Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
949/390451.c77235.pdf
PDF · 93.07 KB
No categories available
3Tost/11/2014
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 11/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera
a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci vyžiadanej osoby
A. W. v konaní o európskom zatýkacom rozkaze prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa
26. marca 2014 v Bratislave sťažnosť vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave zo 6. marca 2014, sp. zn. 4Ntc 1/2014, o vykonaní európskeho zatýkacieho
rozkazu a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby A. W. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry
Bratislava na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu, uznesením zo 6. marca 2014,
sp. zn. 4Ntc 1/2014, rozhodol, že podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z., o európskom
zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) európsky zatýkací rozkaz vydaný dňa
2. augusta 2013 na Trestnom súde v Bolzane (Tribunale penale di Bolzano Ufficiou del
Giudice per le Indagini Preliminari) Talianska republika pod sp. zn. 5128/12 R.G.N.R. –
1446/13 R.G. G.I.P. na vyžiadanú osobu A. W., nar. X., trvale bytom B., Slovenská republika,
t.č. vo vydávacej väzbe v Ústave na výkon väzby v Bratislave, pre dva trestné činy, a to
zločinného spolčovania podľa § 416 talianskeho Trestného zákona a pokusu krádeže
s priťažením podľa § 56, § 110, § 624 ods. 1 a § 625 ods. 2 – 5 talianskeho Trestného zákona,
ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
1/ R. L., T. Ľ., K. J., J. J., G. A.., M. A., B. P., K. T., L. J., K. B., W. A., B. P., B. R.,
T. M., T. V., B. R. vytvorili zločineckú skupinu a spolupracovali s ďalšími osobami, ktoré je
ešte potrebné identifikovať. Ich cieľom bolo zadávanie objednávky krádeží, vrátane krádeží
závodných bicyklov. Táto zločinecká skupina rozčlenená do menších, na seba nadväzujúcich
skupín s logistickou základňou na Slovensku a v okolí B., tovar kradla na talianskom,
nemeckom, švajčiarskom a rakúskom území (v okrese B., B. - D.- M.). Používala pritom
automobily typu minivan alebo station wagon, na ktorých boli vymontované zadné sedadlá,
čím sa vytvorili väčšie nakladacie plochy na prevoz ukradnutých bicyklov. Tiež telefóny
s kartami SIM, ktoré boli zakúpené v Rakúsku, GPS zn. Garmin k príjazdu do miest, kde sa
konali cyklistické preteky. Pre vzájomnú komunikáciou počas krádeží používali vysielačky
Walkie talkie. K demontáži bicyklov používali nástroje ako vŕtačky, šroubováky, kľúče a
podobné náradie. Internetové stránky využívali na predaj odcudzených bicyklov na území
iného štátu. Z výsluchu L. R. rakúskou políciou v súvislosti s krádežami vyplýva, že táto
zločinecká skupina je stále činná.
2/ V súčinnosti s K. B. a B. P. páchal skutky, ktorých cieľom bolo preukázateľne
získať prospech a zmocňovať sa počas nočných hodín bicyklov uskladnených v suteréne
Hotela S. v meste M. (TN) pri príležitostiach organizácie cyklistických pretekov v tomto
meste, so snahou násilne vniknúť do miestnosti po vylomení dverí prineseným nástrojom,
čo sa im nepodarilo uskutočniť len preto, že majiteľ hotela nechal namontovať posilnený
zámok; konania sa dopustili za priťažujúcich okolností spočívajúcich v násilí vykonanom
na veci, využití nočných hodín tak, aby osobná i úradná ochrana bola sťažená a činu
sa dopustili v trojici; sa v y k o n á .
Proti tomuto uzneseniu podal A. W. bezprostredne po vyhlásení uznesenia priamo
do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť z dôvodu uvedeného v ustanovení § 23 ods. 1
písm. b/ zák. č. 154/2010 Z.z. o EZR, ktorú bližšie neodôvodnil.
Spisový materiál v predmetnej veci bol prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave
predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na rozhodnutie
o tejto sťažnosti podľa § 22 ods. 8 zák. o EZR, dňa 24. marca 2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že podľa § 22 ods. 7 zákona o EZR
proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná
sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho
zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 sťažnosť má odkladný účinok.
Z dikcie ustanovenia § 23 ods. 1 písm. b/ zákona o EZR vyplýva, že vykonanie
európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne, ak vykonávajúci justičný orgán má informáciu,
že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok,
právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti
sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu,
v ktorom bol vynesený.
I keď vyžiadaná osoba A. W. v sťažnosti namietaný dôvod bližšie obsahovo
nekonkretizoval, z jeho predchádzajúcich písomných podaní, vrátane vyjadrenia zo 4. marca
2014 k návrhu prokuratúry na vykonanie EZR je zrejmé, že sa týka skutku pod bodom 2/
európskeho zatýkacieho rozkazu. Tvrdí, že o tomto skutku už bolo právoplatne rozhodnuté
rozsudkom Súdu v Trente, takže vykonaniu EZR bráni prekážka „res iudicata“.
Krajský súd, ktorý rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením o vykonaní EZR
v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že nezistil dôvod na odmietnutie vykonania EZR
podľa § 23 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o EZR. Neprijal tvrdenie vyžiadanej osoby o prekážke
rozhodnutej veci (skutok pod bodom 2/ predmetného EZR), keďže justičný orgán štátu
pôvodu takéto rozhodnutie krajskému súdu do konania verejného zasadnutia nepotvrdil.
K tomuto záveru krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva
nasledovné:
Odhliadnuc od toho, že predmetný európsky zatýkací rozkaz sa nevzťahuje len
na skutok pod bodom 2/, ale aj na skutok pod bodom 1/, z obsahu spisu je zrejmé, že skutok
uvedený v rozsudku Súdu v Trente, na ktorý poukazuje vyžiadaná osoba, bol spáchaný v M.
dňa 8. septembra 2012 (č.l. 73 spisu), zatiaľ čo skutok pod bodom 2/ obsiahnutý
v predmetnom EZR mal byť spáchaný iného dňa, konkrétne 9. septembra 2012. Uvedená
skutočnosť vyplýva z originálu EZR (č.l. 96 spisu) a len nedôslednosťou jeho prekladu
do slovenského jazyka v preklade chýba (č.l. 109 spisu).
Správnosť záveru krajského súdu o tom, že nie je dôvod pre odmietnutie vykonania
EZR v konečnom dôsledku potvrdzuje aj dodatočne zaslaný prípis zástupcu Eurojustu
z 11. marca 2014 (č.l. 153 spisu), že podľa odpovede talianskej strany Súd v Trente
rozhodoval o iných trestných činoch.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť vyžiadanej osoby
A. W. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. marca 2014
JUDr. Igor B u r g e r , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová