Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a2c/390407.7e1e7a.pdf
PDF · 97.51 KB
No categories available
3Tost/10/2014
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 10/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera
na neverejnom zasadnutí 26. marca 2014 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom
rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby M. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo 7. marca 2014, sp. zn. 2Ntc 4/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby M. V. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici na základe návrhu prokurátorky
Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo 6. marca 2014, sp. zn. 2KP 29/14/6600,
uznesením zo 7. marca 2014, sp. zn. 2Ntc 4/2014, podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z.
o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“)
vzal vyžiadanú osobu M. V., nar. X. v B., trvale bytom N., občana Slovenskej republiky, do
predbežnej väzby na základe formulára typu A k európskemu zatýkaciemu rozkazu vydaného
Okresným súdom v Tatabánya, Maďarsko, zo dňa 28. januára 2014, sp. zn. 5.Bny.23/2014/2,
na účely trestného stíhania pre zločin lúpeže s veľkou hodnotou a so zbraňou podľa § 365
ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ maďarského Trestného zákona s tým, že väzba začala plynúť
dňa 5. marca 2014 o 12.00 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej
Bystrici.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásila vyžiadaná osoba M. V.
sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení podanom prostredníctvom obhajcu namietal,
že pri zadržaní policajný orgán nedal jemu, ani jeho obhajcovi možnosť oboznámiť
sa s európskym zatýkacím rozkazom, resp. záznamom podľa § 3 písm. l/ zákona o EZR.
Zo zápisnice o výsluchu na Krajskom súde v Banskej Bystrici je zrejmé, že vyžiadaná osoba
ani obhajca neboli oboznámení s návrhom krajskej prokuratúry na vzatie do predbežnej
väzby. Tým došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Pri rozhodovaní o predbežnej väzbe
súd rozhodoval len na základe kópie záznamu s označením A. Zastával názor, že súd by mal
pri svojom rozhodovaní vychádzať z originálu záznamu súboru údajov, z dôvodu
hodnovernosti podania záznamu do Schengenského informačného systému a jeho kontroly,
či spĺňa náležitosti zákona o EZR § 3 písm. l/ v rozsahu bodov jedna až sedem. Vo vzťahu
k dôvodom predbežnej väzby konštatoval, že nikdy nebol trestaný, má trvalé bydlisko, rodinu,
priateľov, majetok na území Slovenskej republiky. Pokiaľ by sudca mal pochybnosti
o zabezpečení jeho prítomnosti na území Slovenskej republiky, navrhol, aby mu uložil
primerané obmedzenia a opatrenia. V závere sťažnosti poukazoval na to, že na krajskom súde
predložil podrobný mesačný výpis telefonických hovorov, ako aj záznam z návštev
v MM fitness, ktoré bez pochybností preukazujú jeho prítomnosť v deň údajného spáchania
trestného činu na území Slovenskej republiky. Preto navrhol, aby ho najvyšší súd prepustil
z predbežnej väzby, prípadne mu určil primerané obmedzenia.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť
podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby M. V.
nie je dôvodná.
Z predložených písomných materiálov vyplýva, že Okresný súd v Tatabánya
v Maďarsku vydal dňa 28. januára 2014 európsky zatýkací rozkaz, sp. zn. 5.Bny.23/2014/2,
na štátneho občana Slovenskej republiky M. V., a to za účelom jeho trestného stíhania
pre zločin lúpeže s veľkou hodnotou a so zbraňou podľa § 365 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/
maďarského Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
spolu s P. M., D. H., A. S. a F. K., taktiež slovenskými občanmi, dňa 5. septembra
2013 o 10.05 hod. v obci T. na ulici A. X prepadli so zbraňou klenotníctvo D.
a s použitím násilia ukradli rôzne šperky v hodnote 55 mil. HUF (cca 166 660 €). Menovaní
prišli na miesto činu na vozidle Audi A6 EČ: W. a po lúpeži odišli tým istým autom smerom
na N., pričom toto vozidlo bolo ukradnuté dňa 27. júna 2013 v Rakúsku neznámym
páchateľom. Páchatelia ušli na Slovensko na motorovom člne cez rieku Dunaj. Vodičom
vozidla A6 bol P. M..
M. V. bol zadržaný 5. marca 2014 o 12.00 hod. v Banskej Bystrici na Obvodnom
oddelení Policajného zboru Banská Bystrica - východ (č.l. 7-8) a 6. marca 2014 podala
prokurátorka Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici na Krajský súd v Banskej Bystrici
návrh na jeho vzatie do predbežnej väzby (č.l. 1-2). Na podklade tohto návrhu rozhodol
predseda senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom výsluchu menovaného (č.l. 15-19)
o jeho vzatí do predbežnej väzby.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o EZR proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná
sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby
z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone
európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť
prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu
konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej
vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,
ak sa preklad vyžaduje.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný
do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie
do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby alebo
ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie
je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne
môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo
k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý
sa použije primerane.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie trvať viac
ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora
vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej
väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu
prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie vyžiadanej osoby M. V. do predbežnej väzby,
postupoval v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. S jeho závermi sa najvyšší súd
stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.
Pokiaľ ide o námietku ohľadom nezabezpečenia originálu európskeho zatýkacieho
rozkazu najvyšší súd poukazuje na poslednú vetu ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR,
podľa ktorého, ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky
zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému
je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/. Podľa § 3 písm. l/ zákona o EZR na účely tohto
zákona sa rozumie záznamom súbor údajov vložených príslušným orgánom členského štátu
do Schengenského informačného systému na základe rozhodnutia príslušného justičného
orgánu štátu pôvodu. V predmetnej veci sa tento záznam nachádza na č.l. 3-6 trestného spisu.
V súvislosti s námietkou M. V., že u neho nie sú dôvody väzby nakoľko má citové,
rodinné aj majetkové väzby na území Slovenskej republiky, najvyšší súd pripomína,
že z dikcie už uvedeného § 15 ods. 2 zákona o EZR je zrejmé, že inštitút „predbežnej väzby“
nie je možné stotožňovať s inštitútom väzby podľa Trestného poriadku. Dôvod tejto
„predbežnej väzby“ je determinovaný účelom uvedeným v prvej vete § 15 ods. 1 zákona
o EZR, čo krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite konkretizoval
v napadnutom uznesení.
V konečnom dôsledku vyžiadanou osobou vznesené námietky skutkovej povahy budú
predmetom predbežného vyšetrovania (§ 19 zákona o EZR) a následného postupu týkajúceho
sa výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu, resp. odmietnutia jeho vykonania (§ 23 zákona
o EZR).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby M. V. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. marca 2014
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová