Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
188/391726.1fdf67.pdf
PDF · 112.68 KB
No categories available
2Cdo/307/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 307/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov 1/ S. D.,
bývajúcej v B., 2/ T. V., bývajúcej v B., 3/ M. B., bývajúcej v B., 4/ A. V., bývajúceho
v B., 5/ R. V., bývajúcej v B., proti ţalovanému E. Š., bývajúcemu v B., zastúpenému
JUDr. J. H., advokátom v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 13 C 128/2001, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2011 sp. zn. 12 Co 48/2008
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 14. mája 2003 č. k. 13 C 128/2001-121
zamietol návrh ţalobcov na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 7. marca 2001 medzi
nebohým A. V. a R. V.. Ţalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovanému
trovy konania v sume 38 890 Sk, k rukám právneho zástupcu ţalovaného, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. júla 2004 sp. zn. 2 Co 245/2003 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, ţe vo veci je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje rámec
odvolacieho konania (§ 213 O.s.p.).
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 1. októbra 2007 č.k. 13 C 128/2001-227 určil,
ţe kúpna zmluva uzavretá medzi nebohým A. V. a R. V., rod. V. – ţalobkyňou 5/,
zastúpených L. V. a ţalovaným E. Š. 7. marca 2001, na odpredaj bytu č. X. nachádzajúceho sa
na V., číslo vchodu X., X. nadzemné podlaţie bytového domu súp. č. X., vybudovaného na
parc. č. X. a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 7223/361017, na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach a príslušenstve domu, zapísaných v Katastri nehnuteľností
Slovenskej republiky, obec B., katastrálne územie N., ktorej vklad bol povolený 3. apríla 2001
pod č. V., je neplatná. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe po doplnení dokazovania došlo
k podstatnej zmene skutkového stavu, keď sám splnomocnenec, ktorý mal konať za
splnomocniteľov vo svojej výpovedi uviedol, ţe v mene splnomocnencov uzavrel
kúpnopredajnú zmluvu na prevod ich bytu za 300 tis. Sk, pričom bola dohodnutá cena
s kupujúcim vo výške 1,3 mil. Sk, pričom svedok konal na základe poverenia pána Š. a pána
Š.. Túto skutočnosť potvrdil aj sám kupujúci, ktorý uviedol, ţe sa dohodol so
splnomocnencom pánom V., ţe odkúpi sporný byt za 1,3 mil. Sk a túto sumu za byt aj
zaplatil, avšak 1 mil. Sk zaplatil pánovi Š. a 300 tis. Sk, ktorá suma bola uvedená v kúpnej
zmluve, zaplatil nebohému A. V.. Z uvedených nových skutkových zistení prvostupňový súd
vyvodil, ţe základným predpokladom vzniku právneho úkonu je danosť vôle, ktorú treba
vţdy spoľahlivo zistiť a posúdiť, či zodpovedá prejavu, ktorý bol ohľadne vôle vykonaný.
Danosť vôle chýba aj v prípade dvojstrannej simulácie, ktorá spočíva v tom, ţe obe strany na
základe vzájomného dorozumenia zhodne prejavujú niečo iné, neţ skutočne chcú, a teda tu
dochádza k nezhode ich spoločnej vôle s ich vzájomnými zhodnými prejavmi.
V prejednávanej veci takýmto simulovaným (predstieraným) právnym úkonom bola písomná
kúpna zmluva s dohodnutou kúpnou cenou 300 tis. Sk, pretoţe nezodpovedal skutočnej vôli
splnomocniteľa, ktorý konal v mene splnomocnencov ako i vôli kupujúceho, keď
v skutočnosti bola ústne dohodnutá kúpna cena 1,3 mil. Sk. Tento simulovaný právny úkon
trpí nezhodou spoločnej vôle účastníkov a ich zhodujúcich sa vzájomných prejavov, pretoţe
ho účastníci vôbec nechceli urobiť, keďţe im chýbala vôľa, ktorá by mohla byť základom pre
takýto úkon. Z týchto dôvodov prvostupňový súd vyhodnotil kúpnu zmluvu ako absolútne
neplatný právny úkon, a to pre nedostatok váţnosti vôle v zmysle ust. § 37 ods. l OZ. Ďalej
uviedol, ţe účastníci síce spísali kúpnu zmluvu, avšak jej podstatná náleţitosť, a to kúpna
cena bola v nej uvedená odchýlne od dohodnutej kúpnej ceny medzi splnomocnencom
a kupujúcim. Zamýšľaná a skutočne dohodnutá kúpna cena bola 1,3 mil. Sk, táto však nebola
v zmluve vyjadrená písomnou formou, pričom je nerozhodné, z akého dôvodu došlo
k predstieraniu inej kúpnej ceny. Pretoţe kúpna cena ako podstatná náleţitosť skutočne
uzatvorenej kúpnej zmluvy zodpovedajúcej zhodnej vôli účastníkov nebola dohodnutá
v písomnej forme, je pre jej nedostatok táto kúpna zmluva ako dissimulovaný (zastretý)
právny úkon absolútne neplatná. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe z pohľadu uvedených
záverov je právne irelevantné posudzovať právne vzťahy, ktoré boli medzi pánom Š. a
nebohým pánom V. ohľadne eventuálnej pohľadávky, ako i následný vzťah s pánom Š.
(odporcom), keď skutkovo ţalovaný uvádzal, ţe 1 mil. Sk za kúpu bytu uhradil priamo pánovi
Š.. Súdu nebolo známe, na základe akých záväzkovo právnych vzťahov došlo k takémuto
postupu, a kto a na základe čoho splnomocnil pána Š. uhradiť pánovi Š. sumu 1 mil. Sk.
Takáto suma v kúpnej písomnej zmluve uvedená nebola a písomná kúpna zmluva
nesplnomocňovala kupujúceho na výplatu kúpnej ceny tretej osobe. Okrem toho súd prvého
stupňa konštatoval, ţe ţalovaný v danom prípade nepreukázal konkrétne splnomocnenie
nebohého pána V. a R. V. ohľadne ich prejavu vôle smerovaného splnomocniteľovi ku
konkrétnym podmienkam uzavretia zmluvy v zmysle ust. § 43a OZ. Nebolo najmä
preukázané, za akú cenu navrhli predávajúci uzavrieť kúpnu zmluvu, na podpísanie ktorej
splnomocnili splnomocnitelia pána V., pričom ich splnomocnenie sa nevzťahovalo na
uzavretie zmluvy. Aj z toho dôvodu mohlo dôjsť k situácii, ţe kúpna cena uvedená v zmluve
je v rozpore s kúpnou cenou, ktorá mala byť skutočne za byt zaplatená (1,3 mil. Sk).
Z uvedeného moţno odvodiť, ţe splnomocnenec nebol splnomocnený podpísať kúpnu
zmluvu s kúpnou cenou 300 tis. Sk a ţe z jeho strany došlo k prekročeniu konania za
splnomocniteľa, a aj z tohto dôvodu bez ohľadu na prvý dôvod by bola kúpna zmluva
neplatná.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 31. mája 2011 sp. zn.
12 Co 48/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť
ţalobcom trovy odvolacieho konania v sume 4 713,55 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet ich právneho zástupcu. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe
okresný súd rozhodol vo veci správne, ţe sa stotoţňuje s dôvodmi jeho rozhodnutia a na tieto
poukazuje. Odvolací súd okrem toho predovšetkým poukázal na to, ţe súd prvého stupňa
nemohol v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie v zmysle záverov odvolacieho súdu,
vyslovených v uznesení z 22. júla 2004 sp. zn. 2 Co 245/2003, ktorým zrušil pôvodný
rozsudok súdu prvého stupňa, a to skúmaním, či A. V. a R. V. prejavili vôľu v zmysle § 43a
OZ uzavrieť zmluvu, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní domáhajú. K preskúmaniu tejto
otázky by predovšetkým prispelo, ak by bolo moţné vypočuť obidvoch manţelov V.. A. V.
však zomrel ešte pred podaním návrhu na začatie konania a R. V. nebolo moţné vypočuť pre
jej vysoký vek a nepriaznivý zdravotný stav. Súd prvého stupňa však k tejto otázke
opakovane vypočul ţalovaného a svedka L. V.. Hlavne uvedený svedok vo výpovedi uviedol,
ţe manţelia A. V. a R. V. boli informovaní o predaji, ako aj dôvode predaja bytu. Súd
uviedol, ţe táto otázka však nie je limitujúca pre rozhodnutie vo veci, pretoţe súd prvého
stupňa zaloţil svoje rozhodnutie na právnych argumentoch uvedených vyššie. V tejto
súvislosti by mohlo ísť len o ďalší dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy (stav nepriaznivý práve
pre ţalovaného), ak by sa jednoznačne preukázalo, ţe splnomocnenec pri predaji bytu konal
nad rámec svojich oprávnení vyplývajúcich z dohody o plnomocenstve na prevod vlastníctva
bytu, ako to uvádza aj súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozsudku (str. 5).
V súvislosti s námietkou ţalovaného, ţe v návrhu a tým aj v napadnutom rozsudku absentuje
vyjadrenie vzájomnej reštitučnej povinnosti účastníkov neplatnej zmluvy v zmysle § 457 OZ,
odvolací súd poukázal na to, ţe ide o zákonnú povinnosť, ktorá je vzájomná a účastníci majú
moţnosť sa dohodnúť o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom z neplatnej, resp. zrušenej
zmluvy dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal
v nasledujúci deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie poţiadal. K námietke nedostatku
naliehavého právneho zaujmú na poţadovanom určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy
v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. odvolací súd poukázal na to, ţe naliehavý právny záujem je
v tomto prípade daný, pretoţe takýmto určením sa odstráni stav právnej neistoty účastníkov
konania, a to aj napriek tomu, ţe práva k predmetnej nehnuteľnosti sa dotýka ďalšia právna
zmena (§ 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z.). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania
rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. l v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný a navrhol, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe
v konaní ani raz nevypovedali A. V. a R. V. (predávajúci) a teda bola ţalovanému konaním
súdu zamedzená moţnosť klásť im otázky, čím by získal dôkazy a výpovede a zabezpečil by
si tak procesnú obranu. Uviedol, ţe z uvedeného dôvodu mu bola odňatá moţnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Ţalobcovia sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci dovolateľ napadol rozhodnutie odvolacieho súdu vydané
vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným.
Ţalovaný vady konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal a ich
existenciu nezistil ani dovolací súd.
Ţalovaný namietal vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. keď tvrdil, ţe súd napriek
jeho ţiadosti nevypočul predávajúcich A. V. a R. V., čím ţalovanému zamedzil
moţnosť im klásť otázky. Ţalovaný vo svojom dovolaní v podstate namietal nedostatočné
vykonanie dokazovania a nedostatočné zistenie skutkového stavu.
Na námietku dovolateľa, spochybňujúcu správnosť zistených skutkových záverov
niţších súdov, či nedostatočne vykonaného dokazovania – v tomto smere bol najvyšší súd
viazaný ako rozsahom tak i obsahom podaného dovolania – moţno uviesť len to, ţe v zmysle
ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samé osebe nesprávne
skutkové zistenie, alebo nedostatočne vykonané dokazovanie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“
odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným, na nápravu len výslovne
uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať ako revízie skutkových
zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného
dokazovania. Dovolateľom namietané skutočnosti teda nezakladajú vadu konania v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové
závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe
vykonať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je ďalšou všeobecnou treťou
inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.
Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym
posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho
súdu – nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto
dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom
konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2, in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,
nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným ţalobcom dovolací súd náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, pretoţe nepodali návrh na ich priznanie a v dovolacom konaní im ani
ţiadne nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2014
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová