Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
74d/398941.b9209b.pdf
PDF · 109.35 KB
No categories available
4MObdo/2/2013
Najvyšší súd 4 MObdo/2/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I., zastúpeného
advokátom J., proti odporcovi: X., o zaplatenie zmenkovej sumy 10 000 eur
s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 27CbZm/14/2011,
na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach č. k. 2CoZm/8/2012-72 z 27. augusta 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
č. k. 2CoZm/8/2012-72 z 27. augusta 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu
Košice I na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I zmenkovým platobným rozkazom č. k. 27CbZm/14/2011-47
z 29. mája 2012 uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 6 % úrok ročne zo sumy
10 000 eur od 01. 01. 2011 do 30. 03. 2011 vo výške 144,70 eur a zmenkovú odmenu
vo výške 33,33 eur. Ďalším výrokom uložil odporcovi povinnosť uhradiť právnemu
zástupcovi navrhovateľa náhradu trov konania 24,50 eur titulom zaplateného súdneho
poplatku a 1 000,62 eur titulom trov právneho zastúpenia.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2CoZm/8/2012-72 z 27. augusta 2012
na odvolanie odporcu potvrdil zmenkový platobný rozkaz vo výroku o náhrade trov konania
a účastníkom náhradu odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že
súd prvého stupňa správne rozhodol, keď úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. K námietke odporcu, že vzhľadom na okolnosti,
za ktorých došlo k vzniku sporu je daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa,
v dôsledku ktorých nemal súd podľa § 150 O. s. p. navrhovateľovi náhradu trov konania
priznať odvolací súd uviedol, že uplatnenie práv z platnej zmenky nemožno považovať
za dôvody hodné osobitného zreteľa. Za nedôvodnú považoval aj námietku týkajúcu sa výšky
trov konania, pretože je v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 18. 09. 2012.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu odporcu podal proti
uzneseniu odvolacieho súdu a zmenkovému platobnému rozkazu súdu prvého stupňa
v rozsahu výroku, ktorým uložil odporcovi náhradu trov konania mimoriadne dovolanie
podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b), c) O. s. p. Navrhol napadnuté
rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V dôvodoch dovolania uviedol, že navrhovateľ sa domáhal návrhom z 19. 01. 2011
vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie zmenkovej sumy 10 000 eur
s príslušenstvom. Dňa 12. 05. 2011 doručil súdu čiastočné späťvzatie návrhu v rozsahu
zmenkovej sumy 10 000 eur dôvodiac, že povinnosť odporcu zaplatiť zmenkovú sumu
zanikla 30. 03. 2011. Navrhovateľ požadoval naďalej zaplatenie príslušenstva zo zmenky ako
aj trov konania. Okresný súd Košice I vydal 29. 05. 2012 zmenkový platobný rozkaz, ktorým
uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 6 % úrok ročne zo sumy 10 000 eur od 01. 01. 2011
do 30. 03. 2011 vo výške 144,70 eur, zmenkovú odmenu 33,33 eur a náhradu trov konania
24,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 1 000,61 eur titulom trov právneho
zastúpenia za tri úkony právnej pomoci, pričom odmena za úkon právnej pomoci bola
vypočítaná z hodnoty sporu vo výške 10 000 eur. Súd prvého stupňa nerozhodol o čiastočnom
zastavení konania v časti zmenkovej sumy 10 000 eur. Odporca v odvolaní namietal
nesprávny výpočet trov konania, pretože súd prvého stupňa neskúmal, či návrh v časti
zmenkovej sumy 10 000 eur bol podaný dôvodne a či odporca zavinil, že návrh bol v tejto
časti vzatý späť. Odvolací súd zmenkový platobný rozkaz vo výroku o náhrade trov konania
potvrdil s poukázaním na správnu aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Dovolateľ
konštatoval, že uvedenými rozhodnutiami súdov bol porušený zákon, keďže súdy vec zaťažili
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň vec nesprávne právne
posúdili. Za procesnú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci považoval
skutočnosť, že súd prvého stupňa nepostupoval zákonom predpísaným postupom potom, čo
navrhovateľ vzal späť návrh v časti zaplatenia zmenkovej sumy. Súd na jednej strane síce
neuložil odporcovi v zmenkovom platobnom rozkaze zaplatiť zmenkovú sumu, avšak
na druhej strane v rozpore s § 96 ods. 1 O. s. p. nevydal uznesenie o čiastočnom zastavení
konania. Uvedené procesné pochybenie malo potom dôsledky, že súdy si neujasnili aká je
hodnota predmetu sporu, v ktorej mal navrhovateľ úspech, a teda čo je základom pre výpočet
trov konania viazaných na úspech vo veci. Ďalším dôsledkom tohto procesného pochybenia
bolo, že súdy neaplikovali na určenie povinnosti náhrady trov konania tie ustanovenia
O. s. p., ktoré sa viažu na zastavenie (čiastočné zastavenie) konania. Za nesprávne právne
posúdenie považoval dovolateľ nesprávnu výlučnú aplikáciu ustanovenia § 142 O. s. p.
na určenie povinnosti náhrady trov konania, keď vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu
mali náhradu trov konania posúdiť aj podľa § 146 O. s. p. Súdy mali skutkovo vyhodnotiť, či
existujú dôvody uvedené v § 146 ods. 2 O. s. p. pre priznanie náhrady trov konania
navrhovateľovi, teda či bol návrh v časti istiny podaný dôvodne, či navrhovateľ vzal návrh
v časti zmenkovej istiny späť pre správanie odporcu. Takéto skutkové hodnotenia
v rozhodnutí súdu prvého súdu a v rozhodnutí odvolacieho súdu absentujú napriek tomu, že
odporca v odvolaní výslovne poukázal na to, že súd musí zaujať skutkový záver o dôvodnosti
podaného návrhu. Aplikácia ust. § 142 ods. 1 O. s. p. bola správna iba v určitom rozsahu, a to
vo vzťahu k sumám priznaným v zmenkovom platobnom rozkaze (príslušenstvo) nie však
vo vzťahu k zmenkovej istine. Za úkon právnej pomoci „čiastočné späťvzatie návrhu“
nemožno priznať náhradu trov s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. ako to urobili
konajúce súdy, ale výlučne s poukázaním na ust. § 146 O. s. p.
Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na neprípustnosť a nedôvodnosť
podaného mimoriadneho opravného prostriedku. Tvrdil, že nemá možnosť posúdiť splnenie
podmienok k podaniu dovolania, pretože mu nebol doručený podnet na jeho podanie. Ďalej
nie je zrejmé, či podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom
chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je
možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie nebolo podané
v zákonom stanovenej lehote a nie je prípustné z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu súdu,
ktorým sa rozhodlo o zastavení konania, aj keď vydaním rozhodnutia nie predpísanou
písomnou formou. Navrhol dovolanie v celom rozsahu ako oneskorene podané odmietnuť,
prípadne ho ako nedôvodné zamietnuť.
Odporca v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že s obsahom mimoriadneho
dovolania generálneho prokurátora súhlasí a pridržiava sa obsahu podnetu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 10a ods. 3 O. s. p. po zistení, že
mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu
účastníka konania (§ 243e ods. 1, 2 O. s. p.), vzhľadom na námietku žalobcu sa v prvom rade
zaoberal včasnosťou podania mimoriadneho dovolania.
Podľa § 243g O. s. p. mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor
na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
V danej veci rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním nadobudlo
právoplatnosť 18. 09. 2012, a preto lehota jedného roka, plynutie ktorej sa posudzuje podľa
§ 57 O. s. p. sa skončila 18. 09. 2013. Generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie
na dovolacom súde včas 19. 07. 2013, teda v lehote jedného roka od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia súdu. Námietka žalobcu týkajúca sa oneskoreného podania
dovolania nie je dôvodná.
Dovolací súd preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O. s. p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak po a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 237 O. s. p., b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne v zmysle § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. sa
zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolateľ poukázal v dovolaní na existenciu inej vady konania, ktorá spočíva v tom,
že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom po späťvzatí žaloby v časti
zmenkovej sumy 10 000 eur a v rozpore s § 96 ods. 1 O. s. p. nevydal uznesenie o čiastočnom
zastavení konania. Uvedené procesné pochybenie malo ten dôsledok, že súdy si neujasnili aká
je hodnota predmetu sporu, v ktorej mal navrhovateľ úspech, čo je základom pre výpočet trov
konania viazaných na úspech vo veci. Súdy zároveň vec nesprávne právne posúdili, keď
neaplikovali na určenie povinnosti náhrady trov konania správne ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom doručeným súdu prvého stupňa
19. 01. 2001 žiadal vydanie zmenkového platobného rozkazu na zmenkovú sumu 10 000 eur
s 9 % úrokom z omeškania. Podaním doručeným súdu 12. 05. 2001 vzal navrhovateľ späť
návrh v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 10 000 eur a žiadal len zaplatenie úrokov
z omeškania a náhradu trov konania pozostávajúcich z nevrátenej časti súdneho poplatku
a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby. Ďalším podaním doručeným súdu
05. 10. 2011 oznámil súdu, že upravuje úrok z omeškania a žiada zaplatenie úrokov
z omeškania len vo výške 6 %, ďalej rozšíril svoj návrh o zaplatenie zmenkovej odmeny
vo výške 33,33 eur. Súd prvého stupňa následne vydal zmenkový platobný rozkaz 29. 05.
2012, ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 6 % úrok zo sumy 10 000 eur
od 01. 01. 2011 do 30. 03. 2011 a zmenkovú odmenu 33,33 eur. Ďalším výrokom uložil
odporcovi nahradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy konania vo výške 24,50 eur
titulom zaplateného súdneho poplatku a 1 000,62 eur titulom trov právneho zastúpenia. Proti
výroku o náhrade trov podal odporca včas odvolanie, v ktorom poukázal na nesprávnosť
rozhodnutia súdu o trovách konania vzhľadom na ich neprimeranú výšku aj ich nedôvodnosť,
nakoľko návrh na začatie konania bol zo strany navrhovateľa podaný nedôvodne v rozpore
so zmluvnými dojednaniami. Poukázal aj na nesprávne právne posúdenie veci vzhľadom
na skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh späť. Spis bol predložený odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o odvolaní voči výroku o trovách konania.
Podľa § 175 ods. 4 O. s. p., ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich
prejednávanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku
súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva
v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku
o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal
zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že opravným prostriedkom len proti
výroku o trovách konania v zmenkovom platobnom rozkaze je odvolanie, o ktorom
bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz. Podobne ako právna
úprava vzťahujúca sa na platobný rozkaz v ustanovení § 174 ods. 2 O. s. p. aj v prípade
odvolania proti výroku o trovách konania v zmenkovom platobnom rozkaze funkčne
príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní je súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz vydal
a odvolanie proti výroku o náhrade trov v platobnom rozkaze nemá devoltívny účinok. Pokiaľ
v danej veci o odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach, ktorý nevydal zmenkový platobný
rozkaz, rozhodoval ako funkčne nepríslušný súd, čo znamená, že v konečnom dôsledku vec
v odvolacom konaní prejednali a rozhodli nezákonní sudcovia.
V konaní o mimoriadnom dovolaní súd prihliada na vadu konania v zmysle
§ 237 O. s. p. bez ohľadu, či túto účastníci namietajú alebo nie. Dovolací súd dospel k záveru,
že vec prejednali a rozhodovali nezákonní sudcovia preto je daná opodstatnenosť dovolacieho
dôvodu podľa § 237 písm. g) O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a) O. s. p.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2, 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. zrušil a vec
vrátil funkčne príslušnému Okresnému súdu Košice I, ktorý zmenkový platobný rozkaz vydal
a ktorý v odvolacom konaní posúdi opodstatnenosť námietok odvolateľa. Vzhľadom
na uvedené dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia dovolací súd sa nezaoberal námietkou
inej vady konania a právnym posúdením veci samej.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania v zmysle § 243d
ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.
Právny názor dovolacieho súdu je pre ďalšie konanie záväzný (§ 243d ods. 1 O. s. p.)
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0 .
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave, 31. marca 2014
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová