Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f5b/392997.cd3c89.pdf
PDF · 103.04 KB
No categories available
4ECdo/37/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 ECdo 37/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej Advokátska kancelária F., so sídlom v B., IČO: X., za ktorú koná advokát
a konateľ doc. JUDr. B., PhD., proti povinnej M., bývajúcej vo V., o vymoženie 1 339,18
EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 5 Er 3550/2009,
o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 19. decembra 2012 sp. zn. 13 CoE 298/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 19. decembra 2012 sp. zn. 13 CoE 298/2012 v potvrdzujúcom výroku a uznesenie
Okresného súdu Veľký Krtíš zo 14. júna 2012 č.k. 5 Er 3550/2009-20 z r u š u j e a vec
vracia Okresnému súdu Veľký Krtíš na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom S., so sídlom K. (ďalej len
„rozhodcovský súd“) rozhodcovským rozsudkom z 21. augusta 2009 sp. zn. S. (ďalej
len „rozhodcovský rozsudok“) uložil povinnej povinnosť zaplatiť oprávnenej 1 339,18 EUR
s prísl. a tiež náhradu trov rozhodcovského konania.
Na základe rozhodcovského rozsudku podala oprávnená súdnemu exekútorovi návrh
na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Veľký Krtíš
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo 14. júna 2012 č.k.
5 Er 3550/2009-20 exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a vyslovil, že oprávnená
je povinná nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V odôvodnení uznesenia uviedol,
že exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), lebo v rozhodcovskom rozsudku uvádzaná
rozhodcovská doložka je neprijateľnou (neplatnou) podmienkou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Táto doložka totiž založila značnú nerovnováhu práv a povinností
zmluvných strán v neprospech povinnej a nebola dohodnutá individuálne.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
z 19. decembra 2012 sp. zn. 13 CoE 298/2012 odvolaním napadnuté uznesenie exekučného
súdu potvrdil ako vecne správne s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením
(§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia dodal, že medzi
oprávnenou a povinnou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahovala neprijateľnú
(neplatnú) zmluvnú podmienku – rozhodcovskú doložku. Rozhodcovský rozsudok preto
nemohol byť podkladom pre exekučné konanie.
Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom navrhla,
aby dovolací súd zrušil uznesenia súdov nižších stupňov a vec vrátil exekučnému súdu
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.), nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol potrebný (§ 237
písm. e/ O.s.p.), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd
nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), nedostatkom právomoci
súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241
ods. 2 písm. e/ O.s.p.). Za odňatie možnosti konať pred súdom označila to, že sa nemohla
vyjadriť k ňou predloženým dôkazom, lebo súdy rozhodli bez nariadenia pojednávania.
V doplňujúcom podaní k dovolaniu sa podrobne vyjadrila k odňatiu možnosti konať pred
súdom, činnosťou exekučného súdu. Navrhla tiež, aby dovolací súd dovolacie konanie
prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v súvislosti s predloženými prejudiciálnymi
otázkami a odložila vykonateľnosť napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici.
Povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou
osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu
a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, právo
na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). V exekučnom konaní je procesným právom
oprávneného, aby po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súd postupom podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) o tejto žiadosti rozhodol.
V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. je dovolací súd povinný prihliadnuť na vady konania
uvedené v § 237 O.s.p. bez ohľadu na to, či v dovolaní boli alebo neboli namietané, a ako boli
špecifikované. Vadu vyplývajúcu z § 237 písm. f/ O.s.p. môže preto dovolací súd vyvodiť
aj zo skutočnosti, ktorá nebola v dovolaní namietaná.
V štádiu exekučného konania, v ktorom sa má preskúmať žiadosť súdneho exekútora,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonu zodpovedajúcim postupom súdu
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je: I. preskúmanie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu a II. rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora vychádzajúce z výsledkov
uskutočneného preskúmania. Uvedené ustanovenie predpokladá, že ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora vykonaním exekúcie, a že v opačnom
prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie je prípustné
odvolanie. Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie
aj bez návrhu zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 44
ods. 3 Exekučného poriadku).
V predmetnej veci ale exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie zastavil
podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. Odvolací súd jeho postup považoval za správny
a odvolaním napadnuté uznesenie o zastavení exekučného konania potvrdil. Týmto postupom
súdov bola oprávnenej odňatá možnosť realizovať svoje procesné právo zodpovedajúce štádiu
exekučného konania po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, t.j. právo na rozhodnutie o tejto žiadosti. Na tomto závere nič nemení ani právna
úprava obsiahnutá v § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok
má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Citované ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. (týkajúce sa prípadov
zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon
rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu
rozhodcovského rozsudku [v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu
(viď „proti ktorému bol nariadený výkon“)]. Z logiky veci a z toho, že predmetné ustanovenie
inak nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa
Exekučného poriadku, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie
sa ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej
exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia,
v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
Z ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. možno vyvodiť, že toto ustanovenie
sa týka rovnakej procesnej situácie; odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov
uvedených v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
zastavuje výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu.
Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že zastavenie exekučného konania podľa § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu
o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
V predmetnej veci exekučný súd, ako aj odvolací súd, neprípustne „preskočili“ postup
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď exekučné konanie zastavili podľa § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné predpoklady
pre tento postup. Pokiaľ exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok
nie je vykonateľným exekučným titulom, mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie konanie zastaviť podľa § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
So zreteľom na uvedený nesprávny postup súdov nižších stupňov, i keď nebol
v dovolaní namietaný, dospel dovolací súd k záveru, že v exekučnom konaní došlo
k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa uvedeného ustanovenia a jeho opodstatnenosť. Dovolaním napadnuté uznesenie
exekučného súdu i uznesenie odvolacieho súdu preto zrušil a vec vrátil exekučnému súdu
na ďalšie konanie. Vzhľadom na to považoval za nadbytočné zaujímať stanovisko aj k ďalším
dovolacím námietkam oprávnenej, ako aj k jej návrhu na prerušenie dovolacieho konania
a odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. marca 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová