Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/143/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného J., s.r.o., so sídlom

v B., zastúpeného V., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému T., bývajúcemu v N., o vymoženie

48.324,37 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 27.

februára 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

z 27. februára 2012 sp.zn. vo výroku o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa

v napadnutej časti I. z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Trenčíne

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. P. (ďalej len „súdny exekútor“) žiadosťou doručenou Okresnému

súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „exekučný súd“) 4. augusta 2010 požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie [ o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“)], a to na základe exekučného titulu – Výkazu nedoplatkov poistného č.

346/99 z 30. novembra 1999, ktorý vydala Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Prievidza

a ktorý sa stal vykonateľným 24. januára 2000 (ďalej len „výkaz nedoplatkov poistného“).

Exekučný súd uznesením z 31. januára 2011, č.k. -15 I. výrokom žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, II. výrokom rozhodol, že exekučné

konanie sa právoplatnosťou I. výroku zastavuje a III. výrokom rozhodol o nepriznaní náhrady

2

trov exekučného konania súdnemu exekútorovi. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie právne odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 25 ods. 1 a 2

o Sociálnej poisťovni. Uviedol, že výkaz nedoplatkov poistného možno

v súlade s a o Sociálnej poisťovni, v znení účinnom v čase

vydania výkazu nedoplatkov poistného, vykonať iba v lehote do desiatich rokov od skončenia

lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t.j. odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia,

24. januára 2000. Táto lehota uplynula 24. januára 2010. Pretože ide o prekluzívnu lehotu,

na jej plynutie súd prihliada z úradnej povinnosti. Po jej uplynutí už nemožno vykonávať úkony

smerujúce k vymoženiu uplatnenej pohľadávky a ani vyhovieť žiadosti súdneho exekútora

na vydanie poverenia, z ktorého dôvodu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. S poukazom na § 44 ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku

exekučný súd zároveň rozhodol o zastavení exekučného konania právoplatnosťou I. výroku

rozhodnutia. O náhrade trov exekučného konania rozhodol podľa § 47 ods. 3 posledná veta

Exekučného poriadku.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávnenej uznesením z 27. februára 2012

sp.zn. uznesenie exekučného súdu v I. výroku potvrdil a v II. a III. výroku zrušil

a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil

s rozhodnutím exekučného súdu v I. výroku, preto rozhodnutie v tejto časti potvrdil podľa § 219

ods. 1 (ďalej len „“). Mal za to, že exekučný súd správne

vec posúdil podľa a o Sociálnej poisťovni a na zdôraznenie

správnosti poukázal na prechodné ustanovenie a

o sociálnom poistení. Za nesprávne považoval odvolací súd rozhodnutie v II. a III. výroku,

ktoré výroky sú podľa jeho názoru viazané na okolnosti, ktoré v čase rozhodnutia exekučného

súdu ešte neexistovali a nastanú až v prípade splnenia predpokladaných podmienok v budúcnosti.

Pretože pre tieto výroky v čase rozhodnutia exekučného súdu neboli dané dôvody, odvolací súd

ich podľa zrušil.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v I. časti, v ktorej odvolací súd uznesenie

exekučného súdu potvrdil, podal dovolanie oprávnený z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a/

v spojení s , a a z dôvodu podľa a

3

Dôvody dovolania spočívajúce v a bližšie neuviedol. Odňatie možnosti

konať pred súdom ( ) videl v nepreskúmateľnosti rozhodnutia a v rozhodnutí

veci bez nariadenia pojednávania. Inú vadu konania ( ) videl

v neúplnom zistení skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) v rozhodnutí veci podľa ustanovenia právneho predpisu, ktoré neobsahovalo

znenie uvedené súdom prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia, s ktorým odôvodnením

sa stotožnil odvolací súd. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol uznesenie krajského

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru,

že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach a

Podľa , dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo

odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

. Podľa , dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

4

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je dovolaním napadnuté nevykazuje znaky

niektorého z uznesení uvedených v Preto prípustnosť dovolania oprávneného

nemožno vyvodiť z ustanovenia a

S prihliadnutím na námietku oprávneného, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení ,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v až g/ (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku

veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Oprávnený nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ až c/ a g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní

najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Najvyšší súd Slovenskej

republiky nezistil ani vadu konania podľa a , ktoré vady oprávnený

v dovolaní uvádzal bez bližšieho odôvodnenia.

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu možnosti konať pred súdom ( v spojení s

písm. f/ ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie

(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného

súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny

poriadok priznáva.

V danej veci oprávnený odňatie možnosti konať pred súdom ( ) videl

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

6

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V preskúmavanej veci exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že výkaz nedoplatkov poistného možno v súlade

s § 25 ods. 1 a 2 zákona o Sociálnej poisťovni, v znení účinnom v čase vydania výkazu

nedoplatkov poistného, vykonať iba v lehote do desiatich rokov od skončenia lehoty určenej

na splnenie uloženej povinnosti, t.j. odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, 24. januára 2000.

Avšak v čase vydania výkazu nedoplatkov poistného, t.j. 30. novembra 1999, nebolo účinné

znenie, ktoré uviedol exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. V znení uvedenom

exekučným súdom predmetné ustanovenie bolo účinné od 1. júla 2001. Podľa § 25 ods. 1 a 2

zákona o Sociálnej poisťovni, v znení účinnom v čase vydania výkazu nedoplatkov poistného

(30. novembra 1999), pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú podľa § 14 ods. 1 a 3

povinné platiť poistné, sú prednostnými pohľadávkami podľa osobitného predpisu. Výkon

rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa vykonáva na základe právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom pobočky na pohľadávky na peňažné

prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil

s rozhodnutím exekučného súdu v tejto časti a na zdôraznenie správnosti poukázal na prechodné

ustanovenie a o sociálnom poistení bez bližšieho

odôvodnenia vzťahu týchto ustanovení k ustanoveniam uvedených exekučným súdom.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia exekučného súdu

v preskúmavanej časti ustanovením právneho predpisu v znení, v akom účinné nebolo a vzťah

doplnenej citácie § 277 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení k ustanoveniam uvedených

exekučným súdom bližšie neodôvodnil, nepreskúmateľné.

Na základe vyššie uvedeného, keď exekučný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie účinným

ustanovením príslušného právneho predpisu a tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd,

ktorý sa s takýmto odôvodnením v celom rozsahu stotožnil, pričom sám neodôvodnil svoje

doplnenie odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu na zdôraznenie správnosti rozhodnutia

exekučného súdu, rozhodnutie odvolacieho súdu tak neobsahuje všetky náležitosti v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto z uvedeného dôvodu považoval rozhodnutie

odvolacieho súdu za nepreskúmateľné. Takýmto rozhodnutím bola oprávnenej odňatá možnosť

konať pred súdom podľa v spojení s Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí mať náležitosti uvedené v

v spojení s ( ). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania,

zistené rozhodujúce skutočnosti a ustanovenia právneho predpisu, ale tiež s poukazom na ním

prijaté právne závery, z ktorých musí byť zrejmé, akými úvahami sa spravoval, keď danú vec

posúdil podľa určitého ustanovenia právneho predpisu. V odôvodnení rozhodnutia musí súd

spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť postup súdu

a dôvody jeho rozhodnutia, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu

a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť

zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade,

že v rozhodnutí nie je uvedené účinné ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého súd

rozhodol, resp. je uvedené neexistujúce ustanovenie, rozhodnutie nemožno považovať

za odôvodnené a ide tak o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré nemá náležitosti

uvedené v je potom nepreskúmateľné a účastníkovi je takýmto rozhodnutím

odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko nemá možnosť v dovolacom konaní náležite

argumentovať.

Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí

byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je možné preskúmať správnosť postupu.

Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne.

Oprávnený v dovolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom aj z dôvodu

rozhodnutia veci bez nariadenia pojednávania.

V posudzovanej veci ide o exekučné konanie, ktoré nie je v zásade konaním sporovým

a dokazovanie sa obvykle nevykonáva. Rozhodnutie súdu je založené na posúdení písomných

dôkazov, na ktoré nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. Súd vychádza z tvrdení oprávnenej

uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a listinných dôkazov, ktoré predložila. Exekučný

poriadok v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu neobsahoval ustanovenia, podľa

ktorých by bolo povinnosťou súdu v predmetnej veci nariadiť pojednávanie. Ani postupom

odvolacieho súdu nebola oprávnenej z tohto dôvodu odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd postupoval v súlade s , ak o odvolaní oprávnenej rozhodol

bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

v zmysel a nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov

uvedených v a , pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí

vždy nariadiť pojednávanie. Postupom súdov, ktoré vo veci nenariadili pojednávanie, teda nebola

oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom z tohto dôvodu.

Pokiaľ oprávnený ako dovolací dôvod uvádzal aj inú vadu konania (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a nesprávne právne posúdenie veci ( ), dovolací súd

napadnuté rozhodnutie nemohol v dovolacom konaní vzhľadom na vyššie uvedené podrobiť

prieskumu z týchto dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených preto rozhodol

tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie ( ) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný.

9

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2014

JUDr. Ľubor Š e b o , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková