Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
932/390912.a9dedc.pdf
PDF · 114.11 KB
No categories available
4Cdo/97/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 97/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., bytom B., zastúpenému
Advokátskou kanceláriou J., s.r.o., R., proti žalovanej S., a.s., K., o zaplatenie 49,69 Eur
a náhradu nemajetkovej ujmy 99 581,76 Eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod
sp.zn. 9 C 90/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18.
januára 2011 sp.zn. 14 Co 404/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Podanou žalobou sa žalobca (po úprave žalobného petitu) domáhal od žalovanej
vrátenia neoprávnene fakturovanej sumy 1 497,- Sk (49,69 Eur), ktorú vyplatil žalovanej
(z toho za audiotexty 541,- Sk, 2x poplatok za omeškané platby po 50,- Sk, za 18 dní
blokovaného pripojenia 499,- Sk, za obnovenie pripojenia 357,- Sk) a zaplatenia odškodného
vo výške 3 000 000,- Sk (99 581,76 Eur) za oberanie o čas, osočovanie, vyhrážanie,
vydieranie a ohováranie.
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11 decembra 2008 č.k. 9 C 90/2007-98 žalobu
zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal
vrátenia zaplatenej ceny za audiotexty vo výške 541,- Sk (služba bola vyúčtovaná faktúrou
za fakturačné obdobie 2/2007), zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení, že audiotexty neboli uskutočnené. V časti týkajúcej
sa zaplatenia 2x 50,- Sk, ktoré žalovaná účtovala za omeškané platby, mal súd prvého stupňa
za neopodstatnené z dôvodu, že tieto platby boli žalovanou účtované v súlade s príslušnými
ustanoveniami Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby,
lebo žalobca neuhradil žalovanou zaslané faktúry v lehote splatnosti v plnej výške tak,
ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej
telefónnej služby, ktoré boli vydané podľa § 40 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal vrátenia 499,- Sk
za 18 dní blokovaného pripojenia a sumy 377,- Sk za obnovenie pripojenia, mal súd žalobu
za neodôvodnenú, lebo žalovaná tieto poplatky vyúčtovala žalobcovi v zmysle príslušných
ustanovení Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby a platnej
tarify a k odpojeniu došlo pre porušovanie zmluvy o pripojení zo strany žalobcu. Čo sa týka
odškodného vo výške 3 000 000,- Sk, prvostupňový súd nevyhovel žalobe z dôvodu,
že žalobca nepreukázal dôvodnosť tohto svojho návrhu, pričom za neoprávnený zásah
do osobnosti sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčasne svojou formou primeraná
a neoprávneným zásahom nie sú ani upozornenia a vyúčtovanie majetkovej sankcie
za neplnenie povinností žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým,
že úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. januára 2011
sp.zn. 14 Co 404/2009 odvolacie konanie v časti o zaplatenie 8,13 Eur zastavil, rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 34,52 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil. Žalovanej nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. O zastavení odvolacieho konania v časti o zaplatenie
8,13 Eur rozhodol podľa § 207 ods. 3 O.s.p. v dôsledku účinného čiastočného späťvzatia
odvolania. Zmenu prvostupňového rozsudku spočívajúcu v čiastočnom vyhovení žalobe
odvolací súd odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania, tak pred súdom prvého
stupňa ako aj pred odvolacím súdom, dospel k záveru, že žalovaná si nesplnila svoju
prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a nepočínala si tak, aby vylúčila
možnosť zneužitia pripojenia na linku žalobcu, čím došlo k uskutočneniu hovorov, za ktoré
žalovanej zaplatil žalobca. Keďže nemožno vylúčiť nelegálne napojenie na nedostatočne
zabezpečené zariadenie žalovanej a uskutočnenie sporných audiotextových hovorov treťou
osobou, treba túto okolnosť posúdiť v prospech zákazníka – spotrebiteľa. Sama žalovaná
nedostatočným zabezpečením domovej telefónnej prípojky žalobcu nesie zodpovednosť
za možnosť prípadného zneužitia tejto prípojky, a preto má žalobca nárok na vrátenie sumy
17,96 Eur (541,- Sk), ktorú zaplatil žalovanej za audiotextové hovory. Podľa názoru
odvolacieho súdu je rovnako dôvodný nárok žalobcu na vrátenie pomernej časti poplatku
za internet za dni, kedy žalobca túto službu nemohol využívať (od 7.6.2007 do 25.6.2007),
keď z faktúry za máj 2007 mal za preukázané, že žalovaná ňou fakturovala žalobcovi
poplatok za užívanie internetu P. za obdobie od 1.6.2007 do 30.6.2007 (po zohľadnení zľavy
za viazanosť na 24 mesiacov) v čiastke 831,80 Sk vrátane 19% DPH. Faktúru za máj 2007
žalobca preukázateľne uhradil dňa 8.6.2007 v čiastke 272,50 Sk a dňa 15.6.2007 v čiastke
1 047,50 Sk, teda žalovanej zjavne uhradil aj za službu, ktorú z dôvodu odpojenia internetu
nemohol využiť. Preto jeho nárok na vrátenie sumy 16,56 Eur (499,- Sk) je dôvodný. Za
nedôvodný však považoval žalobcom uplatnený nárok na vrátenie sankcie dvakrát po 50,- Sk,
keď z prehľadu úhrad zákazníka mal za preukázané, že žalobca nedodržal dobu splatnosti
faktúr za február 2007 a marec 2007, preto žalovaná vyúčtovala žalobcovi sankciu za tieto
dva mesiace oprávnene. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie sumy 11,85 Eur (357,- Sk),
ktorú zaplatil žalovanej podľa platnej tarify za obnovenie pripojenia na internet, ani tento
nárok odvolací súd nepovažoval za dôvodný, keď k odpojeniu internetu pristúpila žalovaná po
tom, ako žalobca riadne a včas neuhrádzal splatnú cenu za používanie telefónnej prípojky
a cenu za poskytnutú alebo požadovanú verejnú telefónnu službu. Žalovaná teda v súlade so
Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby pristúpila
k dočasnému prerušeniu poskytovania tejto služby a túto opätovne aktivovala až po splatení
dlhu žalobcom a v zmysle tarify žalobcovi aj oprávnene vyfakturovala cenu za obnovenie
tohto pripojenia. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej
ujmy, odvolací súd s odkazom na ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka poukázal
na to, že k zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi, pričom
niektoré prejavy nemožno považovať za neoprávnený zásah. Vždy treba skúmať, za akých
okolností a v súvislosti s plnením akých práv či povinností ku konaniu či prejavu došlo.
Pokiaľ v danom prípade žalobca tvrdí, že žalovaná zasielaním „bludných“ faktúr za služby,
ktoré žalobca nikdy nevyužíval alebo nemal záujem využívať, resp. zasielaním upomienok
a neuznanými reklamáciami ho oberala o čas, osočovala ho, ohovárala ho, vyhrážala sa mu
a vydierala ho, aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal, že by žalovaná
takýmto svojim konaním zasiahla do jeho osobných práv. Plne sa stotožnil so závermi súdu
prvého stupňa, ako aj s obranou žalovanej, že žalobca nepreukázal dôvodnosť tohto svojho
nároku, vôbec nepreukázal také konanie zo strany žalovanej, ktoré by bolo objektívne
spôsobilé vyvolať ujmu na občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, a preto súd prvého
stupňa rozhodol správne, keď žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p. s tým,
že žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, žiadal ho spolu
s rozsudkom súdu prvého stupňa ako „rozsudky vynesené v rozpore s Ústavou SR“ zrušiť
a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania poukázal na to,
že „... V odvolaní som vyjadril, aby súd oslovil odborníkov, ak nerozumie niektorej časti
sporu. Tento návrh som zopakoval aj na pojednávaní, potom, ako som súdu predložil rozbor
žalovanej sumy a bolo jasné, že súbor čísel presahuje limit chápania súdu. Moju snahu
vysvetliť, čo čísla definujú, súd odmietol, tiež odmietol možnosť osloviť odborníka. Vyjadril,
že kvôli pár eurám, že keby išlo o milión ... Všetci účastníci sú si v konaní a takto vyzerá
nestranný a nezávislý. Z vyjadrení súdu vyplýva, že môj cent a môj život považuje súd
za bezcenný.“ V doplnení dovolania, podanom žalobcovi ustanoveným advokátom
pre dovolacie konanie vyslovil názor, že súdy obidvoch stupňov nesprávne posúdili právnu
vec, keď v časti týkajúcej sa nároku žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobu zamietli.
Poukázal na to, že je potrebné vychádzať zo zásady že nikto nie je povinný pred protiprávnym
konaním ustupovať a vyhýbať sa mu. Žalobca len bránil práva, ktoré mu právne predpisy
priznávajú, pričom odvolací súd konštatoval, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu
právnych povinností. Možno mať za to, že súdy nižších stupňov nesprávne posúdili vec,
keď mali konanie žalovanej, ktoré odvolací súd označil za nesprávne, posudzovať
ako konanie, ktoré zasiahlo do osobnostných práv žalobcu a teda mali žalobcovi priznať
primerané zadosťučinenie.
Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila .
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 veta druhá O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia
§ 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je založená
na zásade diformity rozsudku dovolacieho súdu s rozsudkom súdu prvého stupňa.
O rozdielnosti rozsudkov možno hovoriť vtedy, ak boli okolnosti, ktoré sú významné
pre rozhodnutie veci obomi súdmi, posúdené rozdielne a podľa záverov týchto rozsudkov
sa rozdielne konštituujú alebo deklasujú práva a povinnosti účastníkov konania.
Nie je podstatné, či odvolací súd rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo podľa § 220 O.s.p.
a ako formuloval výrok. Musí ísť o zmenu z hľadiska vecnej stránky, nielen formálnej.
Ak právne posúdenie nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, nepovažuje
sa rozhodnutie za rozdielne. Dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu
nie je prípustné, ak ním nebol zmenený rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej.
Pod pojmom vec sama sa rozumie vec, ktorá tvorí predmet konania, pre ktorú sa vedie
konanie. Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa
odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne mení
rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojim iným rozhodnutím
o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne
rozhodnutie vo veci samej.
Na základe vyššie uvedených teoretických východísk, je nepochybné, že prípustnosť
dovolania žalobcu z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť. Žalobca napadol dovolaním
celý rozsudok odvolacieho súdu a domáhal sa jeho zrušenia aj spolu s prvostupňovým
rozsudkom a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolaním napadnutým
rozsudkom však odvolací súd rozhodol o čiastočnom zastavení odvolacieho konania, o zmene
prvostupňového rozsudku a čiastočnom vyhovení žalobe a vo zvyšku o potvrdení
prvostupňového rozsudku.
Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu o čiastočnom zastavení odvolacieho
konania, k tomuto došlo v zmysle § 207 ods. 3 O.s.p. v dôsledku dispozitívneho úkonu
žalobcu, ktorým pred rozhodnutím o jeho odvolaní, toto účinne vzal späť v časti o zaplatenie
8,13 Eur. Aj keď je rozhodnutie o čiastočnom zastavení odvolacieho konania súčasťou výroku
dovolaním napadnutého rozsudku, zachováva si toto rozhodnutie povahu uznesenia.
Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich,
preto jeho do volanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil zamietajúci rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že žalobe čiastočne, do výšky 34,52 Eur vyhovel, týmto síce došlo
k vecnej zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa o predmete sporu a čiastočnému nahradeniu
ho svojim iným rozhodnutím o veci samej, avšak v tejto časti rozhodnutie odvolacieho súdu
v neprospech žalobcu nevyznelo. Keďže žalobca touto časťou rozhodnutia odvolacieho súdu
nebol dotknutý na svojich právach, nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania.
Nakoniec, nie je prípustné dovolanie žalobcu ani proti rozsudku odvolacieho súdu
v časti výroku o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa, keďže nejde o potvrdzujúci
rozsudok v zmysle cit. ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymedzených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,
v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Dovolateľ však žiadnu z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. nenamietal a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla
najavo.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,
ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upraveného
ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a neboli
zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 15 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. marca 2014
JUDr. Ľubor Š e b o , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková