Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2a3/392211.2220d7.pdf
PDF · 140.88 KB
No categories available
4Cdo/174/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 174/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi K. S.,
narodenom X, zomrelom X, naposledy bývajúceho vo V., vedenej na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 15 D 345/2011, Dnot 64/2011, o dovolaní Slovenskej republiky, za ktorú koná
Obvodný úrad Žilina, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. októbra 2012 sp. zn.
8 CoD 18/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina uznesením z 19. júna 2012 č.k. 15 D 345/2011-47 určil všeobecnú
cenu majetku poručiteľa sumou 5.480,88 Eur, výšku jeho dlhov sumou 14.372,63 Eur a čistú
hodnotu dedičstva sumou -8.891,75 Eur. Potvrdil, že celé dedičstvo pripadá Slovenskej
republike. Zároveň rozhodol o tom, že notárovi JUDr. J. priznáva odmenu a náhradu hotových
výdavkov v sume 113,16 Eur, ktorú povinnosť zaplatiť uložil Okresnému súdu Žilina z jeho
rozpočtových prostriedkov.
Krajský súd v Žiline na odvolanie dediča Slovenskej republiky – Obvodného úradu
Žilina uznesením z 30. októbra 2012 sp. zn. 8 CoD 18/2012 uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p. K námietke
odvolateľky týkajúcej sa rozhodnutia veci bez nariadenia pojednávania uviedol, že oprávnené
osoby mali možnosť uplatniť svoje pohľadávky, ktoré im vznikli voči poručiteľovi,
čo aj urobili, preto nebol dôvod vytýčiť na prejednanie veci pojednávanie.
Proti tomuto uzneseniu podala dedička Slovenská republika – Obvodný úrad Žilina
dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia odvolacieho súdu
predchádzalo, je zaťažené vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Zároveň žiadala odložiť vykonateľnosť oboch rozhodnutí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), za ktorého koná
jeho zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.) bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť
a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne
upravené v § 237, § 238 a § 239 O.s.p., pričom v § 237 sú stanovené podmienky prípustnosti
dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu,
v § 238 sú podmienky prípustnosti stanovené pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo forme
rozsudku a v § 239 pre rozhodnutie vo forme uznesenia.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, ktorým potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať
Podľa § 239 O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (ods. 1 písm. a/) alebo ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska, pričom dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (ods. 1 písm. b/). Dovolanie je prípustné
tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia odsekov 1
a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením
Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov,
dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na námietku dovolateľky a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť
dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd
sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto
vád, t.j. či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv začatého konania, nepodania
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred
nesprávne obsadeným súdom. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p., dovolateľ v dovolaní nenamietal a tieto v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto
prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Dovolací súd osobitne skúmal
dovolaním namietanú procesnú vadu podľa § 237 písm. f/, O.s.p., t.j., či nedošlo k odňatiu
možnosti účastníka konať pred súdom, a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani
podľa tohto ustanovenia, nakoľko procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. v konaní nezistil.
Dovolateľka namieta, že v konaní jej postupom súdov bola odňatá možnosť konať
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že konanie o dedičstve prebehlo bez toho, aby vo veci
bolo nariadené pojednávanie a to napriek tomu, že § 175j O.s.p. dáva len možnosť prejednať
dedičstvo bez pojednávania, pričom nie v každom prípade je to správne, keď súdny komisár
nezohľadnil všetky súvislosti a štátu nedal možnosť reagovať na zistený stav, vyjadriť
sa k zisteným skutočnostiam, k cene dedičstva, požiadať o zvolanie veriteľov a dohodnúť
sa s nimi na spôsobe úhrady ich pohľadávok.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu
v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré
mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi
jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom
možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli
na to splnené podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol
bez toho, aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania.
Podľa § 462 Občianskeho zákonníka, dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič,
pripadne štátu.
Podľa § 175j O.s.p., na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo
pripadne štátu podľa § 462 Občianskeho zákonníka.
Z obsahu spisu vyplýva, že poručiteľ zomrel bez zanechania závetu, zákonných
dedičov nezanechal a preto podľa § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo pripadlo štátu.
To znamená, že postup súdneho komisára v danej veci bol v súlade s § 175j O.s.p.
a ak za tohto stavu na prejednanie veci pojednávanie nenariadil, neodňal dovolateľke možnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretože postupoval v zmysle platnej právnej
úpravy.
Dovolateľka v dovolaní tiež namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným
dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade
konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia
dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),
dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho
by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,
prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad
ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti potrebné bolo uzavrieť, že prípustnosť dovolania
nie je daná ani podľa § 237 O.s.p., ani podľa § 239 O.s.p., a dovolanie teda smeruje proti
takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd
Slovenskej republiky ho preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b
ods. 5 veta prvá O.s.p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého
rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. marca 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová