Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/97/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., bytom B., zastúpenému

Advokátskou kanceláriou J., s.r.o., R., proti žalovanej S., a.s., K., o zaplatenie 49,69 Eur

a náhradu nemajetkovej ujmy 99 581,76 Eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18.

januára 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Podanou žalobou sa žalobca (po úprave žalobného petitu) domáhal od žalovanej

vrátenia neoprávnene fakturovanej sumy 1 497,- Sk (49,69 Eur), ktorú vyplatil žalovanej

(z toho za audiotexty 541,- Sk, 2x poplatok za omeškané platby po 50,- Sk, za 18 dní

blokovaného pripojenia 499,- Sk, za obnovenie pripojenia 357,- Sk) a zaplatenia odškodného

vo výške 3 000 000,- Sk (99 581,76 Eur) za oberanie o čas, osočovanie, vyhrážanie,

vydieranie a ohováranie.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11 decembra 2008 č.k. -98 žalobu

zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal

2

vrátenia zaplatenej ceny za audiotexty vo výške 541,- Sk (služba bola vyúčtovaná faktúrou

za fakturačné obdobie 2/2007), zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno svojich tvrdení, že audiotexty neboli uskutočnené. V časti týkajúcej

sa zaplatenia 2x 50,- Sk, ktoré žalovaná účtovala za omeškané platby, mal súd prvého stupňa

za neopodstatnené z dôvodu, že tieto platby boli žalovanou účtované v súlade s príslušnými

ustanoveniami Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby,

lebo žalobca neuhradil žalovanou zaslané faktúry v lehote splatnosti v plnej výške tak,

ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej

telefónnej služby, ktoré boli vydané podľa a nasl.

o elektronických komunikáciách. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal vrátenia 499,- Sk

za 18 dní blokovaného pripojenia a sumy 377,- Sk za obnovenie pripojenia, mal súd žalobu

za neodôvodnenú, lebo žalovaná tieto poplatky vyúčtovala žalobcovi v zmysle príslušných

ustanovení Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby a platnej

tarify a k odpojeniu došlo pre porušovanie zmluvy o pripojení zo strany žalobcu. Čo sa týka

odškodného vo výške 3 000 000,- Sk, prvostupňový súd nevyhovel žalobe z dôvodu,

že žalobca nepreukázal dôvodnosť tohto svojho návrhu, pričom za neoprávnený zásah

do osobnosti sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčasne svojou formou primeraná

a neoprávneným zásahom nie sú ani upozornenia a vyúčtovanie majetkovej sankcie

za neplnenie povinností žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa s tým,

že úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. januára 2011

sp.zn. odvolacie konanie v časti o zaplatenie 8,13 Eur zastavil, rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 34,52 Eur do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil. Žalovanej nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. O zastavení odvolacieho konania v časti o zaplatenie

8,13 Eur rozhodol podľa v dôsledku účinného čiastočného späťvzatia

odvolania. Zmenu prvostupňového rozsudku spočívajúcu v čiastočnom vyhovení žalobe

odvolací súd odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania, tak pred súdom prvého

stupňa ako aj pred odvolacím súdom, dospel k záveru, že žalovaná si nesplnila svoju

prevenčnú povinnosť v zmysle a nepočínala si tak, aby vylúčila

možnosť zneužitia pripojenia na linku žalobcu, čím došlo k uskutočneniu hovorov, za ktoré

žalovanej zaplatil žalobca. Keďže nemožno vylúčiť nelegálne napojenie na nedostatočne

zabezpečené zariadenie žalovanej a uskutočnenie sporných audiotextových hovorov treťou

3

osobou, treba túto okolnosť posúdiť v prospech zákazníka – spotrebiteľa. Sama žalovaná

nedostatočným zabezpečením domovej telefónnej prípojky žalobcu nesie zodpovednosť

za možnosť prípadného zneužitia tejto prípojky, a preto má žalobca nárok na vrátenie sumy

17,96 Eur (541,- Sk), ktorú zaplatil žalovanej za audiotextové hovory. Podľa názoru

odvolacieho súdu je rovnako dôvodný nárok žalobcu na vrátenie pomernej časti poplatku

za internet za dni, kedy žalobca túto službu nemohol využívať (od 7.6.2007 do 25.6.2007),

keď z faktúry za máj 2007 mal za preukázané, že žalovaná ňou fakturovala žalobcovi

poplatok za užívanie internetu P. za obdobie od 1.6.2007 do 30.6.2007 (po zohľadnení zľavy

za viazanosť na 24 mesiacov) v čiastke 831,80 Sk vrátane 19% DPH. Faktúru za máj 2007

žalobca preukázateľne uhradil dňa 8.6.2007 v čiastke 272,50 Sk a dňa 15.6.2007 v čiastke

1 047,50 Sk, teda žalovanej zjavne uhradil aj za službu, ktorú z dôvodu odpojenia internetu

nemohol využiť. Preto jeho nárok na vrátenie sumy 16,56 Eur (499,- Sk) je dôvodný. Za

nedôvodný však považoval žalobcom uplatnený nárok na vrátenie sankcie dvakrát po 50,- Sk,

keď z prehľadu úhrad zákazníka mal za preukázané, že žalobca nedodržal dobu splatnosti

faktúr za február 2007 a marec 2007, preto žalovaná vyúčtovala žalobcovi sankciu za tieto

dva mesiace oprávnene. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie sumy 11,85 Eur (357,- Sk),

ktorú zaplatil žalovanej podľa platnej tarify za obnovenie pripojenia na internet, ani tento

nárok odvolací súd nepovažoval za dôvodný, keď k odpojeniu internetu pristúpila žalovaná po

tom, ako žalobca riadne a včas neuhrádzal splatnú cenu za používanie telefónnej prípojky

a cenu za poskytnutú alebo požadovanú verejnú telefónnu službu. Žalovaná teda v súlade so

Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby pristúpila

k dočasnému prerušeniu poskytovania tejto služby a túto opätovne aktivovala až po splatení

dlhu žalobcom a v zmysle tarify žalobcovi aj oprávnene vyfakturovala cenu za obnovenie

tohto pripojenia. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej

ujmy, odvolací súd s odkazom na ustanovenia a poukázal

na to, že k zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi, pričom

niektoré prejavy nemožno považovať za neoprávnený zásah. Vždy treba skúmať, za akých

okolností a v súvislosti s plnením akých práv či povinností ku konaniu či prejavu došlo.

Pokiaľ v danom prípade žalobca tvrdí, že žalovaná zasielaním „bludných“ faktúr za služby,

ktoré žalobca nikdy nevyužíval alebo nemal záujem využívať, resp. zasielaním upomienok

a neuznanými reklamáciami ho oberala o čas, osočovala ho, ohovárala ho, vyhrážala sa mu

a vydierala ho, aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal, že by žalovaná

takýmto svojim konaním zasiahla do jeho osobných práv. Plne sa stotožnil so závermi súdu

prvého stupňa, ako aj s obranou žalovanej, že žalobca nepreukázal dôvodnosť tohto svojho

nároku, vôbec nepreukázal také konanie zo strany žalovanej, ktoré by bolo objektívne

spôsobilé vyvolať ujmu na občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, a preto súd prvého

stupňa rozhodol správne, keď žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s s tým,

že žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, žiadal ho spolu

s rozsudkom súdu prvého stupňa ako „rozsudky vynesené v rozpore s SR“ zrušiť

a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania poukázal na to,

že „... V odvolaní som vyjadril, aby súd oslovil odborníkov, ak nerozumie niektorej časti

sporu. Tento návrh som zopakoval aj na pojednávaní, potom, ako som súdu predložil rozbor

žalovanej sumy a bolo jasné, že súbor čísel presahuje limit chápania súdu. Moju snahu

vysvetliť, čo čísla definujú, súd odmietol, tiež odmietol možnosť osloviť odborníka. Vyjadril,

že kvôli pár eurám, že keby išlo o milión ... Všetci účastníci sú si v konaní a takto vyzerá

nestranný a nezávislý. Z vyjadrení súdu vyplýva, že môj cent a môj život považuje súd

za bezcenný.“ V doplnení dovolania, podanom žalobcovi ustanoveným advokátom

pre dovolacie konanie vyslovil názor, že súdy obidvoch stupňov nesprávne posúdili právnu

vec, keď v časti týkajúcej sa nároku žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobu zamietli.

Poukázal na to, že je potrebné vychádzať zo zásady že nikto nie je povinný pred protiprávnym

konaním ustupovať a vyhýbať sa mu. Žalobca len bránil práva, ktoré mu právne predpisy

priznávajú, pričom odvolací súd konštatoval, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu

právnych povinností. Možno mať za to, že súdy nižších stupňov nesprávne posúdili vec,

keď mali konanie žalovanej, ktoré odvolací súd označil za nesprávne, posudzovať

ako konanie, ktoré zasiahlo do osobnostných práv žalobcu a teda mali žalobcovi priznať

primerané zadosťučinenie.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila .

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je založená

na zásade diformity rozsudku dovolacieho súdu s rozsudkom súdu prvého stupňa.

O rozdielnosti rozsudkov možno hovoriť vtedy, ak boli okolnosti, ktoré sú významné

pre rozhodnutie veci obomi súdmi, posúdené rozdielne a podľa záverov týchto rozsudkov

sa rozdielne konštituujú alebo deklasujú práva a povinnosti účastníkov konania.

Nie je podstatné, či odvolací súd rozhodol podľa alebo podľa

a ako formuloval výrok. Musí ísť o zmenu z hľadiska vecnej stránky, nielen formálnej.

Ak právne posúdenie nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, nepovažuje

sa rozhodnutie za rozdielne. Dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

nie je prípustné, ak ním nebol zmenený rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej.

Pod pojmom vec sama sa rozumie vec, ktorá tvorí predmet konania, pre ktorú sa vedie

konanie. Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa

odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne mení

rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojim iným rozhodnutím

o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne

rozhodnutie vo veci samej.

Na základe vyššie uvedených teoretických východísk, je nepochybné, že prípustnosť

dovolania žalobcu z až 3 nemožno vyvodiť. Žalobca napadol dovolaním

celý rozsudok odvolacieho súdu a domáhal sa jeho zrušenia aj spolu s prvostupňovým

rozsudkom a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolaním napadnutým

6

rozsudkom však odvolací súd rozhodol o čiastočnom zastavení odvolacieho konania, o zmene

prvostupňového rozsudku a čiastočnom vyhovení žalobe a vo zvyšku o potvrdení

prvostupňového rozsudku.

Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu o čiastočnom zastavení odvolacieho

konania, k tomuto došlo v zmysle v dôsledku dispozitívneho úkonu

žalobcu, ktorým pred rozhodnutím o jeho odvolaní, toto účinne vzal späť v časti o zaplatenie

8,13 Eur. Aj keď je rozhodnutie o čiastočnom zastavení odvolacieho konania súčasťou výroku

dovolaním napadnutého rozsudku, zachováva si toto rozhodnutie povahu uznesenia.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239

ods. 1 a 2 Dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich,

preto jeho do volanie podľa a prípustné nie je.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil zamietajúci rozsudok

súdu prvého stupňa tak, že žalobe čiastočne, do výšky 34,52 Eur vyhovel, týmto síce došlo

k vecnej zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa o predmete sporu a čiastočnému nahradeniu

ho svojim iným rozhodnutím o veci samej, avšak v tejto časti rozhodnutie odvolacieho súdu

v neprospech žalobcu nevyznelo. Keďže žalobca touto časťou rozhodnutia odvolacieho súdu

nebol dotknutý na svojich právach, nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania.

Nakoniec, nie je prípustné dovolanie žalobcu ani proti rozsudku odvolacieho súdu

v časti výroku o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa, keďže nejde o potvrdzujúci

rozsudok v zmysle cit. ustanovenia

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymedzených v až g/ Ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Dovolateľ však žiadnu z vád

vymenovaných v nenamietal a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla

najavo.

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci

( ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upraveného

ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné a neboli

zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v , dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b

ods. 5 v spojení s ).

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2014

JUDr. Ľubor Š e b o , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková