kauze predraženého CT v piešťanskej nemocnici so stanoviskom ministra zdravotníctva T. Druckera. Prepis: Ľubomír Bajaník, moderátor: „Za kauzu predraženého piešťanského CT-čka niekto musí niesť zodpovednosť - vyhlásil to nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Kauza podľa neho traumatizuje celú spoločnosť. Trestné stíhanie síce pokračuje, ale deväť obvinení zrušila Generálna prokuratúra pre zlý posudok. Ten podľa prokurátora porovnával ceny CT-čiek v Česku a nie na Slovensku. Znalec svoj posudok naďalej obhajuje.“ Zuzana Hanzelová, redaktorka: „Prokuratúra tento týždeň zbavila obvinenia rappera Ega aj bývalú riaditeľku nemocnice. V kauze predraženého piešťanského CT-čka mali spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi vysúťažiť prístroj drahšie až o milión eur. Podľa prokuratúry je problémom znalecký posudok. Ten porovnával ceny CT-čiek s Českom.“ Andrea Predajňová, hovorkyňa Generálnej prokuratúry: „Trestné konanie a stíhanie naďalej pokračuje. Ak sa doplní dokazovanie a odstránia sa chyby, nie je vylúčené, že dôjde k opätovnému vzneseniu obvinenia.“ Zuzana Hanzelová, redaktorka: „Znalec si za posudkom stojí. Výhradu by prijal, ak by porovnával ceny v Kambodži, Povedal pre denník SME. V čase, keď sa nakupovalo piešťanské CT-čko, podľa neho podobný prístroj na Slovensku nikto nepredával.“ Gustáv Kasanický, šéf Výskumného ústavu súdneho inžinierstva: „Trvám na našom posudku. Podľa nášho názoru je náš posudok správny, úplný, kompletný a využili sme všetky možnosti.“ Zuzana Hanzelová, redaktorka: „Kauza stála kreslo predsedu parlamentu Pavla Pašku, podpredsedníčku Národnej rady Renátu Zmajkovičovú, aj ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, Trestnoprávne ale zatiaľ nikto za kauzu nepyká. Dokazovanie sa teraz opäť začína odznova. Vyšetrovateľ môže medzi dôkazy zaradiť nový posudok a opäť všetkých deviatich ľudí obviniť." Tomáš Drucker, minister zdravotníctva SR (Smer-SD): „By bolo divné, keby som nepovedal, že proste ma to samozrejme traumatizuje istým spôsobom. Myslím si, že takéto veci nemôžu sa stávať, pretože to absolútne spochybňuje systém spoločenský.“ Zuzana Hanzelová, redaktorka: ,,Minister Drucker zároveň sľubuje, že narobí poriadky v nemocniciach. Postupne si posvieti na riaditeľov nemocníc a chce začať porovnávať ceny prístrojov na celom Slovensku, V piešťanskej nemocnici chce novú dozornú radu a v zdravotníctve nové komisie tak, aby zvyšoval transparentnosť. Tomáš Drucker tvrdí, že žiadne väzby v zdravotníctve nemá.“ Tomáš Drucker, minister zdravotníctva SR (Smer-SD): „Nemám problém sa stretnúť ani s pánom Paškom. Ja vnímam jeho osobu medializovanú a citlivú. Ale pokiaľ tak urobím, tak nemám problém ani povedať, ja nie som zaviazaný nikomu, ani nijakej skupine.“ Zuzana Hanzelová, redaktorka: „Finančná skupina Penta vlastní zdravotnú poisťovňu, aj sieť nemocníc na Slovensku. Jeden z majiteľov Eduard Maták v minulosti pre týždenník Trend vyhlásil, že Pente sa nikto z konkurentov neprišiel poďakovať za zmeny zákonov.“ Tomáš Drucker, minister zdravotníctva SR (Smer-SD): „Legislatívu, ktorú budem ja predkladať, budú robiť moji ľudia a nebude ovplyvnená v podstate žiadnymi bočnými záujmami.“

5. Podľa : „Vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru“.

6. Pojmy objektívnosť, nestrannosť, názory a hodnotiace komentáre nie sú v , ani v súvisiacich normatívnych právnych aktoch bližšie špecifikované alebo definované, a teda spadajú do kategórie neurčitých pojmov. Pre neurčité pojmy platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie práva, aby vymedzil ich obsah.

7. Za hlavné kritériá objektivity sa vo všeobecnosti považujú: relevancia, transparentnosť, presnosť, úplnosť, vecnosť, vyváženosť, rôznorodosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, osvojenie si pozície odstupu a neutrality vo vzťahu k predmetu spravodajstva, absencia stranenia.

8. Žalovaný uviedol, že žalobca odvysielal dňa 24.04.2016 v čase o cca 19:00 hod. na programovej službe Jednotka v rámci programu Správy RTVS príspevok s názvom Za kauzu predraženého piešťanského CT niekto musí niesť zodpovednosť. Predmetný príspevok informoval o stanovisku a pohľade ministra zdravotníctva T. Druckera ohľadom najnovšieho vývoja v kauze údajne predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici po tom, čo GP SR zrušila obvinenia voči deviatim obvineným, ktorí mali, ako uviedla redaktorka Z. Hanzelová, vysúťažiť CT až o milión eur drahšie. Podľa ministra Druckera kauza traumatizuje spoločnosť a musí za ňu niekto niesť zodpovednosť. Správne konanie bolo začaté okrem iného z dôvodu, že v uvedenom príspevku nebolo sprostredkované stanovisko GP SR k dôvodom zrušenia obvinenia zodpovedných osôb v predmetnej kauze.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k predmetu správneho konania uviedol, cit.: „Príspevok Kauza CT, ktorý bol odvysielaný v rámci programu Správy RTVS (v oznámení o začatí konania program nesprávne označený ako Televízne noviny) dňa 24.04.2016 o 19:00 hod. sa venoval aktuálnemu stavu šetrenia kauzy predraženého CT prístroja piešťanskej nemocnici po tom, čo GP SR zrušila deväť obvinení z dôvodu zlého posudku. V príspevku dostali priestor na vyjadrenie všetky dotknuté subjekty: za GP SR sa vyjadruje jej hovorkyňa Andreja Predajňová, ktorá informuje o skutočnosti, že trestné konanie a stíhanie naďalej pokračuje a ak sa doplní dokazovanie a odstránia chyby, nie je vylúčené, že dôjde k opätovnému vzneseniu obvinenia; Gustáv Kasanický za Výskumný ústav súdneho inžinierstva, ktorý trvá na správnosti posudku, minister zdravotníctva Tomáš Drucker zaujíma zásadný postoj pri postupe v riešení zo strany jeho rezortu. Odvysielaná reportáž podľa žalobcu spĺňa všetky profesionálne, etické a zákonné kritériá spravodajského programu a je v súlade so Štatútom programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS. Vyjadril názor, že Rozhlas a televízia Slovenska sa porušenia §16 ods. 3 písm. b) nedopustil, nakoľko oba príspevky boli obsahovo objektívne a nestranné, nastolená problematika bola spracovaná komplexne a zrozumiteľne, pričom priestor na vyjadrenie bol poskytnutý všetkým stranám, ktorých sa téma týkala.“

10. Podľa žalovaného, aby bolo možné v danom prípade posúdiť rozsah a prípadnú opodstatnenosť poskytnutia priestoru na vyjadrenie GP SR k dôvodom zrušenia obvinení v danej veci, bolo potrebné ozrejmiť dôležitú skutočnosť, a tou bola existencia oficiálneho stanoviska GP SR v predmetnej veci, zverejneného na webovej stránke <http://www.tasr.sk/ots/ots-stanovisko-generalnej-prokuratury/20995- clanok.html>, dňa 21.04.2016, v ktorom GP SR okrem iného uviedla, cit.: „Jedným z hlavných pochybení je nedostatočné ustálenie výšky hroziacej škody, a to vzhľadom na nepoužiteľnosť znaleckého posudku, ktorý je ako celok nepoužiteľný, a preto nie je možné ho dopĺňať. Navyše, medzi znalcami nebol ani jeden rádiológ.“ „Pokiaľ ide o porovnanie českého a slovenského trhu ohľadom CT prístrojov v znaleckom posudku, je potrebné prihliadať na skutočnosť, že v Českej republike je dvojnásobne väčší trh ako na Slovensku, že cena CT prístrojov sa odvíja od počtu ich predaja na danom trhu - v ČR sa ich predá viac, že cena CT prístrojov závisí aj od platieb z poisťovní, pretože každý štát má nastavené bodové hodnotenie za jednotlivé typy vyšetrení a cenu bodu, a že nie je možné porovnávať cenu prístroja s okamžitou platbou s cenou prístroja so štvorročným úverom.“

11. V príspevku v tejto súvislosti odznelo: Bajaník, moderátor: „Za kauzu predraženého piešťanského CT-čka niekto musí niesť zodpovednosť - vyhlásil to nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Kauza podľa neho traumatizuje celú spoločnosť. Trestné stíhanie síce pokračuje, ale deväť obvinení zrušila Generálna prokuratúra pre zlý posudok. Ten podľa prokurátora porovnával ceny CT-čiek v Česku a nie na Slovensku. Znalec svoj posudok naďalej obhajuje.“ Zuzana Hanzelová, redaktorka: „Prokuratúra tento týždeň zbavila obvinenia rappera Ega, aj bývalú riaditeľku nemocnice. V kauze predraženého piešťanského CT-čka mali spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi vysúťažiť prístroj drahšie až o milión eur. Podľa prokuratúry je problémom znalecký posudok. Ten porovnával ceny CT-čiek s Českom.“

12. Z uvedených vyjadrení podľa žalovaného bolo zrejmé, že žalobca informoval o konaní GP SR v danej kauze, a to konštatovaním o zrušení obvinení deviatich osôb na základe zlého znaleckého posudku. Osobitne bolo ako problematické v posudku uvedené porovnanie cien CT prístrojov s českým trhom: „Podľa prokuratúry je problémom znalecký posudok. Ten porovnával ceny CT-čiek s Českom.“ Z toho vyplýva, že príspevok podal informáciu o dôvode zrušenia obvinení, t. j. o chybnom znaleckom posudku, s pridanou informáciou len jedného špecifického problému. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že v príspevku prezentovaný problém pri porovnávaní prístrojov bol len jedným z hlavných pochybení zistených GP SR, ktorá vo svojom stanovisku prezentovala nie len nepoužiteľnosť znaleckého posudku ako celku, t. j. jeho celkovú chybovosť, ale vyjadrila sa aj ku konkrétnym problematickým skutočnostiam. Z hľadiska objektivity príspevku a komplexnosti informácií bolo, podľa názoru žalovaného, preto potrebné uvádzať (poukázať na ich existenciu) konkrétne skutočnosti týkajúce sa jej rozhodnutia o stiahnutí obvinení voči deviatim osobám tak, aby recipient dostal ucelené informácie. Pritom aj samotná GP SR zverejnila svoje oficiálne stanovisko k jej vtedy aktuálnej činnosti, z dôvodu existencie viacerých rôznych interpretácií uvedenej problematiky zo strany médií. V príspevku nebolo zo strany žalobcu uvedené, že dôvody GP SR na zrušenie obvinení v kauze piešťanského CT boli založené aj na iných, než prezentovaných skutočnostiach. Žalovaný bol toho názoru, že informovanie o konkrétnych skutočnostiam týkajúcich sa dôvodov GP SR aspoň v rozsahu ich uvedenia, resp. poukázania na ich existenciu by recipientovi umožnilo vytvoriť si vlastný a ucelený názor na problematiku závažného charakteru. Bez týchto tak bol divák konfrontovaný len s neúplnými informáciami o dôvodoch GP SR na zrušenie obvinení viacerých osôb v závažnej kauze, a tieto informácie mu boli podané podľa názoru žalovaného jednostranne, v rozpore s jeho právom byť objektívne informovaný.

13. Žalovaný v rámci zákonom dovolenej správnej úvahy, v súlade s predmetom správneho konania, posudzoval existenciu sprostredkovania stanoviska GP SR v rámci príspevku, vo vzťahu k jej dôvodom na zrušenie obvinení voči deviatim osobám. Ako bolo uvedené vyššie, generálnym dôvodom pre zrušenie obvinení v kauze CT bol chybný znalecký posudok. K tejto skutočnosti sa v príspevku vyjadril aj znalec G. Kasanický, ktorý predmetný posudok vypracoval, cit.: „Trvám na našom posudku. Podľa nášho názoru je náš posudok správny, úplný, kompletný a využili sme všetky možnosti.“ Jeho pohľad na situáciu tlmočila aj redaktorka, ktorá detailnejšie uviedla, cit.: „Znalec si za posudkom stojí. Výhradu by prijal, ak by porovnával ceny v Kambodži. Povedal pre denník SME. V čase, keď sa nakupovalo piešťanské CT-čko, podľa neho podobný prístroj na Slovensku nikto nepredával.“

14. Postoj GP SR bol recipientom ozrejmený moderátorom programu: „ ... deväť obvinení zrušila Generálna prokuratúra pre zlý posudok.“ a podrobnejšie vyjadrením „Ten podľa prokurátora porovnával ceny CT-čiek v Česku a nie na Slovensku,“ a obdobne aj redaktorkou. Ku skutočnosti chybného posudku sa vyjadrila taktiež hovorkyňa GP SR, ktorá uviedla: „ Trestné konanie a stíhanie naďalej pokračuje. Ak sa doplní dokazovanie a odstránia sa chyby, nie je vylúčené, že dôjde k opätovnému vzneseniu obvinenia.“ Odvysielanie postoja znalca G. Kasanického bolo vzhľadom na prezentáciu rozhodnutia GP SR v danej veci na mieste, pričom však ale bolo zrejmé, že recipientovi ozrejmilo problematiku znaleckého posudku len vo vzťahu k informácii o porovnávaní cien prístroja s Českou republikou.

15. Z vyššie uvedených vyjadrení je zrejmé, že v príspevku bol vo všeobecnej a konkrétnej rovine prezentovaný postoj zainteresovaných strán. Vo všeobecnej rovine, znalca G. Kasanického, ktorý si za svojím posudkom stojí, ako aj GP, ktorá poukazuje na to, že ak sa doplní dokazovanie a odstránia sa chyby, nie je vylúčené, že dôjde k opätovnému vzneseniu obvinenia. V tej konkrétnej, týkajúcej sa detailnejších informácií, odznelo v príspevku, že GP SR zrušila obvinenia pre chybný posudok vzhľadom na porovnávanie prístrojov CT s trhom v Česku a taktiež odznelo sprostredkované stanovisko znalca G. Kasanického, ktorý na margo uvedeného poznamenal, že podľa neho v čase nákupu CT podobný prístroj na Slovensku nikto nepredával.

16. Bolo zrejmé, že odzneli stanoviská všetkých zainteresovaných strán, avšak práve absencia sprostredkovania konkrétnych skutočností týkajúcich sa zrušenia obvinení voči deviatim osobám v kauze CT zo strany GP SR mala za následok neobjektívnosť sprostredkovaných informácií. Žalovaný považoval v danom prípade za potrebné z hľadiska objektívnosti a nestrannosti celého príspevku odprezentovať ďalšie osobitné vyjadrenia GP SR v konkrétnej rovine. Pritom rozhodujúcim pre posúdenie skutkového stavu pre žalovaného bolo len to, čo bolo žalobcom odvysielané, čoho dôkazom bol záznam vysielania a prepis/popis skutkového stavu s poukazom na posúdenie obsahu príspevku ako celku, nie len jeho izolovaných vyjadrení.

17. Žalobca bol povinný rešpektovať zákonnú požiadavku vyplývajúcu z , t. j. aby spravodajské programy boli objektívne a nestranné a aby názory a hodnotiace kritériá boli oddelené od informácií spravodajského charakteru. Na základe v spojení s bol žalovaný povinný preskúmať, či odvysielaný program spĺňal požiadavku objektívnosti a nestrannosti.

18. Sloboda prejavu je podľa SR garantovaná len do tej miery, pokiaľ v neprimeranom rozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných, alebo neohrozuje bezpečnosť štátu, verejného poriadku alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ani v demokratickej spoločnosti tak nemá sloboda prejavu absolútny charakter. Ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie slobody prejavu. Vzhľadom na mienkotvorný charakter médií, a to najmä spravodajských relácií, je nanajvýš oprávnená zákonná požiadavka, aby bolo divákom, ako pasívnym recipientom informácií, umožnené prijímať objektívne informácie podané nestranným spôsobom, spomedzi ktorých si môžu vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor. Význam zákonného ustanovenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť v rámci spravodajského programu je treba vidieť v ochrane verejného záujmu a práva verejnosti byť objektívne informovaný s možnosťou utvoriť si na predmetnú kauzu vlastný názor.

19. zakotvuje legitímny cieľ obmedzenia slobody prejavu taxatívne, ako ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku a ochranu verejného zdravia, mravnosti. Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie slobody prejavu je možné z dôvodu ochrany verejného záujmu, ako aj ochrany individuálnych záujmov. Účelom ustanovenia je práve ochrana práv a slobôd iných. Podmienka legality a legitimity bola teda nepochybne naplnená.

20. Proporcionalitu obmedzenia slobody prejavu je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je obmedzenie slobody prejavu zakotvením určitých konkrétnych povinností všeobecne záväzným právnym predpisom, v tomto prípade zakotvením ustanovenia . Keďže zákonodarca využil ústavné splnomocnenie ( SR) na zakotvenie tohto obmedzenia formou zákona, je potrebné považovať tento princíp za zachovaný. Žalovanému neprináleží zachovanie proporcionality v tejto rovine skúmať. V tejto súvislosti tiež žalovaný uviedol, že ustanovenie bolo do vložené v rámci implementácie Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii. Požiadavka, aby názory odvysielané v spravodajských programoch boli objektívne a nestranné, vyplýva konkrétne z čl. 7 ods. 3 predmetného Dohovoru, cit.: „Prevádzkovateľ vysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov.“

21. Druhou je rovina obmedzenia slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení v konkrétnom prípade. Túto rovinu žalovaný skúma prostredníctvom zákonom dovolenej správnej úvahy, ktorá analyzuje intenzitu porušenia zásad objektivity a nestrannosti na jednej strane a intenzitu prípadného obmedzenia slobody prejavu žalobcu na strane druhej. Žalovaný nepovažoval za dostatočné v súvislosti so zabezpečením kritérií objektívnosti a nestrannosti, odprezentovať informácie týkajúce sa kauzy piešťanského CT a s tým spojenej aktuálnej činnosti GP SR, a následne nesprostredkovať stanovisko GP SR ku konkrétnym skutočnostiam týkajúcich sa zrušenia obvinení voči deviatim osobám. GP SR tak bez týchto informácií vyznievala pre recipienta ako nezávislý orgán nedostatočne odôvodňujúci svoje konanie, najmä s prihliadnutím na aktuálnosť a závažnosť danej kauzy. Recipient si tak nemal možnosť na základe príspevku utvoriť vlastný názor na zásadné skutočnosti týkajúce témy verejného záujmu.

22. Žalovanému prináleží skúmať zachovanie proporcionality len v druhej rovine, ktorou je rovina obmedzenia slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení v konkrétnom prípade. Aplikácia ustanovenia obmedzujúceho slobodu prejavu bola teda v každom konkrétnom prípade otázkou posúdenia, či existujúci skutkový stav možno pod toto ustanovenie subsumovať. Vzhľadom na celkové vyznenie príspevku a význam poskytovaných informácií bol žalovaný názoru, že na základe jeho spracovania a celkového obsahu nebolo recipientom umožnené si na predmetnú problematiku utvoriť vlastný názor a príspevok tak nepôsobil objektívne a nestranne.

23. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že ten sa nedopustil porušenia Ako vyplýva z vykonanej analýzy, k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť v intenzite predpokladanej ustanovením došlo v takej miere, že prevážila nad slobodou prejavu žalobcu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel žalovaný k záveru, že vzhľadom na absentujúcu komplexnosť odvysielaných informácii z dôvodu nesprostredkovania stanoviska GP SR ku konkrétnym skutočnostiam týkajúcim sa zrušenia obvinení voči deviatim osobám v kauze piešťanského CT došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť programu Správy RTVS odvysielaného na programovej službe Jednotka dňa 24.04.2016 o cca 19:00 hod.

24. Pri posudzovaní opodstatnenosti zásahu do slobody prejavu bolo potrebné prihliadnuť i na uloženú sankciu v tom zmysle, či sankcia nebola vzhľadom na sledovaný cieľ (v tomto prípade zabezpečenie objektívnych a nestranných spravodajských informácií) neprimerane prísna. Vzhľadom na význam chráneného záujmu a charakter uloženej sankcie [uložená sankcia nie je ani sankciou v pravom (trestnom) slova zmysle, nakoľko sa jedná len o upozornenie na porušenie zákona, ktoré nemá ekonomický dopad na žalobcu] bol žalovaný toho názoru, že zásah do slobody prejavu v danom prípade nebol neprimeraný. Takáto forma sankcie nekladie dôraz na represívnu, ale na výchovnú zložku a nemá tzv. zmrazujúci účinok na prípadnú budúcu žurnalistickú prácu žalobcu. Žalovaný preto usudzuje, že zákonný zásah do slobody prejavu žalobcu bol úplne minimálny a vzhľadom na chránený záujem nevyhnutný.

25. Pri právnických osobách sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt). Táto zásada platí aj v prípade ako aj v prípade Správneho poriadku, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu dokazovať zavinenie, alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z cit. zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania.

Žaloba.

26. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné a zaťažené vadami v zmysle , , , , nakoľko mal za to, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokladal ho za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s administratívnym spisov a nemal v ňom oporu a tiež že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným (orgánom verejnej správy), čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

27. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci - žalobca vyjadril presvedčenie, že jeho posudzovaný program Správy RTVS a v rámci neho príspevok Za kauzu predraženého piešťanského CT niekto musí niesť zodpovednosť, (ďalej len príspevok) spĺňal atribúty objektivity a nestrannosti v súlade s , ktoré ustanovenie je potrebné interpretovať a aplikovať v súlade so štandardom ochrany slobody prejavu a práva na informácie garantované SR a č. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor). Zároveň žalobca poukázal na právne závery Európskeho súdu pre ľudské práva (ESLP) k rozsahu a obsahu slobody prejavu, podľa ktorých: „Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti; s obmedzeniami vyplývajúcimi z článku 10 ods. 2 sa vzťahuje nielen na „informácie“ alebo „myšlienky'“, ktoré sú prijímané priaznivo, alebo pokladané za neškodné, alebo je k nim zaujímaný ľahostajný postoj, ale aj na také „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré urážajú, šokujú, alebo znepokojujú. Sloboda prejavu, tak, ako je vymedzená v článku 10, podlieha radu výnimiek, ktoré je treba vykladať zúžené a nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť presvedčivo dokázaná. Tieto princípy sú osobitne dôležité, ak ide o tlač. I keď nesmie prekročiť hranice stanovené inter alia v záujme štátnej bezpečnosti alebo udržania autority súdu, prislúcha mu napriek tomu šíriť informácie a myšlienky; verejnosť má rovnako právo ich obdržať; keby tomu bolo inak, potom by tlač nemohla hrať úlohu „ verejného strážcu

Úlohou súdu nie je pri výkone jeho kontrolnej jurisdikcie zaujímať miesto príslušných vnútroštátnych orgánov, ale skôr na základe čl. 10 revidovať ich rozhodnutia vydané na základe ich oprávnenia k voľnej úvahe. To však neznamená, že táto kontrola je limitovaná na konštatovanie, či daný štát aplikoval svoje diskrečné právo rozumne a v dobrej viere. Súd musí posúdiť zásah, proti ktorému smeruje sťažnosť vo svetle prípadu ako celku a určiť, či bol ,primeraný sledovanému účelu, a či dôvody uvedené vnútroštátnymi súdmi na jeho ospravedlnenie boli relevantné a dostatočné.“ „článok 10 nechráni iba podstatu vyjadrených myšlienok a informácií, ale takisto formu, prostredníctvom ktorej sú rozširované. Ochrana urážajúcich, šokujúcich alebo znepokojujúcich myšlienok tvorí súčasť požiadaviek pluralizmu, tolerancie a liberálneho, myslenia, bez ktorých neexistuje žiadna demokratická spoločnosť.“ „Mimoriadne dôležité je aj uviesť, že „ak majú opatrenia štátnych orgánov takú povahu, že môžu odradiť tlač od šírenia informácií o otázkach legitímneho verejného záujmu, musí sa Európsky súd pozorne zaoberať ich primeranosťou.“ „Voľba spravodajskej techniky je výlučným oprávnením tlače, pričom Žiadny súd nemôže nahradiť novinárov pri stanovení spravodajskej techniky, ktorú majú použiť“.

28. Na základe vyššie uvedeného žalobca uviedol, že je potrebné aplikovať reštriktívne, pretože ide o výnimku z práva vysielateľa vysielať televíznu programovú službu slobodne a nezávisle a zo slobody prejavu a práva na informácie.

29. Žalobca bol názoru, že žalovaný nesprávne právne posúdil skutkový stav tým, že rozhodol o porušení odvysielaním daného príspevku. Žalobca uviedol, že v spornom príspevku informoval verejnosť o aktuálnej, závažnej a v spoločnosti rezonujúcej téme predraženého CT prístroja a predmetom informovania boli otázky legitímneho verejného záujmu. Príspevok informoval o zrušení obvinení Generálnou prokuratúrou SR (GR SR) z dôvodu chybného znaleckého posudku, pričom hlavným dôvodom chybovosti znaleckého posudku, o ktorom informoval žalobca bolo porovnávanie cien CT prístrojov s českým trhom. K uvedenému hlavnému dôvodu chybovosti posudku dostali v príspevku priestor na vyjadrenie všetky dotknuté subjekty - GP SR, znalec G. Kasanický z Výskumného ústavu súdneho inžinierstva ako aj minister zdravotníctva SR.

30. Podľa žalobcu žalovaný videl porušenie , v neúplnom informovaní o dôvodoch GP SR na zrušenie obvinení, ktoré považoval za podané jednostranne. Podľa žalovaného príspevok informoval o chybnom znaleckom posudku s pridanou informáciou len jedného špecifického problému posudku - porovnávanie cien CT prístrojov s českým trhom, pričom však žalobca mal uviesť informácie aj o ďalších problematických skutočnostiach, ktoré mali za následok zrušenie obvinení a ktoré GP SR zverejnila na internete vo svojom stanovisku, z ktorého vyplývali nasledovné dôvody chybovosti znaleckého posudku - cena CT prístrojov sa odvíja od počtu ich predaja na danom trhu, t. j. čím väčší trh tým menšia cena a v ČR je dvojnásobne väčší trh ako v SR, - cena CT prístrojov závisí aj od platieb z poisťovní, ktoré má každý štát nastavené rôzne na základe bodového hodnotenia za jednotlivé typy vyšetrení a cenu bodu, - nedostatočné ustálenie výšky hroziacej škody, a to vzhľadom na nepoužiteľnosť znaleckého posudku, - nie je možné porovnávať cenu prístroja s okamžitou platbou s cenou prístroja so štvorročným úverom.

31. Potom bolo celkom zrejmé, že vyššie uvedené dôvody chybovosti znaleckého posudku vyplývali, príp. boli dôsledkom porovnávania cien CT prístroja v ČR s cenou v SR a tvorili podskupinu hlavného dôvodu, t. j. bližšie špecifikovali prečo bolo porovnávanie v susednej republike nesprávne a na konkrétny prípad kúpy CT neaplikovateľné. Nešlo o odlišné samotné dôvody nesprávnosti znaleckého posudku, ale len o precizovanie hlavného. V prípade nepoužiteľnosti vyčíslenej škody išlo len o následok porovnávania cien CT s českým trhom.

32. Podľa žalobcu diváci dostali presné a stručné informácie o hlavnom dôvode „zlého posudku“, pre ktorý boli zrušené obvinenia. Požiadavky žalovaného na rozšírenie odvysielaných informácii celkom zjavne zasahujú do slobodnej formulácie obsahu programu. Žalobca uviedol, že bolo tiež potrebné prihliadnuť na účel spravodajstva - krátky príspevok, ktorého účelom bolo presne, vecne a stručne informovať širokú verejnosť o aktuálnych udalostiach dôležitého významu. Nešlo o samostatný program venovaný kauze CT vo väčšom časovom rozsahu. V posudzovanom príspevku odznel hlavný dôvod, pre ktorý bol znalecký posudok vyhodnotený ako chybný, v dôsledku čoho GP SR zrušila obvinenia. Odvysielané informácie o hlavnom dôvode chybovosti znaleckého posudku boli presné a vecné a

svojím rozsahom zodpovedali spravodajskému príspevku. Odvysielanie rozsiahleho stanoviska GP SR by nemalo v danej situácii faktický dopad na vyznenie odvysielanej spravodajskej informácie, pričom žalobca sa v príspevku nepriklonil v prospech žiadnej dotknutej strany, len informoval divákov o hlavnom dôvode prečo GP SR vyhodnotila znalecký posudok ako „zlý“. Divákom boli zároveň sprostredkované stanoviská všetkých dotknutých strán k uvedenému dôvodu, aby si divák mohol slobodne vytvoriť názor. V posudzovanom príspevku odzneli všestranné názory a všetky zainteresované subjekty dostali priestor reagovať a preto bolo naplnené kritérium objektívnosti. Žalobca bol názoru, že sprostredkoval vyvážené informácie zahrňujúce viacero pohľadov na prezentovaný fakt zrušenia obvinení z dôvodu zlého posudku v primeranom rozsahu a sprostredkované informácie nemohli vyznieť jednostranne v prospech len jednej strany. Podľa žalobcu nie je spravodlivé požadovať od vysielateľa, aby v prípade rozsiahlejších káuz na celoslovenskej úrovni, o ktorých informujú aj iné média, vždy odvysielal všetky argumenty dotknutých subjektov. Je podstatné, aby sa mali dotknuté osoby možnosť vyjadriť k odvysielaným informáciám, čo v danom prípade bolo dodržané.

33. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu na obmedzenie slobody jeho prejavu neexistoval ústavne akceptovateľný dôvod, nakoľko program spĺňal kritéria objektívnosti a nestrannosti a ak by aj existoval, obmedzenie slobody prejavu vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu programu by nebolo proporcionálne. Nevyváženosť, resp. jednostrannosť odvysielaných informácií v žiadnom ohľade nevykazovala takú intenzitu, resp. príspevok nebol svojou povahou spôsobilý ohroziť práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejne zdravie a mravnosť.

34. Žalobca poukázal na závery Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. - 45 zo dňa 18.12.2014, vo vzťahu k posudzovaniu slobody prejavu z hľadiska požiadavky objektívnosti a nestrannosti a ktorého predmetom bolo rozhodnutie žalovaného týkajúce sa príspevku, ktorého odvysielaním malo dôjsť k porušenie objektívnosti a nestrannosti.

35. Podľa žalobcu sa žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, či išlo v danom prípade o také prejavy, pri ktorých v rámci ústavného rámca prichádza do úvahy možnosť sankčného postihu žalobcu za porušenie

36. Obmedzenie slobody prejavu je v demokratickej spoločnosti výnimkou, ktorú je navyše potrebné interpretovať reštriktívne a je možné ju ospravedlniť iba kvalifikovanými okolnosťami.

37. Mimoriadne významným konštatovaním ÚS SR v tejto otázke je fakt, že v dnešnej, z pohľadu elektronických médií rozvinutej spoločnosti, nie je možne z ústavnoprávneho hľadiska odôvodniť požiadavku plošného zabezpečenia objektívnosti a nestrannosti všetkých spravodajských a politicko- publicistických programov ochranou demokratického verejného poriadku, tak ako tomu bolo v čase transformácie krajiny na demokratickú spoločnosť (rok 1991 a nasl.).

38. ÚS SR zdôraznil, cit.: „zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou (i keď racionálnou) na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov v zmysle §16 ods. 3 písm. b) zákona o vysielaní a s tým spojenou právomocou rady pre vysielanie ukladať sankcie za porušenie tohto ustanovenia je potrebné v dnešnej pluralitnej demokratickej spoločnosti vykladať striktne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti (porov. a obdobne či. 10 ods. 2 dohovoru), a otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej zákona o vysielaní zo strany vysielateľa (média) sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle a čl. 10 ods. 2 dohovoru, je potrebné skúmať vždy jednotlivo, vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie.“

39. V rámci posudzovania povinnosti podľa dospel ÚS SR k záveru, že jej (z pohľadu ústavnosti) legitímnym účelom môže byť iba predchádzanie šíreniu jednostranných názorov, myšlienok a idei takého charakteru, že môžu ohroziť práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, verejného zdravia a mravnosti, cit.: „In concreto môže ísť napríklad o šírenie a uvádzanie jednostranných názorov, myšlienok alebo ideí úmyselne popierajúcich ľudské práva a slobody, popierajúce alebo schvaľujúce holokaust, zločiny politických

režimov, podporujúcich náboženský extrémizmus a terorizmus, podporujúcich výlučne jednu politickú stranu, hnutie či skupinu s cieľom poškodiť na právach názorových a politických oponentov v rámci demokratického politického súboja v podmienkach reprezentatívnej demokracie, podporujúcich totalitné štátne zriadenie alebo propagandu politických režimov založených na fašistickej, komunistickej alebo obdobnej ideológii, podporujúcich národnú, rasovú alebo etnickú nenávisť a pod.“

40. Iba v prípade takýchto prejavov je z hľadiska ústavnosti prípustné pre žalovaného aplikovať ustanovenie Žalovaný síce vo svojom rozhodnutí uviedol ako dôvod legitímnosti obmedzenia slobody prejavu „ochranu práv a slobôd iných“, tento žiadnym spôsobom nešpecifikovala a najmä sa žiadnym spôsobom nevysporiadala so skutočnosťou prečo sa v danom konkrétnom prípade jednalo o prejavy takej povahy, pri ktorých je uplatnenie prípustné z ústavnoprávneho hľadiska.

41. Žalovaný nedostatočne odôvodnil existenciu a splnenie podmienok na možné obmedzenie slobody prejavu a preto žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za neodôvodnené a arbitrárne.

42. V prípade, ak by sa žalovaný s otázkou legitímnosti použitia ustanovenia vysporiadal riadne a teda v intenciách predmetného nálezu ÚS SR, musel by dôjsť k záveru, že informácie odvysielané v predmetnom programe, ktoré informovali o dôvode zrušenia obvinení v kauze predraženého piešťanského CT presne, vecne a stručne za súčasného odvysielania stanovísk všetkých dotknutých strán a v žiadnom ohľade nevykazovali takú intenzitu, resp. neboli svojou povahou spôsobilé ohroziť práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejne zdravie a mravnosť. Sporný príspevok sledoval cieľ informovať o otázkach legitímneho verejného záujmu, a súčasne aj cieľ realizovať právo na informácie, podstatou ktorého je šírenie informácií o otázkach legitímneho verejného záujmu.

43. Téma predraženého piešťanského CT bola aktuálna a jestvoval vysoký verejný záujem na jej odvysielaní. Záujem verejnosti na informovaní o predmetnej veci tak podľa žalobcu jednoznačne prevažuje nad záujmom sprostredkovania rozsiahleho stanoviska GP SR, o ktorom boli obyvatelia SR informovaný tlačovou správou.

44. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

45. Podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“

46. Podľa § 33 ods. 3 Správneho poriadku „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“

47. Podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedená povinnosť je rozšírením povinnosti upravenej v ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

48. Spôsob, akým má správny orgán dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia správny poriadok neupravuje. Najčastejším spôsobom je formou písomnej výzvy, pričom správny orgán môže určiť účastníkovi konania primeranú lehotu na vyjadrenie. Správny orgán by mal vo výzve uviesť, aké vykonal dôkazy. Ak je to možné, môže účastníkovi konania zaslať aj fotokópie

listinných dôkazov. Zo znenia ust. § 33 ods. 2 vyplýva, že nejde len o pasívne právo účastníka konania, ale správny orgán musí byť v tejto veci aktívny a musí vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia.

49. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol nasledovné podklady rozhodnutia: 1. záznam vysielania programu Správy RTVS zo dňa 24.04.2016 2. prepis/popis skutkového stavu a 3. vyjadrenie účastníka konania (žalobcu).

50. Žalobca bol v súlade s § 23 ods. 1 Správneho poriadku dňa 15.03.2017 nahliadnuť do administratívneho spisu k správnemu konaniu č. 556/SKO/216. Administratívny spis k uvedenému dňu obsahoval: 1. oznámenie o začatí konania, 2. záznam vysielania, 3. vyjadrenie žalobcu k správnemu konaniu, 4. zápisnicu o hlasovaní, 5. rozhodnutie , 6. rozhodnutie a 7. sprievodné listy k rozhodnutiam.

51. Z vyššie uvedeného vyplýva, že oficiálne stanovisko GP SR netvorilo súčasť administratívneho spisu a nebolo žalovaným označené ako podklad pre rozhodnutie.

52. Žalobca bol toho názoru, že podkladom pre rozhodnutie žalovaného v správnom konaní bolo aj i predmetné stanovisko GP SR. Žalovaný vychádzal pri posudzovaní a následnom konštatovaní neobjektívnosti a nestrannosti sporného príspevku zo záznamu vysielania a z obsahu stanoviska Generálnej prokuratúry zverejneného 3 dni pred odvysielaním príspevku, cit.: „Aby bolo možné v danom prípade možné posúdiť rozsah a prípadnú opodstatnenosť poskytnutia priestoru na vyjadrenie GP k dôvodom zrušenia obvinení v danej veci, je potrebné ozrejmiť dôležitú skutočnosť a tou je existencia oficiálneho stanoviska GP v predmetnej veci, zverejneného na webovej stránke httv://www. tasr. sk/ ots/ots-stanovisko-generalnej-prokuratury/20995-clanok. html dňa 21.4.2016. GP v ňom okrem iného uvádza............ “.

53. Žalobca mal podľa žalovaného na zachovanie objektivity a nestrannosti sprostredkovať konkrétne skutočnosti týkajúce sa zrušenia obvinení voči deviatim osobám v kauze piešťanského CT, ktoré boli obsahom stanoviska GP SR: „GP vo svojom stanovisku prezentovala nie len nepoužiteľnosť znaleckého posudku ako celku, t j. jeho celkovú chybovosť, ale vyjadrila sa aj ku konkrétnym problematickým skutočnostiam. Z hľadiska objektivity príspevku a komplexnosti informácií bolo, podľa názoru Rady, preto potrebné uvádzať (poukázať na ich existenciu) konkrétne skutočnosti týkajúce sa jej rozhodnutia o stiahnutí obvinení voči deviatim osobám ... “.

54. Neoznačenie stanoviska GP SR žalovaným ako podkladom pre napadnuté rozhodnutie a jeho absencia v administratívnom spise podľa žalobcu nič nemenilo na skutočnosti, že skutkové zistenia žalovaného v nasledovnom rozsahu: ? GP SR zverejnila stanovisko ku kauze CT, ? stanovisko GP SR bolo zverejnené na webovej stránke http://www.tasr.sk/ots/ots stanovisko- generalnej- prokuratury/20995-clanok.html dňa 21.04.2016, ? obsahom stanoviska boli konkrétne skutočnosti týkajúce sa zrušenia obvinení, nepochybne vychádzali zo stanoviska GP SR.

55. O iný prípad by išlo, pokiaľ by z obsahu stanoviska GP SR žalovaný pri rozhodovaní preskúmavanej veci nevychádzal, tzn. keby zistenia na základe ktorých dospel k záveru o porušení vychádzal výlučne z iných vykonaných dôkazov v správnom konaní.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo nutné považovať stanovisko GP SR za podklad pre napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 32 Správneho poriadku.

57. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia tak z dôvodu absencie stanoviska GP SR v administratívnom spise nemal oporu v administratívnom spise.

58. Žalobca bol oprávnený v rámci správneho konania sa so stanoviskom GP SR ako podkladom pre rozhodnutie oboznámiť. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný síce žalobcovi oznámil začatie správneho konania a vyzval ho na vyjadrenie k veci a na navrhnutie dôkazov, avšak neumožnil mu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vo veci samej vyjadril k podkladu pre rozhodnutie - stanovisku GP SR, ako aj spôsobu jeho zistenia.

59. Žalovaný postupoval v priamom rozpore s § 3 ods. 2 v spojení § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď neumožnil aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu pre rozhodnutie

- stanovisko GR SR a spôsobu jeho zistenia. Uvedeným konaním žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

60. K otázke aplikácie ust. § 33 ods. 2 sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky, cit.: „Právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie. Odopretie tohto práva účastníkovi administratívneho konania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa SR. Ide o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka administratívneho konania oproti mocenskému postaveniu orgánu verenej správy, ktorý z titulu verejnej moci danej mu zákonom vedie a ovláda konanie. Preto nie je možné sa stotožniť s právnym názorom žalovaného, že procesné pochybenie nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ktoré považuje správny orgán inak za vecne správne.". Z uvedeného rozsudku (sp. zn. z 23.03.200010) vyplýva, že už samotné odňatie práva na oboznámenie sa s podkladom správneho rozhodnutia - stanoviskom Generálnej prokuratúry je dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenie rozhodnutia na ďalšie konanie súdom, aj keď by rozhodnutie vo veci holo inak vecne správne.

Vyjadrenie žalovaného.

61. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.06.2017 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť, pričom uviedol, že pojmy objektívnosť, nestrannosť, názory a hodnotiace kritéria nie sú v a ani v súvisiacich normatívnych právnych aktoch bližšie špecifikované alebo definované a teda spadajú do kategórie neurčitých pojmov. Pre neurčité pojmy platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie práva, aby vymedzil ich obsah. Za hlavné kritéria objektivity sa vo všeobecnosti považujú: relevancia, transparentnosť, presnosť, úplnosť, vecnosť, vyváženosť, rôznorodosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, osvojenie si pozície odstupu a neutrality vo vzťahu k predmetu spravodajstva, absencia stránenia.

62. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že žalobca v tejto časti žaloby v úvode skonštatoval, že program Správy RTVS a v rámci neho príspevok s názvom Za kauzu predraženého piešťanského CT niekto musí niesť zodpovednosť spĺňal atribúty objektivity a nestrannosti v súlade s Pripojil argumentáciu viacerých prípadov ESĽP, týkajúcu sa rozsahu a obsahu slobody prejavu. Uzatvoril, že z uvedeného vyplýva, že ustanovenie psím. b) je potrebné aplikovať reštriktívne.

63. Nakoľko právne závery ESĽP prijaté v rozsudkoch je potrebné vnímať v súvislostiach v akých ich ESĽP konštatoval a nie izolovane, žalovaný stručne uvedené rozsudky priblížil.

64. Rozsudok ESĽP vo veci Observer and Guardian proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska z roku 1991. Išlo o prípad, kde obmedzenie slobody prejavu bolo zdôvodnené záujmom „národnej bezpečnosti“ Národný súd vydal opatrenie zakazujúce zverejnenie konkrétnych úryvkov z knihy Spycatcher od bývalého tajného agenta, pretože by mohli ohroziť národnú bezpečnosť. ESĽP konštatoval porušenie čl. 10, pretože k zákazu došlo v období, keď sa nevyhnutnosť utajenia informácií stala zbytočnou, pretože spomienky boli medzičasom publikované v USA.

65. Rozsudok ESĽP vo veci Handyside proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska z roku 1976. V tomto prípade ESĽP riešil kolíziu slobody prejavu s ochranou morálky, keď posudzoval, či bolo neprimeraným zásahom do slobody prejavu vydavateľa Richarda Handyside zhabanie a následné zničenie tlačiarenských matríc a stoviek už vytlačených kópií „malých červených učebníc“ pre maloletých týkajúcej sa sexuálnej problematiky ako aj pokutovanie za šírenie nemravnej publikácie. ESĽP dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu čl. 10 Dohovoru, nakoľko spomínaná učebnica v daných podmienkach mohla mať neblahý vplyv na cítenie mnohých detí a adolescentov. V rozhodnutí ESĽP poukázal na, to že skutočnosť, že vo väčšine európskych štátov môže byť určitá publikácia vnímaná ako neškodná a je tak povolené jej zverejňovanie, nebráni tomu, aby v inom štáte taká publikácia mohla byť zakázaná z dôvodov svojho možného negatívneho vplyvu na deti a mládež. ESĽP priznáva štátnym orgánom na poli ochrany spoločenskej morálky určitú mieru posudzovacej voľnosti („margin of appreciation“) pre posúdenie toho, aké opatrenia sú nevyhnutné k ochrane morálky v danom čase a priestore, za špecifických spoločenských a kultúrnych podmienok. Hlavným dôvodom takéhoto prístupu ESĽP vychádzajúc z jeho judikatúry je, že na pôde zmluvných štátov neexistuje jednotná definícia toho, čo je morálka a preto štátne orgány, ktoré sú v priamom kontakte s realitou svojich zemí môžu najlepšie posúdiť vhodnosť prijímaných opatrení.

66. Rozsudok ESĽP vo veci Lingens proti Rakúsko z roku 1986. ESĽP posudzoval vzťah medzi slobodou prejavu tlače a „právom na zachovanie povesti“ vysokého verejného činiteľa. Vo svojom článku novinár kritizoval vtedajšieho rakúskeho spolkového kancelára za konkrétny politický krok, ktorým bolo oznámenie o vytvorení koalície so stranou vedenou osobou s nacistickou minulosťou. Novinár (Lingens) označil kancelárovo správanie za „nemorálne“, nedôstojné“, dokazujúce „najodpornejší oportunizmus“. Rakúske právo však vyžadovalo, aby Lingens dokázal, že jeho tvrdenia sú pravdivé. Na základe súkromných žalôb podaných kancelárom rakúske súdy konštatovali, že tieto výroky sú difamačné a uložili novinárovi pokutu, pretože nedokázal pravdivosť svojich tvrdení. ESĽP však rozhodol, že bolo porušené právo na slobodu prejavu, pretože vyjadrenia novinára Lingensa boli hodnotiacimi úsudkami, pričom uviedol, že treba starostlivo rozlišovať fakty a hodnotiace úsudky. Kým pravdivosť faktov možno dokázať, pravdivosť hodnotiacich úsudkov dokázať nemožno. Nemožno splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho úsudku a takáto požiadavka sama o sebe porušuje slobodu zastávať názory, ktorá tvorí základnú súčasť práva chráneného čl. 10.“ ESĽP v rozhodnutí Lingens v. Rakúsko tiež uviedol, že hranice prijateľnej kritiky sú širšie u politikov než u súkromných osôb.

67. Rozsudok ESĽP vo veci Oberschlick proti Rakúsko (č. 1) z roku 1991. ESĽP konštatoval porušenie čl. 10 Dohovoru. Vec sa týkala odsúdenia sťažovateľa na základe difamačnej žaloby, ktorú naňho podal rakúsky politik. Súd posúdil vyjadrenia novinára ako hodnotiace úsudky, a preto zásah do slobody prejavu nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

68. Rozsudok ESĽP vo veci Vogtová proti Nemecku z roku 1995. ESĽP rozhodol, že spôsob akým bola povinnosť lojálnosti štátnemu úradníkovi uložená bol v rozpore s článkom 10 Dohovoru. Pani Vogtovú prepustili zo školy v ktorej učila približne 12 rokov, pretože bola členkou Nemeckej komunistickej strany a odmietla sa od nej dištancovať. Povinnosť lojálnosti bola do zákona o štátnej službe zavedená po skúsenosti s Weimarskou republikou a bola odôvodnená potrebou zabrániť zamestnancom verejnej správy zúčastňovať sa politických aktivít namierených proti ústavnému zriadeniu. Nadriadení pani Vogtovej rozhodli, že porušila povinnosti, ktoré majú všetci verejní zamestnanci, podporovať slobodný demokratický systém v zmysle a prepustili ju zo zamestnania.

69. Rozsudok ESĽP vo veci Open Door a Dublin Well Woman proti Írsku z roku 1992. V tomto prípade ESĽP posudzoval konflikt medzi „morálkou“ a slobodou prejavu, keď národné súdy vydali trvalý zákaz združeniu Dublin Well Woman Centre a Open Door poskytovať poradenstvo alebo pomoc tehotným ženám v otázke umelého prerušenia tehotenstva mimo územia írska. V írsku bolo zakázané umelé prerušenie tehotenstva. ESĽP konštatoval neprimeranosť zásahu do slobodu prejavu, nakoľko sa jednalo o opatrenie absolútnej povahy, t. j. trvalý a celkový zákaz „bez ohľadu na vek, zdravotný stav alebo dôvod vyhľadania poradenstva týkajúceho sa umelého prerušenia tehotenstva“. ESĽP rozhodol že takéto obmedzenie bolo príliš široké a neprimerané, pričom pripomenul možnosť získania informácií z iných zdrojov (časopisy, telefónne zoznamy, osoby žijúce v zahraničí), ktoré dokazovali, že potreba zaviesť voči sťažovateľom obmedzenie nebola naliehavá.

70. Rozsudok ESĽP vo veci Lehideux a Isorniproti Francúzsku z roku 1998. ESĽP skonštatoval porušenie čl. 10 Dohovoru . V tejto veci bol sťažovateľ odsúdený za „verejnú obhajobu vojnových zločinov alebo zločinov kolaborácie potom, ako uverejnil v novinách reklamu, v ktorej sa v pozitívnom svetle obhajovali niektoré činy maršala Pétaina. Hoci Súd v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou konštatoval, že „na ospravedlňovanie pronacistickej politiky sa nevzťahuje ochrana poskytnutá článkom 10, v tomto konkrétnom prípade sa text reklamy od nej dištancoval tým, že odkazoval na nacistické hrôzy a prenasledovanie a nemecký „barbarizmus”. Súd neprehliadol skutočnosť, že text sa nezmienil o Pétainovi v tom zmysle, že vedome prispel v rámci svojej zodpovednosti k deportáciám desiatok tisícok židov z Francúzska do táborov smrti. Na druhej strane však ESĽP zohľadnil mnoho ďalších okolností, najmä to, že uplynula dlhá doba od uvedených udalostí, ako aj že vec je súčasťou úsilia, ktoré každá krajina musí vynaložiť, aby otvorene a bez emócií prediskutovala svoju históriu.

71. Rozsudok ESĽP vo veci Jersild proti Dánsku z roku 1994. ESĽP skonštatoval porušenie čl. 10 Dohovoru. Sťažovateľom bol dánsky novinár, ktorý bol odsúdený za napomáhanie rozširovania rasistických názorov iných.

72. Hoci sa uvedené rozhodnutia ESĽP netýkajú skutkovo obdobných prípadov ako v posudzovanom programe, žalovaný považuje za potrebné zdôrazniť, že sú mu známe závery ESĽP, ktoré v plnej miere rešpektuje. V tejto súvislosti považuje tiež za potrebné zdôrazniť skutočnosť, ktorá vyplýva z právnych záverov EĽSP, a to že „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré urážajú, šokujú, alebo znepokojujú ako súčasť slobody prejavu rovnako ako „ informácie “ alebo „ myšlienky ", ktoré sú prijímané priaznivo, alebo pokladané za neškodné, alebo je k nim zaujímaný ľahostajný postoj podliehajú možným obmedzeniam slobody prejavu, ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v prípade, že je slobodou prejavu v neprimeranom rozsahu zasiahnuté do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných, prípadne do iných záujmov chránených právnym poriadkom krajiny. ESĽP vo svojich rozhodnutiach priznáva tlači pozíciu „verejného strážcu“, avšak na druhej strane upozorňuje na hranice, ktoré sú novinári povinní rešpektovať (Siirek proti Turecku z roku 1999, Lindon, Otchakovsky-Laurens a July proti Francúzsku z roku 2007).

73. Jednotlivé prípady ESĽP, ktoré uviedol žalobca vo svojom vyjadrení boli špecifické konfiguráciou svojich skutkových okolností, pričom z ich podrobnejšieho priblíženia uvedeného vyššie bolo zrejmé, že tieto sa netýkali skutkovo obdobných prípadov, ako v posudzovanom programe. ESĽP vytýkal národným orgánom pochybenia spočívajúce napr. v neproporcionálnom obmedzení slobody prejavu z dôvodu chýbajúcej nevyhnutnosti na utajení informácií, ktoré boli medzičasom publikované, v neprimeraností zásahu z dôvodu absolútnej povahy prijatého opatrenia, v neprimeranosti zásahu z dôvodu, že sa jednalo o hodnotiace úsudky, ktorých pravdivosť nemožno preukázať, v neprimeranosti zásahu z dôvodu difamačných vyjadrení, ktoré boli hodnotiacimi úsudkami, spôsob uloženia štátnych povinností, v neprimeranosti zásahu z dôvodu uloženia opatrenia absolútnej povahy, v neprimeranosti zásahu z dôvodu, že nešlo o obhajovanie vojnových zločinov nakoľko sa text reklamy od nich dištancoval, v neprimeranosti zásahu v súvislosti s napomáhaním šírenia názorov iných. V rámci aplikácie záverov ESĽP v súvislostiach jednotlivých prípadov, v rámci ktorých boli prijaté bol žalovaný toho názoru, že tento predmetný prípad nenapĺňal rovnaké, ani obdobné skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikovanie rovnakých záverov, ako boli ESĽP prijaté v uvedených prípadoch.

74. Žalobca ďalej v rámci žaloby najprv zhrnul skutkový stav v posudzovanom prípade, následne uviedol dôvody, pre ktoré došlo podľa neho k porušeniu v danom prípade, vychádzajúc pri tom z napadnutého rozhodnutia č. „Porušenie vidí žalovaný v neúplnom informovaní o dôvodoch GPSR na zrušenie obvinení, ktoré považuje za podané jednostranne. Podľa žalovaného príspevok informoval o chybnom znaleckom posudku s pridanou informáciou len jedného špecifického problému posudku - porovnanie cien CT prístrojov s českým trhom. Podľa žalovaného mal žalobca v príspevku uviesť informácie aj o ďalších problematických skutočnostiach, ktoré mali za následok zrušenie obvinení, a ktoré GP zverejnila na internete vo svojom stanovisku.“ Citoval pasáž zo stanoviska GP SR uvádzanú v napadnutom rozhodnutí a ďalej sa už venoval posúdeniu skutkového stavu žalovaným.

75. Z citovanej pasáže stanoviska GP SR, uvádzanej aj v napadnutom rozhodnutí, verejne dostupného na internete, vyvodil žalobca nasledovné závery chybovosti znaleckého posudku, cit.: ? cena CT prístrojov sa odvíja od počtu ich predaja na danom trhu, t. j. čím väčší trh tým menšia cena a v ČR je dvojnásobne väčší trh ako v SR, ? cena CT prístrojov závisí aj od platieb z poisťovní, ktoré má každý štát má nastavené rôzne na základe bodového hodnotenia za jednotlivé typy vyšetrení a cenu bodu, ? nedostatočné ustálenie výšky hroziacej škody, a to vzhľadom na nepoužiteľnosť znaleckého posudku, ? nie je možné porovnávať cenu prístroja s okamžitou platbou s cenou prístroja so štvorročným úverom.

76. Žalovaný sa s takto uvedenou interpretáciou vybranej časti stanoviska GP SR žalobcom nemohol stotožniť. Žalobca v rámci svojej analýzy poukázal iba na chybovosť znaleckého posudku vo vzťahu k porovnaniu prístrojov v SR a ČR. Nepoužiteľnosť vyčíslenej škody považuje len za následok porovnania CT s českým trhom, čo však vzhľadom na jej jednoznačné označenie samotnou GP SR, aj ako jedného z hlavných dôvodov, nemožno akceptovať. Nemožno túto skutočnosť preto označiť iba za následok, ale aj ako jeden z hlavných dôvodov. Žalobca následne v rámci argumentácie vyvodzuje, že vyššie uvedené dôvody len vychádzajú z hlavného dôvodu (celkovej chybovosti znaleckého posudku), bližšie ho špecifikujú, resp. tento hlavný dôvod precizujú. Uvedené možno považovať za správnu, avšak presnú interpretáciu. Žalobca opomenul uviesť skutočnosť, že podľa GP SR medzi znalcami nebol ani jeden rádiológ. Táto informácia sa tak už netýkala len záverov z porovnania cien prístrojov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k stanovisku GP SR uviedol nasledovné: „Aby bolo možné v danom prípade posúdiť rozsah a prípadnú opodstatnenosť poskytnutia priestoru na vyjadrenie GP k dôvodom zrušenia obvinení v danej veci, je potrebné ozrejmiť dôležitú skutočnosť, a tou je existencia oficiálneho stanoviska GP v predmetnej veci, zverejneného na webovej stránke <http://www.tasr.sk/ots/ ots-stanovisko-generalnej-prokuratiiry/20995-clanok.html>. dňa 21. 4. 2016. GP- v ňom okrem iného uvádza, ..." Zároveň bolo okrem citovanej pasáže týkajúcej sa porovnania cien prístrojov v ČR a SR aj nasledovné, cit.: „Jedným z hlavných pochybení je nedostatočné ustálenie výšky hroziacej škody, a to vzhľadom na nepoužiteľnosť znaleckého posudku, ktorý je ako celok nepoužiteľný, a preto nie je možné ho dopĺňať. Navyše, medzi znalcami nebol ani jeden rádiológ.“

77. Bolo teda zrejmé, že v stanovisku GP SR odzneli aj iné konkrétne skutočnosti, pre ktoré došlo k zrušeniu obvinení. Samotná GP SR, tak ako to uviedol aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí.: „Rada tiež dáva do pozornosti, že samotná GP zverejnila svoje oficiálne stanovisko k jej vtedy aktuálnej činnosti, z dôvodu existencie viacerých rôznych interpretácii uvedenej problematiky zo strany médií“ sa voči nepresnostiam v interpretácii vyhranila. Zverejnením svojho stanoviska proklamovala GP SR správnosť a pokiaľ možno čo najväčšiu úplnosť prezentácie kauzy médiami. Žalobca vo svojom vyjadrení k správnemu konaniu poukázal na to, že predmetný príspevok bol podľa neho spracovaný komplexne.

78. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca v rámci príspevku informoval síce vecne a stručne, avšak neuviedol, ani aspoň nepoukázal na dôležité skutočnosti (dôvody), ktoré boli za rozhodnutím GP SR na zrušenie obvinení viacerých osôb. Uvedené vytýkal žalovaný žalobcovi aj v napadnutom rozhodnutí: „Z toho vyplýva, že príspevok podal informáciu o dôvode zrušenia obvinení, t. j. o chybnom znaleckom posudku, s pridanou informáciou len jedného špecifického problému. Rada však dáva do pozornosti skutočnosť, že v príspevku prezentovaný problém pri porovnávaní prístrojov bol len jedným z hlavných pochybení zistených GP. GP vo svojom stanovisku prezentovala nie len nepoužiteľnosť znaleckého posudku ako celku, t. j. jeho celkovú chybovosť, ale vyjadrila sa aj ku konkrétnym problematickým skutočnostiam. Z hľadiska objektivity príspevku a komplexnosti informácií bolo, podľa názoru Rady, preto potrebné uvádzať (poukázať na ich existenciu) konkrétne skutočnosti týkajúce sa jej rozhodnutia o stiahnutí obvinení voči deviatim osobám tak, aby recipient dostal ucelené informácie. “ Z uvedeného vyplýva, je vyššie uvedený výklad žalobcu potrebné ako nepresný odmietnuť.

79. Žalobca ďalej z vyššie uvedeného vyvodil, že recipienti „dostali presné a stručné informácie o hlavnom dôvode „zlého posudku", pre ktorý boli zrušené obvinenia. Požiadavky žalovaného na rozšírenie odvysielaných informácií celkom zjavne zasahujú do slobodnej formulácie obsah programu. Žalovaný rovnako nerešpektuje právny názor ESĽP týkajúci sa voľnosti novinárov pri voľbe spravodajskej techniky.“

80. Žalovaný zdôraznil, že rešpektuje právny názor ESĽP týkajúci sa voľnosti novinárov pri voľbe spravodajskej techniky: „ Voľba spravodajskej techniky je výlučným oprávnením tlače, pričom žiadny

súd nemôže nahradiť novinárov pri stanovení spravodajskej techniky, ktorú majú použiť (prípady Jersild proti Dánsku z roku 1994 a Bergens Tidende a ďalší proti Nórsku z roku 2000). Žalovaný neposudzoval ako nesúladnú zo zákonom formu odvysielaného príspevku, resp. informovanie o zrušení obvinení v kauze CT GP SR, ale obsah a spôsob spracovania príspevku v rámci programu tak, ako bol podrobne rozobratý v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný je podľa povinný dbať o uchovávanie plurality informácií v spravodajských programoch a zároveň je orgánom splnomocneným na dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie. Je teda zrejmé, že jeho úlohou je sledovať obsah vysielania a v prípade zistenia protiprávneho konania na strane vysielateľa vydať o tejto skutočnosti rozhodnutie. V rozhodnutí o porušení na základe konkrétneho skutkového stavu skonštatuje, akým spôsobom mohol vysielateľ zabezpečiť plnenie predmetnej povinnosti, t. j. poskytne vysielateľovi určitý návod ako postupovať.

81. Zabezpečiť, aby v programe odzneli relevantné skutočnosti, je len jedným zo spôsobov, ako možno zabezpečiť vyvážené a objektívne informovanie recipientov. Vysielateľ môže zvoliť inú formu, resp. techniku, ako zabezpečí plnenie zákonných povinností, pričom povinnosťou žalovaného je upozorniť vysielateľa na nedostatky a poskytnúť mu návod, ako môže v budúcnosti postupovať. Žalovaný mal za to, že už so samotného výroku napadnutého rozhodnutia bolo zjavné, v čom sa žalobca dopustil nezákonného konania, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tieto skutočnosti ďalej objasňuje. V nijakom prípade však nemôže byť konkrétnym návodom pro futuro. Aj v prípade, že žalovaný konštatuje, akým spôsobom bolo in conreto, možné zachovať zákonnosť sankcionovaného programu vysielateľa, vždy ide iba o príklad s odporúčacou hodnotou, nikdy nie o imperatívny pokyn regulačného orgánu. Žalovaný hodnotí každý prípad osobitne, berúc do úvahy konkrétny skutkový stav, obsah, rozsah a kvalitu prezentovaných informácií. V závislosti od konkrétneho prípadu je na zachovanie objektivity a nestrannosti možné napríklad sprostredkovať divákovi informácie z odlišného uhla pohľadu, sprostredkovať príslušnú právnu úpravu, ktorá je verejne a ľahko dostupná, prípadne sprostredkovať relevantné vyjadrenia odborníkov v danej oblasti a pokiaľ nie, spracovať príspevok neutrálne, spôsobom, ktorý by bol v súlade s

82. Žalobca bol názoru, že vzhľadom na charakter programu, v ktorom bol príspevok odvysielaný, je potrebné prihliadať na účel samotného spravodajstva (presne, vecne a stručne informovať širokú verejnosť o aktuálnych udalostiach dôležitého významu). V príspevku bol prezentovaný hlavný dôvod, pre ktorý bol znalecký posudok vyhodnotený ako chybný, v dôsledku čoho GP SR zrušila obvinenia. Podľa jeho názoru informácie: „... o hlavnom dôvode chybovosti znaleckého posudku boli presné a vecné a svojím rozsahom zodpovedali spravodajskému príspevku. Odvysielanie rozsiahleho stanoviska GP by nemalo v danej situácií faktický dopad na vyznenie odvysielanej spravodajskej informácie. “

83. V prvom rade žalovaný uviedol, že ustanovením sa zabezpečuje právo verejnosti na informácie prostredníctvom stanovenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov. Záujem zákonodarcu vyjadrený v predmetnom ustanovení, a to zamedziť krajne nežiaducemu jednostrannému a neobjektívnemu informovaniu je opodstatnený vplyvom audiovizuálnych médií, a najmä spravodajských programov v nich obsiahnutých, na formovanie verejnej mienky. Z cit. ust. vyplýva, že sloboda prejavu vysielateľa je pri spravodajských programoch limitovanejšia ako pri iných typoch programov, keďže citovaným ustanovením sú kladené nároky na kvalitatívnu stránku spravodajského programu (objektívnosť a nestrannosť) a stanovené obmedzenia spôsobu spracovania spravodajských programov (povinnosť oddeliť názory a hodnotiace komentáre od informácií spravodajského charakteru). Toto obmedzenie má opodstatnenie v účele spravodajských programov (presne a objektívne informovať verejnosť o skutočnostiach významných pre určité spoločenstvo) a v dosahu, ktorý majú na tvorbu verejnej, mienky. Preto je nevyhnutné, aby v spravodajských programoch boli recipientom poskytnuté čo najširšie fakty, po zhodnotení ktorých si budú môcť sami a slobodne vytvoriť na predmetnú otázku vlastný názor. Ak vysielateľ v spravodajskom programe nerešpektuje zákonom stanovené požiadavky na vysielanie spravodajských a politicko- publicistických programov, tak v demokratickej spoločnosti vznikne naliehavá spoločenská potreba na zásah do slobody prejavu, majúca svoj základ v potrebe presných a vyvážených informácií. Uvedenej povinnosti zabezpečiť rešpektovanie stanovených požiadaviek na vysielanie spravodajských programov nezbavuje žalobcu ani skutočnosť, že v danom prípade išlo o kratší príspevok zaradený do programu televíznych novín. Plnenie týchto povinností tak bude vždy závisieť od použitia vhodnej techniky spracovania informácií. Informácie pre ktoré GP SR zrušila obvinenia v kauze CT možno považovať za

prezentované vecne a stručne. Ich presnosť (úplnosť) a objektívnosť však vzhľadom na nedostatočnú interpretáciu v konkrétnej rovine dodržaná nebola. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v dôsledku nedostatočného informovania o dôvodoch zrušenia obvinení v kauze vyznievala GP SR pre recipienta ako nezávislý orgán nedostatočne odôvodňujúci svoje konanie. Odvysielanie konkrétnych skutočností týkajúcich sa dôvodov GP SR by recipientovi jednoznačne pomohlo vytvoriť si vlastný a hlavne ucelený názor na rozhodnutie tohto orgánu s ohľadom na závažnosť danej témy. Žalovaný sa preto nestotožňuje s názorom žalobcu, že „Odvysielanie rozsiahleho stanoviska GP by nemalo v danej situácií faktický dopad na vyznenie odvysielanej spravodajskej informácie. “

84. Žalobca následne uviedol, že sa v príspevku „nepriklonil v prospech žiadnej dotknutej strany, len informoval divákov o hlavnom dôvode prečo GR vyhodnotila znalecký posudok ako „zlý", a to z dôvodu porovnania cien CT prístrojov s českým trhom. Divákom zároveň sprostredkoval stanoviská všetkých dotknutých strán k uvedenému dôvodu, aby si divák mohol slobodne vytvoriť názor na diskutovanú tému.“ Sprostredkoval údajne vyvážené informácie zahŕňajúce viacero pohľadov a údajne nebola sprostredkovaná jediná informácia, ktorá by nebola vyvážená proti názorom, a preto sprostredkované informácie údajne nemohli vyznieť jednostranne v prospech len jednej strany.

85. Žalovaný poukázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu, ako i argumentáciu uvádzanú v napadnutom rozhodnutí, z ktorej vyplýva, že žalobca nedostatočne informoval o konkrétnych skutočnostiach týkajúcich sa noviniek v kauze CT, ktorých sprostredkovanie by vzhľadom na pálčivosť témy bolo žiaduce. Žalovaný zdôraznil, že informácie boli recipientom podané jednostranne nie v dôsledku ich nevyváženia proti názorom, ale v dôsledku ich neuvedenia, resp. nepoukázania na ich existenciu. Nie je možné vyvažovať proti názorom skutočnosti, ktoré nie sú uvádzané. Keďže tieto vzhľadom na úplné dôvody GP SR v príspevku absentovali a nemohli byť logicky ani konfrontované.

86. Žalobca v závere uviedol: „Nie je spravodlivé požadovať od vysielateľa aby v prípade rozsiahlejších káuz na celoslovenskej úrovni, o ktorých informujú viaceré média vrátane printových, vždy odvysielal všetky argumenty dotknutých subjektov. Je podstatné aby sa mali dotknuté osoby možnosť vyjadriť k odvysielaným informáciám, čo v tomto prípade bolo dodržané.“

87. Žalovaný poukázal na to, že nekonštatoval porušenie z dôvodu neodvysielania všetkých argumentov dotknutých subjektov v kauze CT, ale ako to vyplýva aj z výroku a odôvodnenia rozhodnutia z dôvodu nesprostredkovania stanoviska GP SR ku konkrétnym skutočnostiam týkajúcich sa zrušenia obvinení voči deviatim osobám v kauze piešťanského CT. Žalobca bol objektívne zodpovedný za odvysielaný obsah, pričom bol povinný si plniť za každých okolností povinnosti vyplývajúce mu z príslušných právnych predpisov.

88. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca v tejto časti žaloby vo všeobecnosti poukázal na skutočnosť, že žalovaný podľa neho nedostatočne odôvodnil existenciu a splnenie podmienok na možné obmedzenie slobody prejavu a napriek tejto skutočnosti obmedzila slobodu prejavu žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. -45 zo dňa 18.12.2014. V žalobe uviedol, že nevyváženosť, resp. jednostrannosť odvysielaných informácií v žiadnom ohľade nevykazovala takú intenzitu, resp. príspevok nebol svojou povahou spôsobilý ohroziť práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejne zdravie a mravnosť a taktiež poukazuje na to, že sa žalovaná údajne nevysporiadala so skutočnosťou, či išlo v danom prípade o také prejavy, pri ktorých v rámci ústavného rámca prichádza do úvahy možnosť sankčného postihu za porušenie ustanovenia

89. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že sa vo svojom rozhodnutí opakovane zaoberal intenzitou nevyváženosti predmetných informácií, keď uviedol: „Bez týchto tak bol divák konfrontovaný len neúplnými informáciami o dôvodoch GP na zrušenie obvinení viacerých osôb v závažnej kauze, a tieto informácie mu boli podané podľa názoru Rady jednostranne, v rozpore s jeho právom byť objektívne informovaný. “ a v rámci posúdenia kritérií legality, legitimity a proporcionality zásahu do slobody prejavu žalobcu uviedol: „Rada nepovažuje za dostatočné v súvislosti so zabezpečením kritérií objektívnosti a nestrannosti, odprezentovať informácie týkajúce sa kauzy piešťanského CT a s tým spojenej aktuálnej činnosti GP, a následne nesprostredkovať stanovisko GP ku konkrétnym skutočnostiam týkajúcich sa zrušenia obvinení voči deviatim osobám. GP tak bez týchto informácií vyznieva pre recipienta ako

nezávislý orgán nedostatočne odôvodňujúci svoje konanie, najmä s prihliadnutím na aktuálnosť a závažnosť danej kauzy. Recipient si tak nemal možnosť na základe príspevku utvoriť vlastný názor na zásadné skutočnosti týkajúce témy verejného záujmu.“

90. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalovaný posudzoval vyváženosť informácií a vyhodnotil ju ako nedostatočnú na zabezpečenie objektívnosti spravodajstva. S ohľadom na takto prezentované skutočnosti a absenciu sprostredkovania stanoviska GP SR ku konkrétnym skutočnostiam týkajúcim sa zrušenia obvinení v kauze GP SR tak recipient, ako konštatoval aj v napadnutom rozhodnutí, nemal možnosť vytvoriť vlastný názor na zásadné skutočnosti týkajúce témy verejného záujmu.

91. Žalovaný na tomto mieste opätovne pripomína, že ustanovením sa zabezpečuje právo verejnosti na informácie prostredníctvom stanovenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov. Záujem zákonodarcu vyjadrený v predmetnom ustanovení, a to zamedziť krajne nežiaducemu jednostrannému a neobjektívnemu informovaniu je opodstatnený vplyvom audiovizuálnych médií, a najmä spravodajských programov v nich obsiahnutých, na formovanie verejnej mienky. Z cit. ust. vyplýva, že sloboda prejavu vysielateľa je pri spravodajských programoch limitovanejšia ako pri iných typoch programov, keďže citovaným ustanovením sú kladené nároky na kvalitatívnu stránku spravodajského programu (objektívnosť a nestrannosť) a stanovené obmedzenia spôsobu spracovania spravodajských programov (povinnosť oddeliť názory a hodnotiace komentáre od informácií spravodajského charakteru). Toto obmedzenie má opodstatnenie v účele spravodajských programov (presne a objektívne informovať verejnosť o skutočnostiach významných pre určité spoločenstvo) a v dosahu, ktorý majú na tvorbu verejnej mienky. Preto je nevyhnutné, aby v spravodajských programoch boli recipientom poskytnuté čo najširšie fakty, po zhodnotení ktorých si budú môcť sami a slobodne vytvoriť na predmetnú otázku vlastný názor. Ak vysielateľ v spravodajskom programe nerešpektuje zákonom stanovené požiadavky na vysielanie spravodajských a politicko-publicistických programov, tak v demokratickej spoločnosti vznikne naliehavá spoločenská potreba na zásah do slobody prejavu, majúca svoj základ v potrebe presných a vyvážených informácií. Právo verejnosti na informácie je legitímnym cieľom na obmedzenie slobody prejavu a jedným zo spôsobov jeho zabezpečenia je stanovenie povinnosti dodržiavať určitú kvalitatívnu úroveň informovania verejnosti prostredníctvom spravodajských a politicko-publicistických programov.

92. Žalovaný poukázal na fakt, že ustanovenie bolo do vložené v rámci implementácie Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii. Požiadavka, aby názory odvysielané v spravodajských programoch boli objektívne a nestranné, vyplýva konkrétne z čl. 7 ods. 3 predmetného Dohovoru, cit.: „Prevádzkovateľ vysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov." Európsky dohovor o cezhraničnej televízii obsahuje povinnosť vysielateľa uvádzať v spravodajských programoch objektívne fakty a teda predstavuje obmedzenie slobody prejavu. Toto obmedzenie je však plne v súlade s ustanoveniami čl. 10 ods. 2 Dohovoru a SR, ktoré takéto obmedzenie predpokladajú. Je zrejmé, že ak v príspevku zaznejú jednostranné a neúplné informácie, ktoré sú prezentované ako fakt, môže celkové vyznenie programu pôsobiť na diváka mätúco a v konečnom dôsledku zavádzajúco. Pri takomto spôsobe sprostredkovania informácií nemožno hovoriť o slobodnom utváraní názorov. Navyše Rezolúcia 428 (1970) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v časti A. Štatút a nezávislosť tlače a ostatných masmédií v bode 3 v súvislosti s uplatňovaním slobody prejavu uvádza, cit.: "Toto právo musí zahrňovať slobodu vyhľadávať, prijímať, oznamovať, publikovať a šíriť informácie a myšlienky, z čoho vyplýva pre verejné orgány povinnosť sprístupniť, v rozumných medziach, informácie týkajúce sa otázok verejného záujmu, a pre masmédiá povinnosť poskytovať úplné a všeobecné informácie o verejných veciach." Len ťažko sa možno stotožniť s názorom, že neúplné a skreslené informácie zabezpečia všeobecné a úplné informovanie verejnosti o prezentovanej problematike.

93. Žalovaný sa nestotožnil s vyjadreným názorom žalobcu, ktorý uviedol, cit.: „Téma predraženého piešťanského CT bola aktuálna a jestvoval vysoký verejný záujem na jej odvysielaní. Záujem verejnosti na informovaní o predmetnej veci tak podľa žalobcu jednoznačne prevažuje nad záujmom sprostredkovania rozsiahleho stanoviska GP, o ktorom boli obyvatelia SR informovaný tlačovou správou.“

94. Už so samotnej podstaty skutočnosti, že zákonodarca stanovil povinnosť vysielateľov zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov ipso iure vyplýva, že „verejný záujem“ na odvysielaní určitých informácií nemôže byť všeobecným argumentom, automaticky odôvodňujúcim akékoľvek porušenie Z týchto dôvodom je nepochybné, že zohľadnenie verejného záujmu na odvysielaní určitých informácií a vyvažovanie tohto verejného záujmu s verejným záujmom na dodržiavaní ustanovení , týkajúcich sa obsahovej regulácie vysielania audiovizuálnych médií, je v každom prípade imanentnou súčasťou každého obdobného rozhodovania žalovaného. Uvedenému procesu vyvažovania zodpovedá aj štruktúra odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde sa žalovaný explicitne vyrovnáva s legalitou, legitimitou a proporcionalitou tohto rozhodnutia.

95. Žalovaný v súlade s judikatúrou ESĽP ako aj Ústavného súdu SR posudzoval legalitu, legitimitu i proporcionalitu zásahu do slobody prejavu žalobcu. Ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí požiadavka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavu bola v posudzovanom prípade nepochybne naplnená, nakoľko samotná požiadavka zaviesť a uplatňovať ustanovenie je zakotvená v a vychádza z potreby ochrany záujmov chránených SR - ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku a ochranu verejného zdravia, mravnosti, ktoré môžu byť ohrozené obsahom vysielaného či sprístupňovaného obsahu. Význam zákonného ustanovenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť v rámci spravodajského programu je treba vidieť v ochrane verejného záujmu a práva verejnosti byť objektívne informovaný s možnosťou utvoriť si na predmetnú kauzu vlastný názor. Právo na slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou verejného záujmu, a to na základe zákona.

96. Rovnako z napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že žalovanému prináleží skúmať zachovanie proporcionality len v druhej rovine, ktorou je rovina obmedzenia slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení v konkrétnom prípade. Aplikácia ustanovenia obmedzujúceho slobodu prejavu je teda v každom konkrétnom prípade otázkou posúdenia, či existujúci skutkový stav možno pod toto ustanovenie subsumovať. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že žalovaný pri posudzovaní proporcionality zásahu do slobody prejavu vychádzal z obsahu predmetného programu. Po dôslednom posúdení obsahu a spôsobu spracovania príspevku dospela žalovaný k záveru o nedostatočnosti prezentácie informácií týkajúcich sa kauzy, piešťanského CT a s tým spojenej aktuálnej činnosti GP SR, bez sprostredkovania jej stanoviska ku konkrétnym, skutočnostiam týkajúcim sa zrušenia obvinení voči deviatim osobám. GP SR tak bez týchto informácií vyznievala pre recipienta ako nezávislý orgán nedostatočne odôvodňujúci svoje konanie, najmä s prihliadnutím na aktuálnosť a závažnosť danej kauzy. Recipient si tak nemal možnosť na základe príspevku utvoriť vlastný názor na zásadné skutočnosti týkajúce témy verejného záujmu. Vzhľadom na celkové vyznenie príspevku a význam poskytovaných informácií tak bol žalovaný toho názoru, že na základe jeho spracovania a celkového obsahu nebolo recipientom umožnené si na predmetnú problematiku utvoriť vlastný názor a príspevok tak nepôsobil objektívne a nestranne.

97. Priamo Ústavný súd SR v žalobcom citovanom náleze sp. zn. -45 zo dňa 18.12.2014 konštatoval, že otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru, je potrebne skúmať vždy jednotlivo, vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie. Žalovaný sa skúmaním opodstatnenosti zásahu do slobody prejavu žalobcu jednoznačne zaoberal, a to najmä s ohľadom na konkrétnosti daného prípadu. Potom dôvodom obmedzenia práv žalobcu bola ochrana práv a slobôd iných, v danom prípade recipientov, ktorí si vzhľadom na uvádzané argumenty nemali možnosť utvoriť vlastný názor na danú problematiku. Už existencia možnosti narušenia tvorby slobodného utvárania názorov postačuje k tomu, aby bola sloboda prejavu žalobcu v nevyhnutnej miere obmedzená. Tvrdenie žalobcu o tom, že sa žalovaný nevysporiadal so skutočnosťou, či išlo v danom prípade o také prejavy, pri ktorých v rámci ústavného rámca prichádza do úvahy možnosť sankčného postihu, tak považuje žalovaný za absolútne nepravdivé, s uvedenými skutočnosťami sa jednoznačne vyrovnal a dospel k záveru, že nesprostredkovanie konkrétnych skutočností vo vzťahu k vydanému stanovisku GP SR v kauze CT vykazovalo takú intenzitu, že bolo spôsobilé ohroziť pravá a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejne zdravie a mravnosť.

98. Pri posudzovaní opodstatnenosti zásahu do slobody prejavu je potrebné prihliadnuť i na uloženú sankciu v tom zmysle, či sankcia nie je vzhľadom na sledovaný cieľ (v tomto prípade zabezpečenie objektívnych a nestranných spravodajských informácií) neprimerane prísna. Vzhľadom na význam chráneného záujmu a charakter uloženej sankcie [uložená sankcia nie je ani sankciou v pravom (trestnom) slova zmysle, nakoľko ide len o upozornenie na porušenie zákona, ktoré nemá ekonomický dopad na účastníka konania] bol žalovaný názoru, že zásah do slobody prejavu v danom prípade nebol neprimeraný. Takáto forma sankcie nekladie dôraz na represívnu, ale na výchovnú zložku. Potom bol toho názoru, že zákonný zásah do slobody prejavu žalobcu bol úplne minimálny a vzhľadom na chránený záujem nevyhnutný.

99. Žalovaný bol presvedčený, že sa s argumentom týkajúcim sa zásahu do slobody prejavu žalobcu dostatočne vyrovnal v uvádzanom teste legality, legitimity a proporcionality, ktorý je súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Toto zároveň spĺňalo podľa názoru žalovaného zákonné podmienky podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď dáva jasným a zrozumiteľným spôsobom odpoveď na základné otázky nastolené v danej veci a jeho záver je logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania.

100. Skutkový stav bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy

101. Žalobca v tejto časti poukázal na povinnosti správneho orgánu vyplývajúce z § 33 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Uviedol, čo bolo podkladom pre rozhodnutie v danom správnom konaní a že bol dňa 15.03.2017 nahliadnuť do administratívneho spisu správneho konania č. , z ktorého zistil obsah spisu. Skonštatoval, že oficiálne stanovisko GP SR netvorilo súčasť administratívneho spisu a nebolo označené ako podklad pre rozhodnutie, napriek tomu, že podľa neho podkladom pre rozhodnutie žalovanej v správnom konaní bolo. Konštatuje, že: „Neoznačenie stanoviska GP žalovanou ako podkladu pre rozhodnutie a jeho absencia v administratívnom spise nič nemení na skutočnosti, že skutkové zistenia žalovanej v nasledovnom rozsahu: ? GP zverejnila stanovisko ku kauze CT, ? stanovisko GP bolo zverejnené na webovej stránke http://www. tasr. sk/ots/ots-stanovisko-generalnej- prokuratury/20995-clanok.html dňa 21.04.2016, ? obsahom stanoviska boli konkrétne skutočnosti týkajúce sa zrušenia obvinení, nepochybne vychádzajú zo stanoviska GP.“

102. Uzatvoril, že vzhľadom na tieto skutočnosti bolo „nutné považovať stanovisko GP za podklad pre rozhodnutie žalovanej v zmysle § 32 správneho poriadku“, pričom skutkový základ napadnutého rozhodnutia tak podľa neho z dôvodu absencie stanoviska GP SR v administratívnom spise nemal oporu v administratívnom spise. Namietal, že žalovaný, hoci žalobcu vyzval na vyjadrenie k veci a na navrhnutie dôkazov, neumožnil mu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vo veci samej vyjadril k podkladu pre rozhodnutie - stanovisku GP SR, ako aj spôsobu jeho zistenia. Uvedeným konaním došlo podľa jeho názoru k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

103. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že všetky podklady pre rozhodnutie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí odkáže na iné skutočnosti, ešte neznamená, že sa jedná o podklady pre rozhodnutie. Stanovisko GP SR bolo, ako uviedol aj samotný žalobca, 3 dni pred odvysielaním a počas odvysielania sporného príspevku, verejne dostupné na internete, t. j. išlo o verejne dostupné informácie. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla priamo odkaz na internetovú stránku agentúry TASR, na ktorej bolo a je možné toto stanovisko nájsť.

104. Podkladom pre rozhodnutie sú podľa správneho poriadku všetky skutočnosti, ktoré môžu prispieť k zisteniu skutočného stavu veci, Žalovaný upozorňuje na fakt, že v súlade s rozsiahlou judikatúrou správnych súdov je jediným relevantným podkladom, verne zachycujúcim skutkový stav, odvysielaný obsah, ktorý je v zmysle zásady písomnosti správneho konania vyjadrený v príslušnom prepise/ popise skutkového stavu. Všetky závery žalovaného vychádzali práve z takto zisteného skutkového stavu, v rámci ktorého niet pochýb, že žalobca nesprostredkoval stanovisko GP SR ku konkrétnym skutočnostiam týkajúcich sa kauzy piešťanského CT prístroja.

105. Rozsah spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, ktorý ich hodnotí jednotlivo, tak aj všetky vzájomnej súvislosti. Vzhľadom na dikciu ustanovenia § 34 ods. 3 Správneho poriadku bol žalobca povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k správnemu konaniu dôkazy, ktoré mu boli známe. Z povahy informácií prezentovaných v príspevku, ako aj informácií uvedených v žalobe jednoznačne vyplýva, že žalobca odvysielaním príspevku reagoval na aktuálne dianie v predmetnej kauze. Posudzovaný príspevok nebol vysielaný naživo, a preto žalobca vedel, aké tvrdenia v príspevku odvysiela a mal dostatok časového priestoru na jeho spracovanie v takom rozsahu, aby zabezpečil jeho objektivitu a nestrannosť. Pre správne posúdenie niektorých programov (skutočností) je potrebné získať vo väčšine prípadov ďalšie informácie, ktoré však za každých okolností nie sú podkladom pre rozhodnutie, vzhľadom na ich všeobecnú existenciu, dostupnosť a známosť, čo žalovaný deklaroval v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalobca o existencii oficiálneho stanoviska GP SR, nakoľko sa týkalo práve kauzy, o ktorej priniesol nové (aktuálne) informácie, musel vedieť. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potom možné jednoznačne tvrdiť, že existencia a podrobnosti oficiálneho stanoviska GP SR mali byt' žalobcovi zrejmé tak, aby náležíte mohol daný príspevok spracovať. Prístup k informáciám bol vzhľadom na zverejnenie stanoviska 3 dni pred odvysielaním príspevku rovnako dostupný pre žalobcu, ako aj pre širokú verejnosť. Nebolo preto ani účelné oboznamovať žalobcu so skutočnosťami, o ktorých musel mať jednoznačne vedomosť.

106. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako správny orgán oprávnený dohliadať na plnenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia môže posudzovať vždy len to, čo bolo odvysielané. Uvedené vychádza z rozsiahlej a ustálenej judikatúry správnych súdov. Žalovaný nebol oprávnený posudzovať pravdivosť odvysielaných informácií, t. j. v danom prípade akokoľvek túto zisťovať napr. prípadným porovnávaním skutočností týkajúcich sa stanoviska GP SR s posudzovaným príspevkom. Žalovaný môže skonštatovať nepresnosť, resp. neúplnosť vzhľadom na rozsah týchto dostupných informácií, avšak nikdy posúdiť ich pravdivosť. Je nesporné, že ak by žalovaný posudzoval pravdivosť odvysielaných informácií, musel by skúmať aj ich zdroj ako celok, čo však ako vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia v danom prípade nevykonával a preto ani tento medzi podklady rozhodnutia nebol povinný zaradiť. Žalovaný v správnom konaní týkajúcom sa, okrem iného, kauzy CT tak, ako bolo zrejmé aj z napadnutého rozhodnutia, len poukázal na existenciu oficiálneho stanoviska GP SR a pri konštatovaní porušenia zákona v žiadnom prípade neposudzoval pravdivosť odvysielaných informácií.

107. Vzhľadom na uvedenú absenciu kompetencie žalovaného posudzovať pravdivosť informácií, tak stanovisko GP SR nemožno považovať za podklad pre rozhodnutie v zmysle § 32 Správneho poriadku a argumentáciu žalobcu je potrebné odmietnuť ako nedôvodnú.

108. Žalobca v závere poukázal ešte na rozsudok NS SR, č. zo dňa 23.03.2010, z ktorého vyplýva, že aj v prípade, ak by rozhodnutie vo veci bolo posúdené ako vecne správne, ako dôvod na jeho zrušenie postačuje už samotné odňatie práva na oboznámenie sa s podkladom správneho rozhodnutia. Žalovaný bol toho názoru, že všetky podklady pre rozhodnutie boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, žalobca s nimi bol jednoznačne oboznámený, ako aj so spôsobom ich získania. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov. V predmetnom správnom konaní sa riadne vyrovnal s argumentmi žalobcu. Ďalej mal za to, že jeho rozhodnutie malo všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, nevykazovalo formálne ani logické nedostatky, bolo riadne odôvodnené a vychádzalo zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení Správneho poriadku a že žalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie a postup bol v súlade so zákonom.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

109. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňovali jeho zrušenie.

110. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

111. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

112. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

113. Podľa , vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

114. Podľa , za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie upozornenie na porušenie zákona.

115. Podľa , ods. 2, ods. 3, ods. 4 SR, (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. (3) Cenzúra sa zakazuje. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

116. Podľa čl. 7 ods. 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, prevádzkovateľ vysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov.

117. Podľa čl. 10 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. (2) Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

118. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

119. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

120. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj zákonnosť tohto rozhodnutia v zmysle žalobných námietok.

121. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či

obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

122. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

123. Správny súd musí uviesť, že v danom prípade „kauza Piešťanské CT“ išlo bezpochyby o celospoločensky dlhšiu dobu sledovanú tému, ktorá bola mnohými médiami prezentovaná a pri ktorej mala byť spôsobená vysoká výška škody na majetku štátu. Takáto závažná téma jednoznačne priťahovala pozornosť širokej verejnosti a potom mal žalobca v prípade informovania o jej ďalšom priebehu z hľadiska trestného konania poskytnúť dostatočný priestor na zaujatie stanoviska všetkým osloveným stranám, v rámci ktorého by aj oslovený zástupca GP SR mal dostať taký priestor na náležité vyjadrenie dôvodu, prečo Generálny prokurátor SR rozhodol o zrušení obvinenia deviatim v tejto veci obvineným osobám. Zároveň však je potrebné zohľadniť formát programu/relácie, v ktorej predmetný príspevok odznel (Správy RTVS). Vzhľadom na formát tohto programu je treba uviesť, že všetky v ňou uverejnené príspevky majú obmedzenú časovú dĺžku trvania a preto podrobný a detailný popis udalosti jednotlivých oslovených strán nie je možný a ani vhodný. V predmetnom formáte programu ide o poskytnutie najdôležitejších všeobecných informácii recipientom so stručným odôvodnením pohľadu redaktora/moderátora, s dĺžkou jednotlivých príspevkov v trvaní maximálne jednej, dvoch minút. Zároveň však je potrebné poskytnúť priestor na vyjadrenie všetkým relevantným subjektom vystupujúcim v dotknutej kauze. Žalobca má viacero možností podať podrobný opis s detailným zaujatím stanovísk dotknutých subjektov určitej spoločnosťou sledovanej témy v rámci svojej programovej skladby, keďže má na tento účel vo svojej vysielacej štruktúre iné publicistické a spravodajské programy, v rámci ktorých je možné poskytnúť jednej téme časovo dlhší priestor.

124. Správny súd prisvedčil žalobcom vznesenej námietke rozporu skutkového stavu, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu žalovaného (nemal v ňom oporu) ako aj námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Pri tomto svojom závere správny súd vychádzal z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj obsahu administratívneho spisu žalovaného. Je treba konštatovať, že napriek tomu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neoznačil na webovej stránke uverejnené oficiálne stanovisko GP SR ako jeden z podkladov svojho rozhodnutia je potrebné vychádzať z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetné stanovisko GP SR bolo tým limitujúcim faktorom prezentovaného stanoviska GP SR, z ktorého vyplývala absencie dôvodov v ňom uvedených, pre ktoré GP SR považovala v trestnom konaní vyhotovený znalecký posudok za neplatný a potom žalovaný vyhodnotil žalobcom odvysielaný príspevok za rozporný s (porušenie povinnosti zabezpečenia objektívnosti a nestrannosti spravodajského programu), z hľadiska porovnania oficiálneho stanoviska GP SR uverejneného na webe s obsahom príspevku uverejnenom žalobcom v programe Správy RTVS. Podľa názoru správneho súdu všetky skutočnosti (podklady rozhodnutia), existujúce v písanej podobe (listiny, stanoviská uverejnené na webovej stránke), na ktorých existenciu (obsah) konajúci orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí poukazuje musia byť súčasťou jeho administratívneho spisu, a to

aj v prípade, ak sa jedná o verejne dostupné listiny, resp. informácie uverejnené na webových stránkach štátnych orgánov a inštitúcii (GP SR). Nakoľko v danom prípade oficiálne uverejnené stanovisko GP SR, z obsahu ktorého žalovaný vychádzal pri vydávaní svojho napadnutého rozhodnutia a potom vyvodil zodpovednosť žalobcu za porušenie nebolo súčasťou administratívneho spisu žalovaného je treba konštatovať rozpor napadnutého rozhodnutia s obsahom tohto spisu (nemá v ňom oporu). Nič na tom nemení ani skutočnosť (vyplývajúca z obsahu príspevku), že žalobca už pred odvysielaním posudzovaného príspevku sa musel s týmto stanoviskom GP SR oboznámiť (bolo uverejnené na internetovej stránke GP SR). Zároveň žalobca mal mať možnosť pred vydaním napadnutého rozhodnutia vedieť, že toto stanovisko GP SR bude jedným z podkladov pri rozhodovaní žalovaného. Skutočnosť, že predmetné stanovisko bolo podkladom napadnutého rozhodnutia vyplýva zo samotného odôvodnenia tohto rozhodnutia, kde bolo citované a jeho obsah bol porovnávaný s posudzovaným príspevkom žalobcu a v dôsledku absencie uvedenia všetkých dôvodov, pre ktoré GP SR rozhodla o zrušení obvinení dotknutých osôb, bol žalovaným predmetný príspevok následne vyhodnotený ako nedostatočne zabezpečujúci objektívnosť a nestrannosť.

125. Skutočnosť vyplývajúca z postupu žalovaného v administratívnom konaní (podľa obsahu administratívneho spisu), že pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný písomne nevyzval žalobcu postupom v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, spôsobom ich zistenia a prípadne možnosti navrhnúť doplnenie dokazovania podľa správneho súdu spôsobila procesné pochybenie žalovaného, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd prijal tento záver s poukazom na to, že v danom prípade ide o jednostupňové správne konanie a žalovaným vydané napadnuté rozhodnutie je potom konečné, bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, s možnosťou len jeho súdneho prieskumu na základe podania správnej žaloby.

126. Ostatné vznesené žalobné námietky - nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa názoru správneho súdu vzhľadom na dôvod, pre ktorý správny súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné (bod 124. tohto rozsudku) nie je spôsobilý riadne vyhodnotiť, pretože podklad napadnutého rozhodnutia - oficiálne stanovisko GP SR vydané k danej veci nebolo súčasťou obsahu administratívneho spisu a nie je potom možné, aby správny súd bol schopný posúdiť jeho obsah z hľadiska naplnenia žalovaným vytýkanej neobjektívnosti a nestrannosti odvysielaného príspevku „kauza Piešťanské CT“ žalobcom (naplnenie porušenia ). Taktiež vzhľadom na absenciu tohto oficiálneho stanoviska GP SR nie je možné, aby správny súd bol schopný zodpovedne posúdiť, či odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne jasné, logické, zrozumiteľné a potom spĺňajúce zákonné kritéria na správne rozhodnutie kladené v zmysle Správneho poriadku alebo nie.

127. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa a a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu ( ) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a v novom konaní riadne doplniť administratívny spis o všetky doklady tvoriace poklad pre rozhodnutie a pred vydaním rozhodnutia postupom v zmysle 33 ods. 2 Správneho poriadku umožniť žalobcovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Následne právne posúdiť zistený skutkový stav vo veci a vydať riadne odôvodnené rozhodnutie.

128. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

129. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( v spojení s ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).