Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sža/9/2013

Identifikačné číslo spisu: 1012211187 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012211187.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu: G., nar. X.X.XXXX, št. príslušnosť R., t. č. miestom pobytu Y. zastúpený JUDr. Bohumírom Bláhom, advokátom so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009584-006 zo 17. októbra 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. októbra 2013, č. k. - 49, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4. októbra 2013, č. k. -49, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. októbra 2013, č. k. -49, zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009584-006 zo 17. októbra 2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava zo dňa 12. júla 2012 č. p. PPZ-HCP-BA6-Ž-1677-40/2012/Cec, o zamietnutí žiadosti žalobcu, o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území Slovenskej republiky, v súlade s ustanovením o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca, požiadal dňa 21. marca 2012 o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území Slovenskej republiky podľa z dôvodu, že je manželom J., rod. N., štátnej občianky Y., s ktorou majú jedno dieťa, dcéru Aishu. Dôvodom pre zamietnutie žalobcovej žiadosti bolo naplnenie zákonných predpokladov pre postup podľa založených na vyjadrení Slovenskej informačnej služby (SIS), ktoré v zmysle ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení

niektorých zákonov podlieha režimu utajenia so stupňom „Vyhradené“. Krajský súd preskúmal rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol podľa

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že i keď dáva možnosť správnemu orgánu uviesť v rozhodnutí skutočnosť predpokladanú v ustanovení , správny orgán sa neriadil ustanoveniami a Správneho poriadku, pretože nedal žalobcovi možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre vydanie rozhodnutia a tak žalobca nevie, na základe akej zistenej skutočnosti správny orgán o ňom tvrdí, že je dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol tento podklad v odôvodnení rozhodnutia, z ktorého len vyplýva, že správny orgán má informácie podľa Podľa jeho názoru tým, že správny orgán neoboznámil žalobcu so získanou utajovanou informáciou, odňal mu možnosť konať ako účastníkovi konania a účinne uplatniť svoje zákonné práva v konaní. Poukázal na skutočnosť, že o udelenie trvalého pobytu žiadal z dôvodu udržania rodinného zväzku s manželkou a dcérou G., nar. XX.X.XXXX, ktoré sú štátnymi príslušníčkami Y.. Odvolací správny orgán síce v rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán mal pre svoje rozhodnutie úplné podklady a správne rozhodol o zamietnutí žiadosti pre podozrenie z ohrozenia bezpečnostného záujmu, avšak v rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu absentuje správna úvaha o tom, či zistená skutočnosť je tak intenzívna, že prevažuje nad ochranou na rodinný život. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že správne orgány prvého i druhého stupňa postupovali v súlade so zákonom. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa so spisom, ako aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Správny orgán si zaobstaral všetky potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia a zohľadnil aj rodinné pomery žalobcu. Poukázal aj na skutočnosť, že na udelenie povolenia na trvalý pobyt nemá cudzinec právny nárok. Keďže správny orgán získal v spojitosti s osobou účastníka konania informácie utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené“ a „Dôverné“, ktorých pôvodcom je Slovenská informačná služba, nie je v kompetencii správneho orgánu dávať súhlas na oboznámenie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle ustanovenia o ochrane utajovaných skutočností a poukázal na ustanovenie . Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok krajského súdu potvrdil podľa v spojení s veta prvá . Rozsudok bol verejne vyhlásený 27. novembra 2013 ( a v spojení s veta prvá ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa o pobyte cudzincov policajný útvar udelí trvalý

pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

Podľa policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.

Podľa ; policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu prihliada na verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.

Podľa ; ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa ; policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa , ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.

Podľa ; policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému útvaru do desiatich dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie.

Námietky, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu boli v zásade zhodné s námietkami, ktoré žalobca uplatňoval už v konaní na súde prvého stupňa. Podľa názoru najvyššieho súdu už správny orgán a následne aj súd prvého stupňa sa s týmito námietkami žalobcu vysporiadali, pričom odvolací súd už vyslovenú argumentáciu považuje za relevantnú, výstižnú a dostatočnú. Krajský súd náležite jasne, zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodnil prečo u žalobcu, ktorého žiadosť o povolenie na trvalý pobyt na päť rokov bola zamietnutá podľa , je daný zákonný dôvod klasifikovaný ako dôvodné podozrenie, že príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť Slovenskej republiky. Odvolací súd sa so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu v plnom rozsahu stotožňuje a preto na ne v súlade ustanovením ako na svoje ďalej len odkazuje. Na zdôraznenie ich správnosti dopĺňa, že požiadavka účastníka správneho konania, aby rozhodnutie správneho orgánu bolo riadne odôvodnené, je legitímna. Nemožno však správnemu orgánu vyčítať nezákonnosť jeho rozhodnutia resp. absenciu jeho zákonných náležitostí za podmienok, keď zákon samotný ustanovuje, že sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky ( ). Zdôvodnenie uprednostnenia verejného záujmu pred súkromným preto v takom prípade nie je potrebné. Odvolací súd v takomto postupe správneho orgánu žiadne pochybenie nevzhliadol. Tak ako vo veci konajúce správne orgány oboch stupňov a aj krajský súd, rovnako aj odvolací súd sa s konkrétnymi dôvodmi, z ktorých informačná služba vychádzala, dňa 12. februára 2014 dôkladne oboznámil a bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne ustálil, že aplikácia , bola v danom prípade namieste. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namietaný nedostatok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu spočívajúci v neoznačení dôkazu, ktorý bol podkladom pre zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie povolenia na trvalý pobyt na päť rokov, bol v rámci správneho konania zhojený samotným rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu, ktorý sa pred rozhodnutím oboznámil s obsahom písomností Slovenskej informačnej služby a preto v danom prípade nie je daný dôvod nezákonnosti ani nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Podľa odvolacieho súdu nebolo možné vyhodnotiť za dôvodnú ani námietku žalobcu, že rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do jeho práva na rodinný a súkromný život podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z týchto práv totiž nevyplýva nutné právo na vstup či pobyt v krajine, kde býva manžel cudzinca, ako judikoval ESĽP vo svojom rozsudku Abdulaziz, Cabales a Balkandali proti Spojenému království zo dňa 28.5.1985, sťažnosť č. 9214/80; 9473/81

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom, keďže v danom prípade nedošlo k naplneniu predpokladov stanovených zákonom o pobyte pre udelenie trvalého pobytu v zmysle a zákona o pobyte. Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s a , keď žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní nárok na náhradu trov konania nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.