Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/10/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí 26. marca 2014 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom

rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby M. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 7. marca 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť vyžiadanej osoby M. V. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici na základe návrhu prokurátorky

Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo 6. marca 2014, sp. zn. ,

uznesením zo 7. marca 2014, sp. zn. , podľa

o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“)

vzal vyžiadanú osobu M. V., nar. X. v B., trvale bytom N., občana Slovenskej republiky, do

predbežnej väzby na základe formulára typu A k európskemu zatýkaciemu rozkazu vydaného

Okresným súdom v Tatabánya, Maďarsko, zo dňa 28. januára 2014, sp. zn. ,

na účely trestného stíhania pre zločin lúpeže s veľkou hodnotou a so zbraňou podľa § 365

ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ maďarského s tým, že väzba začala plynúť

dňa 5. marca 2014 o 12.00 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej

Bystrici.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásila vyžiadaná osoba M. V.

sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení podanom prostredníctvom obhajcu namietal,

že pri zadržaní policajný orgán nedal jemu, ani jeho obhajcovi možnosť oboznámiť

sa s európskym zatýkacím rozkazom, resp. záznamom podľa § 3 písm. l/ zákona o EZR.

Zo zápisnice o výsluchu na Krajskom súde v Banskej Bystrici je zrejmé, že vyžiadaná osoba

ani obhajca neboli oboznámení s návrhom krajskej prokuratúry na vzatie do predbežnej

väzby. Tým došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Pri rozhodovaní o predbežnej väzbe

súd rozhodoval len na základe kópie záznamu s označením A. Zastával názor, že súd by mal

2

pri svojom rozhodovaní vychádzať z originálu záznamu súboru údajov, z dôvodu

hodnovernosti podania záznamu do Schengenského informačného systému a jeho kontroly,

či spĺňa náležitosti zákona o EZR § 3 písm. l/ v rozsahu bodov jedna až sedem. Vo vzťahu

k dôvodom predbežnej väzby konštatoval, že nikdy nebol trestaný, má trvalé bydlisko, rodinu,

priateľov, majetok na území Slovenskej republiky. Pokiaľ by sudca mal pochybnosti

o zabezpečení jeho prítomnosti na území Slovenskej republiky, navrhol, aby mu uložil

primerané obmedzenia a opatrenia. V závere sťažnosti poukazoval na to, že na krajskom súde

predložil podrobný mesačný výpis telefonických hovorov, ako aj záznam z návštev

v MM fitness, ktoré bez pochybností preukazujú jeho prítomnosť v deň údajného spáchania

trestného činu na území Slovenskej republiky. Preto navrhol, aby ho najvyšší súd prepustil

z predbežnej väzby, prípadne mu určil primerané obmedzenia.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť

podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby M. V.

nie je dôvodná.

Z predložených písomných materiálov vyplýva, že Okresný súd v Tatabánya

v Maďarsku vydal dňa 28. januára 2014 európsky zatýkací rozkaz, sp. zn. ,

na štátneho občana Slovenskej republiky M. V., a to za účelom jeho trestného stíhania

pre zločin lúpeže s veľkou hodnotou a so zbraňou podľa § 365 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/

maďarského na tom skutkovom základe, že

spolu s P. M., D. H., A. S. a F. K., taktiež slovenskými občanmi, dňa 5. septembra

2013 o 10.05 hod. v obci T. na ulici A. X prepadli so zbraňou klenotníctvo D.

a s použitím násilia ukradli rôzne šperky v hodnote 55 mil. HUF (cca 166 660 €). Menovaní

prišli na miesto činu na vozidle Audi A6 EČ: W. a po lúpeži odišli tým istým autom smerom

na N., pričom toto vozidlo bolo ukradnuté dňa 27. júna 2013 v Rakúsku neznámym

páchateľom. Páchatelia ušli na Slovensko na motorovom člne cez rieku Dunaj. Vodičom

vozidla A6 bol P. M..

M. V. bol zadržaný 5. marca 2014 o 12.00 hod. v Banskej Bystrici na Obvodnom

oddelení Policajného zboru Banská Bystrica - východ (č.l. 7-8) a 6. marca 2014 podala

prokurátorka Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici na Krajský súd v Banskej Bystrici

návrh na jeho vzatie do predbežnej väzby (č.l. 1-2). Na podklade tohto návrhu rozhodol

3

predseda senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom výsluchu menovaného (č.l. 15-19)

o jeho vzatí do predbežnej väzby.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o EZR proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná

sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby

z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone

európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť

prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu

konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej

vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,

ak sa preklad vyžaduje.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný

do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie

do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby alebo

ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie

je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne

môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo

k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý

sa použije primerane.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie trvať viac

ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora

vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej

väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu

prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie vyžiadanej osoby M. V. do predbežnej väzby,

postupoval v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. S jeho závermi sa najvyšší súd

stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Pokiaľ ide o námietku ohľadom nezabezpečenia originálu európskeho zatýkacieho

rozkazu najvyšší súd poukazuje na poslednú vetu ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR,

podľa ktorého, ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky

4

zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému

je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/. Podľa § 3 písm. l/ zákona o EZR na účely tohto

zákona sa rozumie záznamom súbor údajov vložených príslušným orgánom členského štátu

do Schengenského informačného systému na základe rozhodnutia príslušného justičného

orgánu štátu pôvodu. V predmetnej veci sa tento záznam nachádza na č.l. 3-6 trestného spisu.

V súvislosti s námietkou M. V., že u neho nie sú dôvody väzby nakoľko má citové,

rodinné aj majetkové väzby na území Slovenskej republiky, najvyšší súd pripomína,

že z dikcie už uvedeného § 15 ods. 2 zákona o EZR je zrejmé, že inštitút „predbežnej väzby“

nie je možné stotožňovať s inštitútom väzby podľa . Dôvod tejto

„predbežnej väzby“ je determinovaný účelom uvedeným v prvej vete § 15 ods. 1 zákona

o EZR, čo krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite konkretizoval

v napadnutom uznesení.

V konečnom dôsledku vyžiadanou osobou vznesené námietky skutkovej povahy budú

predmetom predbežného vyšetrovania (§ 19 zákona o EZR) a následného postupu týkajúceho

sa výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu, resp. odmietnutia jeho vykonania (§ 23 zákona

o EZR).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby M. V. podľa

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. marca 2014

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová