Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/12/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera

a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci vyžiadanej osoby

A. W. v konaní o návrhu krajskej prokurátorky v Bratislave na vzatie vyžiadanej osoby

do vydávacej väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, prerokoval na neverejnom

zasadnutí dňa 26. marca 2014 v Bratislave sťažnosť vyžiadanej osoby A. W. proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 13. februára 2014, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť vyžiadanej osoby A. W. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Predseda senátu Krajského súdu v Bratislave na základe návrhu prokurátorky Krajskej

prokuratúry v Bratislave, uznesením z 13. februára 2014, sp. zn. , rozhodol tak,

že podľa , o európskom zatýkacom rozkaze sa vyžiadaná

osoba A. W., od 9. januára 2014 v predbežnej väzbe v ústave na výkon väzby v Bratislave,

berie do vydávacej väzby.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala vyžiadaná osoba A. W.

prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť. Namieta v nej, podľa jeho názoru, zmätočnosť

európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Úradom predbežného vyšetrovania pri Trestnom

súde v Bolzane (Taliansko) vzťahujúcu sa na popis skutkového deja vrátane skutku

uvedeného pod bodom 2/ európskeho zatýkacieho rozkazu (ďalej EZR). V súvislosti s týmto

skutkom vyžiadaná osoba tvrdí, že konanie o ňom bolo talianskymi justičnými orgánmi

už právoplatne ukončené a vzhľadom „na res iudicata“ nie je možné v konaní pokračovať.

A. W. popierajúc dôvodnosť predmetného trestného stíhania v cudzine (Taliansku)

v sťažnosti uvádza, že neboli zistené „konkrétne“ dôvody väzby podľa § 16 ods. 1 zákona

o EZR.

2

Nikdy nemal a ani nemá v úmysle mariť konanie o vykonanie EZR a v záujme

dokázania svojej neviny, chce riadne spolupracovať s príslušnými orgánmi Talianskej

republiky, ale na slobode.

Navrhol, aby najvyšší súd ako orgán príslušný na rozhodovanie o podanej sťažnosti

napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho na slobodu s využitím uloženia primeraných

opatrení alebo obmedzení.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia krajského súdu a konanie

predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby A. W. nie je dôvodná.

Z obsahu spisu je zrejmé, že vyžiadaná osoba A. W. sa od 9. januára 2014 nachádzala

v predbežnej väzbe na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Úradom

predbežného vyšetrovania pri Trestnom súde v Bolzane dňa 2. augusta 2013, sp. zn. 5128/12

R.G.N.R. – 1446-13/ R.G. GIP na účely trestného stíhania pre dva trestné činy účasti

na trestom zoskupení, organizovaní ozbrojenej lúpeže podľa § 416, § 56, § 110, § 624 ods. 1

a – 5 a talianskeho .

Dňa 7. februára 2014 bol Krajskej prokuratúre v Bratislave doručený originál

uvedeného EZR s prekladom do slovenského jazyka. V zhode s prvotným formulárom typu

A konkretizuje trestnú činnosť aj vyžiadanej osoby A. W. v bode 1/ spočívajúcu vo vytvorení

zločineckej skupiny a spolupráci s ďalšími osobami, ktorých cieľom bolo zadávanie

objednávky krádeží, vrátane krádeží závodných bicyklov. Táto zločinecká skupina rozčlenená

do menších, na seba nadväzujúcich skupín s logistickou základňou na Slovensku v okolí B.,

tovar kradla na talianskom, nemeckom, švajčiarskom a rakúskom území

(v okrese B., B. – D.– M.). Používala pritom automobily typu minivan alebo station wagon,

na ktorých boli vymontované zadné sedadlá, čím sa vytvorili väčšie nakladacie plochy na

prevoz ukradnutých bicyklov. Tiež telefóny s kartami SIM, ktoré boli zakúpené v Rakúsku,

GPS zn. Garmin k príjazdu do miest, kde sa konali cyklistické preteky. Pre vzájomnú

komunikáciu počas krádeží používali vysielačky Walkie talkie. K demontáži bicyklov

používali nástroje ako vŕtačky, šroubovaky, kľúče a pod. náradie. Internetové stránky

využívali na predaj odcudzených bicyklov na území iného štátu. Z výsluchu osoby L. R.

rakúskou políciou v súvislosti s krádežami vyplýva, že táto zločinecká skupina je stále činná.

3

Trestná činnosť v bode 2/ spočívala v tom, že menovaný, t.j. vyžiadaná osoba A. W.

sa spoločne s B. K. a P. B. počas nočných hodín 9. septembra 2012 pokúsili o krádež bicyklov

uskladnených v suteréne Hotela S. v meste M. (TN), v ktorom meste sa organizovali

cyklistické preteky. Vylomiť dvere prinesenými nástrojmi sa im ale nepodarilo, pretože

majiteľ hotela nechal namontovať posilnený zámok dverí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti konštatuje, že orgán štátu pôvodu,

ktorý má záujem o vydanie vyžiadanej osoby A. W. predložil originál európskeho

zatýkacieho rozkazu s prekladom do slovenského jazyka v rámci zákonom stanovenej lehoty

trvania predbežnej väzby tejto osoby (§ 15 ods. 5 zák. o EZR).

Následne krajská prokurátorka príslušnej Krajskej prokuratúry Bratislava s poukazom

na ustanovenie § 16 ods. 1 zák. o EZR predložila návrh na vzatie tejto vyžiadanej osoby

do vydávacej väzby príslušnému Krajskému súdu v Bratislave.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sudca krajského súdu rozhodol o vzatí

vyžiadanej osoby do vydávacej väzby v rámci zákonom predpokladanej 40 dňovej lehoty

trvania predbežnej väzby (§ 15 ods. 5 zák. o EZR) pri dodržaní práv vyžiadanej osoby

o povinnej obhajobe v zmysle § 14 ods. 1 zák. o EZR.

Podľa v znení neskorších zmien a doplnkov

(zák. o EZR), ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní

o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie,

aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej

väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.

Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o vzatí vyžiadanej osoby A. W.

do vydávacej väzby zodpovedá zákonným požiadavkám už citovaného ustanovenia § 16

ods. 1 zák. o EZR na zabezpečenie prítomnosti tejto osoby v konaní o európskom zatýkacom

rozkaze na území Slovenskej republiky tak, aby sa nezmaril jeho účel. Čiže zabezpečiť

prítomnosť A. W. na uvedenom území aj v čase rozhodovania súdu o výkone európskeho

zatýkacieho rozkazu. K tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva:

4

Vzhľadom na organizovaný a cezhraničný charakter trestnej činnosti, širší okruh osôb,

ktoré ju majú páchať a stále definitívne neustálený okruh páchateľov (údaje z obsahu spisu)

je dôvodný záver, že v prípade neakceptovania návrhu na vzatie vyžiadanej osoby

do vydávacej väzby, by táto po prepustení na slobodu nebola už na území Slovenskej

republiky v čase rozhodovania o výkone EZR.

Pokiaľ je vo výrokovej časti sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského súdu

uvedené ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o EZR, najvyšší súd to hodnotí ako zrejmú pisársku

chybu, čomu nasvedčuje aj jeho odôvodnenie na strane 3, kde sa argumentuje poukazom

na § 16 ods. 1 zák. o EZR. V konečnom dôsledku táto skutočnosť nemá žiaden podstatný

význam pre inak vo svojom základe správne rozhodnutie krajského súdu.

V súvislosti s námietkami vyžiadanej osoby uvedenými v písomnej sťažnosti Najvyšší

súd Slovenskej republiky uvádza, že tieto sú z hľadiska posudzovania dôvodov vydávacej

väzby irelevantné. Posúdenie týchto námietok prichádza do úvahy až pri rozhodovaní

o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o podanej sťažnosti tak,

ako je to vo výroku tohto uznesenia uvedené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. marca 2014

JUDr. Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová