Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d89/392994.fa1d32.pdf
PDF · 148.58 KB
No categories available
4Cdo/67/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 67/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. Ing. J., bývajúceho
v L., proti ţalovanej Slovenskej republike – M., o náhradu škody, vedenej na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 166/2011, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 25. septembra 2013 sp. zn. 6 Co 389/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 17. apríla 2013 č.k. 21 C 166/2011-64
zastavil konanie pre prekáţku skôr začatého konania s poukazom na § 103 O.s.p. v spojení
s § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 83 O.s.p. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z 25. septembra 2013
sp. zn. 6 Co 389/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 O.s.p.).
Argumenty ţalobcu uvedené v odvolaní vyhodnotil ako nesúvisiace s dôvodmi
prvostupňového rozhodnutia a zdôraznil, ţe prekáţka začatého konania pretrváva. Napadnuté
uznesenie spĺňa všetky poţiadavky vyţadované ust. § 159 ods. 1 prvá veta O.s.p. (správne
§ 157 ods. 2 O.s.p. – poznámka dovolacieho súdu) a prvostupňový súd sa dostatočne
vyporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o zastavení konania.
Uzavrel, ţe skôr začaté konanie Okresného súdu Bratislava I, pod sp. zn. 10 C 167/2010,
predstavuje neodstrániteľnú prekáţku konania (litispendenciu), keďţe vo vzťahu
k predmetnému nároku ide o totoţnú vec, vystupujú tí istí účastníci, je totoţný predmet
konania, aj skutkové okolnosti, z ktorých ţalobca odvodzuje svoj nárok.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uviedol, ţe:
Predmetom konania na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10 C 167/2010 je náhrada
zaplatenia odškodného v sume 689.000 Eur a 5 520 423,44 Eur titulom ušlého zisku s úrokom
z omeškania. Ţalobca okrem iného poţaduje aj sumu 100.000,- Eur ako odškodné
za neoprávnený zásah do práva na súkromie, v príčinnej súvislosti so skúmaním psychického
zdravotného stavu, ktorému sa musel podriadiť proti svojej vôli, pretoţe sudca
Okresného súdu Bratislava I vydal 6.6.1999 pod sp. zn. 3 Nt 1280/96 príkaz na vyšetrenie
duševného stavu ţalobcu a prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I vydal záväzný pokyn
vyšetrovateľovi Policajného zboru; ďalej uplatňuje sumu 200.000,- Eur ako odškodné
za neprípustné obmedzenie osobnej slobody a slobody pohybu vo vzťahu k vydaniu dvoch
príkazov na zatknutie ţalobcu Okresným súdom Bratislava I (sp. zn. 3 Nt 405/96,
3 Nt 334/99) a odňatie cestovných pasov ţalobcovi (rozhodnutie č.k. KRP – 1024/CP-2000-B,
zo dňa 8.11.2000); ďalej uplatňuje odškodnenie za prieťahy po dobu 15 rokov v sume
22 500 Eur, odškodnenie za tri rozhodnutia Okresným súdom Bratislava I vo veciach sp. zn.
3 Nt 1270/96, 3 Nt 405/96 a sp. zn. 3 Nt 334/99 spolu vo výške 67 500 Eur a ušlý zisk
705 835,49 Eur s príslušenstvom titulom znemoţnenia ničím nerušeného slobodného výkonu
práce v Spojených štátoch Mexických v rámci dlhodobého sluţobného pobytu v zahraničí.
V prejednávanej veci sp. zn. 21 C 166/2011 sa ţalobca domáha vydania rozsudku,
ktorým by ţalovanej bola uloţená povinnosť zaplatiť odškodné v sume 752 984,03 Eur
a trovy konania a právneho zastúpenia a to titulom náhrady škody spôsobenej nezákonnými
rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci podľa zák. č. 58/69
Zb. a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ţalobca poţaduje odškodné konkrétne za neoprávnený zásah do práva na osobnú
slobodu na podklade písomného príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava I na vyšetrenie
zdravotného stavu ţalobcu pod sp. zn. 3 Nt 1280/96 vo výške 10.000,- Eur; za neoprávnený
zásah do práva na slobodu ţalobcu na podklade príkazu na zatknutie vydaným Okresným
súdom Bratislava I sp. zn. 3 Nt 405/96 a 3 Nt 334/99 na písomný príkaz sudcu Okresného
súdu Bratislava I vo výške 22 500 Eur; za neoprávnený zásah do práva na slobodu a slobodu
pohybu a tým aj znemoţnenie vykonávať slobodne a nerušene prácu v zahraničí, ţiada
odškodné v sume 306 704,34 Eur s úrokom z omeškania ročne 16,5% od 16. mája 2002
do 5. marca 2010 úmerne potencionálnom ušlému zisku ţalobcu za obdobie
od 8. novembra 2000 do 30. apríla 2002; za nezákonný zásah do práva na slobodu podľa čl. 5
ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odňatím cestovných
pasov a tým znemoţnením cestovať do zahraničia za prácou, odškodné v sume 10.000,- Eur
a za porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
neprejednaním veci v primeranej lehote t.j. nezákonným trestným stíhaním viac ako 15 rokov
odškodné vo výške 22 500 Eur. Zhodne so súdom prvého stupňa mal tak za to, ţe existencia
prekáţky litispendencie (ako neodstrániteľná prekáţka konania) bráni súdu vo veci konať.
O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na to, ţe ţalovanej v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.
Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Namietal
správnosť právneho názoru, na ktorom súdy niţších stupňov zaloţili svoje rozhodnutie.
Napadnuté uznesenie je nezákonné, nespravodlivé, arbitrárne odôvodnené, v rozpore
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Dovolanie odôvodňoval poukazom na ust. § 237 písm. f/ O.s.p
a uviedol, ţe konanie pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 10 C 167/2010 tendenčne
vedie k zastaveniu konania, bez jediného pojednávania vo veci.
Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe dovolateľ má sám
právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktoré ním moţno napadnúť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie proti uzneseniu odvolacieho
súdu je prípustné, ak odvolací súd a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)
na zaujatie stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Keďţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky
niektorého z vyššie uvedených uznesení, dovolanie podľa § 239 O.s.p. prípustné nie je.
So zreteľom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia,
skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu) odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konania, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal
a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nevyplýva.
Dovolateľ tvrdil, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov je postihnuté vadou podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe napadnuté uznesenie je nezákonné, nespravodlivé, vadné
a arbitrárne odôvodnené, v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký
(vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods.2 O.s.p., ak nie je ďalej uvedené inak, pouţijú sa na uznesenia
primerane ustanovenia o rozsudku.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(Ruiz Torija c. Španielsko, z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-As. 12, § 29: Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 –B: Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997:
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil,
ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru,
ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody,
pre ktoré uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať
za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné, pretoţe odvolací súd sa pri
výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení
a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť,
ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru,
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
(napr. I. ÚS 188/06).
Odvolací súd zaujal stanovisko ku všetkým skutočnostiam uvádzanými v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom sa vyporiadal aj so všetkými námietkami odvolateľa
uvádzanými v jeho odvolaní.
Na základe uvedených skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd
svojim postupom nezaloţil vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., teda neodňal
účastníkovi moţnosť konať pred súdom.
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalobcu procesne neprípustné. Dovolací súd preto
dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.,
ţalovanej v tomto dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. marca 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová