Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d8d/436836.cdcae5.pdf
PDF · 156.06 KB
No categories available
8Cdo/61/2014
Najvyšší súd 8 Cdo 61/2014
Slovenskej republiky 8 Cdo 62/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSTI, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ
Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti ţalovanej Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6 C 329/2012,
o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. decembra 2013,
sp. zn. 15 Co 742/2013 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. decembra 2013,
sp. zn. 16 NcC 56/2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 3. decembra 2013, sp. zn. 15 Co 742/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Konanie o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 3. decembra 2013, sp. zn. 16 NcC 56/2013 z a s t a v u j e .
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Revúca uznesením z 2. mája 2013, č. k. 6 C 329/2012–34 uloţil
ţalobkyni povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,- € s tým, ţe ak sa poplatok nezaplatí
v určenej lehote, bude ho súd vymáhať.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 3. decembra 2013, sp. zn. 15 Co 742/2013
odvolanie ţalobkyne proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol. Uviedol, ţe
napadnuté uznesenie bolo zástupcovi ţalobkyne doručené prostredníctvom súdu dňa 13. júna
2013, lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúcim dňom 14. júna 2013
a posledným dňom lehoty na včasné podanie odvolania bol deň 28. júna 2013 (piatok).
Ţalobkyňa odvolanie podala osobne na súde aţ 1. júla 2013 (pondelok), teda po lehote
stanovenej v § 204 ods. 1 O.s.p. Preto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol
ako oneskorene podané.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie, jej bola odňatá
moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). To z dôvodu, ţe odvolanie nepodávala
na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale podala ho prostredníctvom doručovateľskej
spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o., IČO: 35 825 456, so sídlom v Bratislave,
Cikkerova 2, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových sluţieb“, rovnako ako
Slovenskej pošty, a.s. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 28. júna 2013, teda v čase,
keď ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Preto neexistoval
dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je prípustné.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd
rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/
odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Dovolaním ţalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne
z nich vyvodiť nemoţno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania
z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky
osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Pre splnenie podmienky včasnosti podania odvolania treba, aby odvolanie bolo podané
v lehote stanovenej ustanovením § 204 ods. 1 O.s.p. Ide pritom o lehotu procesnú, čo
znamená, ţe v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty
podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi ţalobkyne
doručené dňa 13. júna 2013 (čl. 37). Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania
bol deň 28. jún 2013 (piatok), ako konštatoval aj odvolací súd, a ktorá skutočnosť ani nebola
sporná.
Z podacej pečiatky Okresného súdu Revúca (čl. 38) síce moţno zistiť, ţe odvolanie
proti uzneseniu o súdnom poplatku (za vznesenie námietky zaujatosti) bolo podané na tomto
súde osobne dňa 1. júla 2013, z ktorej skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom
závere o jeho oneskorenom podaní, ale so ţalobkyňou predloţeného dokladu (čl. 61)
o odovzdaní zásielky s jej popisom na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol.
s r.o. (aktuálny stav zásielky č. 1551530943), o ktorom odvolací súd v čase rozhodovania
o odvolaní nemal vedomosť (ţalobkyňa ho pripojila aţ k dovolaniu), súčasne vyplýva, ţe
ţalobkyňa odvolanie (SP 66,- €) odovzdala na jeho doručenie súdu (Okresnému súdu
Revúca) tejto spoločnosti dňa 28. júna 2013, t. j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty.
Pre záver o (ne) splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej
bolo odvolanie 28. júna 2013 (posledný deň odvolacej lehoty) odovzdané ţalobkyňou
na doručenie, moţno povaţovať za orgán, ktorý mal povinnosť odvolanie (Okresnému súdu
Revúca) doručiť.
Orgánom povinným doručiť podanie, ktorým sa vykonáva úkon viazaný lehotou, je
v zmysle zákonom stanovených podmienok ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O.s.p.),
odvolací súd (§ 218 ods. 2 O.s.p.), správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (§ 250m ods. 2
O.s.p.), príslušný orgán nápravno-výchovného ústavu, zdravotníckeho zariadenia a pod.
a napokon aj pošta, čo je zrejmé aj z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky (pozri
napr. V 8/72, R 23/86, ZSP č. 2/2004).
Zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“) ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania
poštových sluţieb (§ 1 ods. 1 písm. a/), definovaných ako sluţby poskytované na účely
dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky
(§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových sluţieb poštovým podnikom (§ 7) ako
podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové sluţby moţno len za podmienok stanovených
zákonom a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom (§ 19)
v rozsahu podľa všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným
úradom podľa § 17), resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým
regulačným úradom podľa § 44).
Konanie o registrácii t. j. zápis osoby, ktorá bude poskytovať poštové sluţby
do registra poštových podnikov, upravuje zákon v § 19 aţ 22.
Poštový regulačný úrad vedie register poštových podnikov ako verejný zoznam,
do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje, sprístupnený bezodplatne na jeho na jeho
webovom sídle (§ 23). Podľa aktuálneho registra poštových podnikov je ku dňu vydania tohto
rozhodnutia v ňom evidovaných 23 poštových podnikov s uvedením ich obchodného mena,
dátumu registrácie, spôsobu označovania poštových zásielok a druhu (nimi poskytovaných)
poštových sluţieb, vrátane Slovenskej pošty, a.s. (pod poradovým číslom 18) a spoločnosti
ReMax Courier Service, spol. s r.o. s dátumom jej registrácie 30. apríla 2012 (pod poradovým
číslom 3), ktorej ţalobkyňa odovzdala predmetné podanie - odvolanie (okrem iných zásielok)
na jeho doručenie Okresnému súdu Revúca dňa 28. júna 2013, pred uplynutím zákonnej
lehoty na podanie odvolania.
Vzhľadom na to, ţe spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o. je Poštovým
regulačným úradom registrovaným poštovým podnikom poskytujúcim poštové sluţby
(označené ako OS – ostatné poštové sluţby) v zmysle zákona, treba ju povaţovať za orgán,
ktorému je moţné odovzdať podanie, a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom
zachovania lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa dôvodne
namietala, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie ako oneskorene
podané, jej odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 3. decembra 2013, sp. zn.
16 NcC 56/2013 (čl. 55) rozhodol, ţe sudcovia Okresného súdu Revúca JUDr. Ľubomír Šabla
a JUDr. Miroslava Kvetková nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
Proti tomuto uzneseniu podala ţalobkyňa (druhé) dovolanie (čl. 61). Na základe
uvedenej právnej argumentácie navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o tomto dovolaní ţalobkyne vzal
na zreteľ ustanovenie § 236 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník konania môţe dovolaním
napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak
rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu
prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.).
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Banskej
Bystrici nerozhodoval ako súd odvolací (po podaní odvolania niektorým z účastníkov konania
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa – pozri § 201 a nasl. O.s.p.), ale ako súd nadriadený
Okresnému súdu Revúca v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. (rozhodujúci o námietke zaujatosti
vznesenej účastníkmi konania proti sudcovi okresného súdu). Dovolaním ţalobkyne teda nie
je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v inštančnom postupe, ale rozhodnutie
nadriadeného súdu o námietke zaujatosti v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. a takéto rozhodnutie nie
je spôsobilým predmetom dovolania.
Keďţe dovolanie môţe byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania
smerujúceho proti rozhodnutiu iného neţ odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti
súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je pritom neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 243c O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o (druhom) dovolaní
ţalobkyne zastavil.
Ţalobkyňa z procesného hľadiska zavinila, ţe sa dovolacie konanie (o druhom
dovolaní) muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť ţalovanej trovy tohto konania.
Dovolací súd však ţalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala
návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. marca 2014
JUDr. Oľga Trnková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková