Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/31/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou V., so sídlom v B., za ktorú koná advokát JUDr.

J., proti povinnému J., nar. X., bývajúcemu v S., o vymoženie 991,17 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2013 sp. zn.

171/2013 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená dňa 11. októbra 2012 podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie

exekúcie na vymoţenie 991,17 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri R., so sídlom v B. z 20. júla 2012 sp.

zn. B.. Súdna exekútorka následne v zmysle o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) poţiadala Okresný súd Spišská Nová Ves o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 27. novembra 2012 č.k.

-14 ţiadosť súdnej exekútorky Mgr. J., so sídlom A., o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 723/2012 zamietol. Vychádzal z toho, ţe rozhodcovská

doloţka nachádzajúca sa v zmluve o úvere z 10. júla 2007 č. X. je neprijateľná a neplatná.

Poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

2

v spotrebiteľských zmluvách, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53, § 54 Občianskeho

zákonníka, ustanovenia o rozhodcovskom konaní a konštatoval, ţe

rozhodcovská doloţka – riešiť spory výhradne arbitráţou je doloţkou neprijateľnou, pretoţe

nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému

konaniu. Takáto doloţka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností odporuje

dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doloţky,

ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s

o rozhodcovskom konaní zamietol ţiadosť exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. septembra 2013

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov odvolacieho

konania účastníkom nepriznal. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými zisteniami súdu

prvého stupňa ako aj s jeho právnym posúdením veci ( ).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorá ţiadala,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne, aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého a druhého stupňa a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením

, , , , t.j., ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal,

ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( aţ c/ ). Podľa jej názoru, exekučný súd

nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské

konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná prekáţka právoplatne

rozhodnutej veci. Povaţoval za neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, pretoţe nebol podaný návrh na začatie konania o jeho zrušenie,

hoci podľa zákona bol potrebný a taktieţ boli splnené všetky podmienky pre právoplatnosť

a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie moţnosti pred súdom konať vyvodzoval zo skutočnosti,

ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov neboli dostatočne odôvodnené. Vyčítal súdom oboch

3

stupňov, ţe Zmluvu o úvere povaţovali za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho

zákonníka a tak nesprávne potom aplikovali ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté

v na uvedený zmluvný vzťah. V dôvodoch dovolania podrobne

rozobral skutkový a právny stav veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

veta prvá je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,

c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré oprávnená napadla dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v aţ c/ Dovolanie oprávneného preto podľa

ustanovení a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

4

rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu) a z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád

uvedených v , moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak

procesne neprípustné. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k niektorej

z vád vymenovaných v tomto ustanovení, ale rozhodujúce je zistenie, ţe k tejto procesnej

vade skutočne došlo.

Dovolateľka tvrdí, ţe súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237

písm. a/ ). Dovolací súd vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého

v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré

vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, vecných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány,

ako i z ustanovenia , druhá veta pred podkočiarkou , podľa ktorého ak vec

nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po

právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu.

O ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

nepochybne rozhoduje súd (§ 44 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku).

Dovolateľka tieţ namieta vadu podľa t.j. ţe sa v tej istej veci

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednať

znova.

Podľa súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. V zmysle

tejto prekáţky nemôţe sa o veci, o ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova.

Pojem „tá istá vec“ treba vykladať v tom zmysle, ţe musí ísť o tých istých účastníkov a ten

istý predmet konania, t.j. ţe ide o totoţný nárok uplatnený z totoţného skutkového základu

medzi totoţnými účastníkmi konania.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci exekúcie oprávnenej B., so sídlom v B.,

proti povinnému J., bývajúcemu v S., o vymoţenie 991,17 Eur s príslušenstvom, na základe

rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R. so

sídlom v B. z 20. júla 2012 sp. zn. B., vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.

zn. nepredchádzalo ţiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým

rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťaţené dovolateľkou namietanou vadou

( ).

Z obsahu dovolania oprávnenej ďalej vyplýva, ţe namieta vadu podľa § 237

písm. e/ a túto vyvodzuje zo skutočnosti, ţe súdy skúmali splnenie podmienky pre

vydanie rozhodcovského rozsudku, hoci povinný nevyvinul ţiadnu aktivitu na takýto

prieskum.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania návrhu na začatie konania. Táto vada však

zistená nebola.

Exekučný súd totiţ v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej ţiadosti rozhodne v lehote 15 dní (§ 44

Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového hľadiska (§ 41

ods. 2 ) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania

v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnená uvádza

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov

(ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutia.

Na námietku oprávnenej, ţe exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo

skúmať povahu rozhodcovskej doloţky, dovolací súd na podstatu a zmysel tejto námietky

prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k vade

v zmysle O procesnú vadu konania uvedenú v tomto zákonom

ustanovení ide tieţ v prípade zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

6

na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom stanovené podmienky, takým

zamietnutím sa totiţ oprávnenej odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Dovolací súd skúmal, či nejde o tento prípad.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v danej veci nešlo ani o prípad

zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Súdy

správne skúmali, či v danej veci boli splnené podmienky pre zamietnutie ţiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to posudzovaním platnosti

rozhodcovskej doloţky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej

zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah zaloţený právnou

skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou). V exekučnom konaní tak realizovali svoje

oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j.

oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ súdy

po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej doloţky z dôvodu,

ţe nebola individuálne dojednaná a ţe spôsobovala nevyváţenosť v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech povinného, rozhodli o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tým neodňali oprávnenému moţnosť konať

pred súdom.

Podľa názoru dovolateľky uznesenie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené.

Uvedený nedostatok zakladá dovolací dôvod v zmysle

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čo sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak

s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , ,

, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predloţené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zrozumiteľne a v značnom rozsahu vysvetlil. Odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi

rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa

uviedol ďalšie argumenty a tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami oprávneného

uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného, keď v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej súdnym

exekútorom. Okolnosť, ţe táto odpoveď oprávnenú neuspokojuje, neznamená,

ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ;

za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek oprávneného.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

8

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a ; odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia

spĺňa.

Dovolateľkou namietané, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a tieţ, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (, ) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi,

samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a preto

ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s v spojení

s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe povinnému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová