Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/67/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. Ing. J., bývajúceho

v L., proti ţalovanej Slovenskej republike – M., o náhradu škody, vedenej na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 25. septembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 17. apríla 2013 č.k. -64

zastavil konanie pre prekáţku skôr začatého konania s poukazom na v spojení

s prvá veta a Ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov

konania ( ).

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z 25. septembra 2013

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ).

Argumenty ţalobcu uvedené v odvolaní vyhodnotil ako nesúvisiace s dôvodmi

prvostupňového rozhodnutia a zdôraznil, ţe prekáţka začatého konania pretrváva. Napadnuté

uznesenie spĺňa všetky poţiadavky vyţadované ust. prvá veta (správne

– poznámka dovolacieho súdu) a prvostupňový súd sa dostatočne

vyporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o zastavení konania.

Uzavrel, ţe skôr začaté konanie Okresného súdu Bratislava I, pod sp. zn. ,

predstavuje neodstrániteľnú prekáţku konania (litispendenciu), keďţe vo vzťahu

k predmetnému nároku ide o totoţnú vec, vystupujú tí istí účastníci, je totoţný predmet

konania, aj skutkové okolnosti, z ktorých ţalobca odvodzuje svoj nárok.

2

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uviedol, ţe:

Predmetom konania na súde prvého stupňa pod sp. zn. je náhrada

zaplatenia odškodného v sume 689.000 Eur a 5 520 423,44 Eur titulom ušlého zisku s úrokom

z omeškania. Ţalobca okrem iného poţaduje aj sumu 100.000,- Eur ako odškodné

za neoprávnený zásah do práva na súkromie, v príčinnej súvislosti so skúmaním psychického

zdravotného stavu, ktorému sa musel podriadiť proti svojej vôli, pretoţe sudca

Okresného súdu Bratislava I vydal 6.6.1999 pod sp. zn. príkaz na vyšetrenie

duševného stavu ţalobcu a prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I vydal záväzný pokyn

vyšetrovateľovi Policajného zboru; ďalej uplatňuje sumu 200.000,- Eur ako odškodné

za neprípustné obmedzenie osobnej slobody a slobody pohybu vo vzťahu k vydaniu dvoch

príkazov na zatknutie ţalobcu Okresným súdom Bratislava I (sp. zn. ,

) a odňatie cestovných pasov ţalobcovi (rozhodnutie č.k. KRP – 1024/CP-2000-B,

zo dňa 8.11.2000); ďalej uplatňuje odškodnenie za prieťahy po dobu 15 rokov v sume

22 500 Eur, odškodnenie za tri rozhodnutia Okresným súdom Bratislava I vo veciach sp. zn.

, a sp. zn. spolu vo výške 67 500 Eur a ušlý zisk

705 835,49 Eur s príslušenstvom titulom znemoţnenia ničím nerušeného slobodného výkonu

práce v Spojených štátoch Mexických v rámci dlhodobého sluţobného pobytu v zahraničí.

V prejednávanej veci sp. zn. sa ţalobca domáha vydania rozsudku,

ktorým by ţalovanej bola uloţená povinnosť zaplatiť odškodné v sume 752 984,03 Eur

a trovy konania a právneho zastúpenia a to titulom náhrady škody spôsobenej nezákonnými

rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci podľa zák. č. 58/69

Zb. a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ţalobca poţaduje odškodné konkrétne za neoprávnený zásah do práva na osobnú

slobodu na podklade písomného príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava I na vyšetrenie

zdravotného stavu ţalobcu pod sp. zn. vo výške 10.000,- Eur; za neoprávnený

zásah do práva na slobodu ţalobcu na podklade príkazu na zatknutie vydaným Okresným

súdom Bratislava I sp. zn. a na písomný príkaz sudcu Okresného

súdu Bratislava I vo výške 22 500 Eur; za neoprávnený zásah do práva na slobodu a slobodu

pohybu a tým aj znemoţnenie vykonávať slobodne a nerušene prácu v zahraničí, ţiada

odškodné v sume 306 704,34 Eur s úrokom z omeškania ročne 16,5% od 16. mája 2002

do 5. marca 2010 úmerne potencionálnom ušlému zisku ţalobcu za obdobie

od 8. novembra 2000 do 30. apríla 2002; za nezákonný zásah do práva na slobodu podľa čl. 5

3

ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odňatím cestovných

pasov a tým znemoţnením cestovať do zahraničia za prácou, odškodné v sume 10.000,- Eur

a za porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

neprejednaním veci v primeranej lehote t.j. nezákonným trestným stíhaním viac ako 15 rokov

odškodné vo výške 22 500 Eur. Zhodne so súdom prvého stupňa mal tak za to, ţe existencia

prekáţky litispendencie (ako neodstrániteľná prekáţka konania) bráni súdu vo veci konať.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ust.

ods. 1 s prihliadnutím na to, ţe ţalovanej v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.

Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Namietal

správnosť právneho názoru, na ktorom súdy niţších stupňov zaloţili svoje rozhodnutie.

Napadnuté uznesenie je nezákonné, nespravodlivé, arbitrárne odôvodnené, v rozpore

s ust. Dovolanie odôvodňoval poukazom na ust. O.s.p

a uviedol, ţe konanie pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. tendenčne

vedie k zastaveniu konania, bez jediného pojednávania vo veci.

Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) a ţe dovolateľ má sám

právnické vzdelanie ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktoré ním moţno napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu. Podľa dovolanie proti uzneseniu odvolacieho

súdu je prípustné, ak odvolací súd a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)

na zaujatie stanoviska. Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky

niektorého z vyššie uvedených uznesení, dovolanie podľa prípustné nie je.

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta

) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia,

skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania podľa Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu) odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konania, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle aţ e/ a dovolateľ nenamietal

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Dovolateľ tvrdil, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov je postihnuté vadou podľa

tým, ţe napadnuté uznesenie je nezákonné, nespravodlivé, vadné

a arbitrárne odôvodnené, v rozpore s ust.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je taký

(vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

5

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej uvedené inak, pouţijú sa na uznesenia

primerane ustanovenia o rozsudku.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko, z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-As. 12, § 29: Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 –B: Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997:

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil,

ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru,

ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody,

pre ktoré uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné, pretoţe odvolací súd sa pri

výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť,

ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru,

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Odvolací súd zaujal stanovisko ku všetkým skutočnostiam uvádzanými v odôvodnení

rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom sa vyporiadal aj so všetkými námietkami odvolateľa

uvádzanými v jeho odvolaní.

6

Na základe uvedených skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd

svojim postupom nezaloţil vadu konania podľa , teda neodňal

účastníkovi moţnosť konať pred súdom.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalobcu procesne neprípustné. Dovolací súd preto

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa v spojení s a ,

ţalovanej v tomto dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová