Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/307/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov 1/ S. D.,

bývajúcej v B., 2/ T. V., bývajúcej v B., 3/ M. B., bývajúcej v B., 4/ A. V., bývajúceho

v B., 5/ R. V., bývajúcej v B., proti ţalovanému E. Š., bývajúcemu v B., zastúpenému

JUDr. J. H., advokátom v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom

súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2011 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 14. mája 2003 č. k. -121

zamietol návrh ţalobcov na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 7. marca 2001 medzi

nebohým A. V. a R. V.. Ţalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovanému

trovy konania v sume 38 890 Sk, k rukám právneho zástupcu ţalovaného, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. júla 2004 sp. zn. zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, ţe vo veci je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje rámec

odvolacieho konania ( ).

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 1. októbra 2007 č.k. -227 určil,

ţe kúpna zmluva uzavretá medzi nebohým A. V. a R. V., rod. V. – ţalobkyňou 5/,

zastúpených L. V. a ţalovaným E. Š. 7. marca 2001, na odpredaj bytu č. X. nachádzajúceho sa

na V., číslo vchodu X., X. nadzemné podlaţie bytového domu súp. č. X., vybudovaného na

parc. č. X. a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 7223/361017, na spoločných častiach,

2

spoločných zariadeniach a príslušenstve domu, zapísaných v Katastri nehnuteľností

Slovenskej republiky, obec B., katastrálne územie N., ktorej vklad bol povolený 3. apríla 2001

pod č. V., je neplatná. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe po doplnení dokazovania došlo

k podstatnej zmene skutkového stavu, keď sám splnomocnenec, ktorý mal konať za

splnomocniteľov vo svojej výpovedi uviedol, ţe v mene splnomocnencov uzavrel

kúpnopredajnú zmluvu na prevod ich bytu za 300 tis. Sk, pričom bola dohodnutá cena

s kupujúcim vo výške 1,3 mil. Sk, pričom svedok konal na základe poverenia pána Š. a pána

Š.. Túto skutočnosť potvrdil aj sám kupujúci, ktorý uviedol, ţe sa dohodol so

splnomocnencom pánom V., ţe odkúpi sporný byt za 1,3 mil. Sk a túto sumu za byt aj

zaplatil, avšak 1 mil. Sk zaplatil pánovi Š. a 300 tis. Sk, ktorá suma bola uvedená v kúpnej

zmluve, zaplatil nebohému A. V.. Z uvedených nových skutkových zistení prvostupňový súd

vyvodil, ţe základným predpokladom vzniku právneho úkonu je danosť vôle, ktorú treba

vţdy spoľahlivo zistiť a posúdiť, či zodpovedá prejavu, ktorý bol ohľadne vôle vykonaný.

Danosť vôle chýba aj v prípade dvojstrannej simulácie, ktorá spočíva v tom, ţe obe strany na

základe vzájomného dorozumenia zhodne prejavujú niečo iné, neţ skutočne chcú, a teda tu

dochádza k nezhode ich spoločnej vôle s ich vzájomnými zhodnými prejavmi.

V prejednávanej veci takýmto simulovaným (predstieraným) právnym úkonom bola písomná

kúpna zmluva s dohodnutou kúpnou cenou 300 tis. Sk, pretoţe nezodpovedal skutočnej vôli

splnomocniteľa, ktorý konal v mene splnomocnencov ako i vôli kupujúceho, keď

v skutočnosti bola ústne dohodnutá kúpna cena 1,3 mil. Sk. Tento simulovaný právny úkon

trpí nezhodou spoločnej vôle účastníkov a ich zhodujúcich sa vzájomných prejavov, pretoţe

ho účastníci vôbec nechceli urobiť, keďţe im chýbala vôľa, ktorá by mohla byť základom pre

takýto úkon. Z týchto dôvodov prvostupňový súd vyhodnotil kúpnu zmluvu ako absolútne

neplatný právny úkon, a to pre nedostatok váţnosti vôle v zmysle ust. ods. l . Ďalej

uviedol, ţe účastníci síce spísali kúpnu zmluvu, avšak jej podstatná náleţitosť, a to kúpna

cena bola v nej uvedená odchýlne od dohodnutej kúpnej ceny medzi splnomocnencom

a kupujúcim. Zamýšľaná a skutočne dohodnutá kúpna cena bola 1,3 mil. Sk, táto však nebola

v zmluve vyjadrená písomnou formou, pričom je nerozhodné, z akého dôvodu došlo

k predstieraniu inej kúpnej ceny. Pretoţe kúpna cena ako podstatná náleţitosť skutočne

uzatvorenej kúpnej zmluvy zodpovedajúcej zhodnej vôli účastníkov nebola dohodnutá

v písomnej forme, je pre jej nedostatok táto kúpna zmluva ako dissimulovaný (zastretý)

právny úkon absolútne neplatná. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe z pohľadu uvedených

záverov je právne irelevantné posudzovať právne vzťahy, ktoré boli medzi pánom Š. a

nebohým pánom V. ohľadne eventuálnej pohľadávky, ako i následný vzťah s pánom Š.

3

(odporcom), keď skutkovo ţalovaný uvádzal, ţe 1 mil. Sk za kúpu bytu uhradil priamo pánovi

Š.. Súdu nebolo známe, na základe akých záväzkovo právnych vzťahov došlo k takémuto

postupu, a kto a na základe čoho splnomocnil pána Š. uhradiť pánovi Š. sumu 1 mil. Sk.

Takáto suma v kúpnej písomnej zmluve uvedená nebola a písomná kúpna zmluva

nesplnomocňovala kupujúceho na výplatu kúpnej ceny tretej osobe. Okrem toho súd prvého

stupňa konštatoval, ţe ţalovaný v danom prípade nepreukázal konkrétne splnomocnenie

nebohého pána V. a R. V. ohľadne ich prejavu vôle smerovaného splnomocniteľovi ku

konkrétnym podmienkam uzavretia zmluvy v zmysle ust. . Nebolo najmä

preukázané, za akú cenu navrhli predávajúci uzavrieť kúpnu zmluvu, na podpísanie ktorej

splnomocnili splnomocnitelia pána V., pričom ich splnomocnenie sa nevzťahovalo na

uzavretie zmluvy. Aj z toho dôvodu mohlo dôjsť k situácii, ţe kúpna cena uvedená v zmluve

je v rozpore s kúpnou cenou, ktorá mala byť skutočne za byt zaplatená (1,3 mil. Sk).

Z uvedeného moţno odvodiť, ţe splnomocnenec nebol splnomocnený podpísať kúpnu

zmluvu s kúpnou cenou 300 tis. Sk a ţe z jeho strany došlo k prekročeniu konania za

splnomocniteľa, a aj z tohto dôvodu bez ohľadu na prvý dôvod by bola kúpna zmluva

neplatná.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 31. mája 2011 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobcom trovy odvolacieho konania v sume 4 713,55 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku na účet ich právneho zástupcu. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe

okresný súd rozhodol vo veci správne, ţe sa stotoţňuje s dôvodmi jeho rozhodnutia a na tieto

poukazuje. Odvolací súd okrem toho predovšetkým poukázal na to, ţe súd prvého stupňa

nemohol v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie v zmysle záverov odvolacieho súdu,

vyslovených v uznesení z 22. júla 2004 sp. zn. , ktorým zrušil pôvodný

rozsudok súdu prvého stupňa, a to skúmaním, či A. V. a R. V. prejavili vôľu v zmysle § 43a

uzavrieť zmluvu, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní domáhajú. K preskúmaniu tejto

otázky by predovšetkým prispelo, ak by bolo moţné vypočuť obidvoch manţelov V.. A. V.

však zomrel ešte pred podaním návrhu na začatie konania a R. V. nebolo moţné vypočuť pre

jej vysoký vek a nepriaznivý zdravotný stav. Súd prvého stupňa však k tejto otázke

opakovane vypočul ţalovaného a svedka L. V.. Hlavne uvedený svedok vo výpovedi uviedol,

ţe manţelia A. V. a R. V. boli informovaní o predaji, ako aj dôvode predaja bytu. Súd

uviedol, ţe táto otázka však nie je limitujúca pre rozhodnutie vo veci, pretoţe súd prvého

stupňa zaloţil svoje rozhodnutie na právnych argumentoch uvedených vyššie. V tejto

súvislosti by mohlo ísť len o ďalší dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy (stav nepriaznivý práve

pre ţalovaného), ak by sa jednoznačne preukázalo, ţe splnomocnenec pri predaji bytu konal

nad rámec svojich oprávnení vyplývajúcich z dohody o plnomocenstve na prevod vlastníctva

bytu, ako to uvádza aj súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozsudku (str. 5).

V súvislosti s námietkou ţalovaného, ţe v návrhu a tým aj v napadnutom rozsudku absentuje

vyjadrenie vzájomnej reštitučnej povinnosti účastníkov neplatnej zmluvy v zmysle ,

odvolací súd poukázal na to, ţe ide o zákonnú povinnosť, ktorá je vzájomná a účastníci majú

moţnosť sa dohodnúť o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom z neplatnej, resp. zrušenej

zmluvy dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal

v nasledujúci deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie poţiadal. K námietke nedostatku

naliehavého právneho zaujmú na poţadovanom určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy

v zmysle odvolací súd poukázal na to, ţe naliehavý právny záujem je

v tomto prípade daný, pretoţe takýmto určením sa odstráni stav právnej neistoty účastníkov

konania, a to aj napriek tomu, ţe práva k predmetnej nehnuteľnosti sa dotýka ďalšia právna

zmena ( ). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý

rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania

rozhodol odvolací súd podľa ust. ods. l v spojení s ust.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný a navrhol, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe

v konaní ani raz nevypovedali A. V. a R. V. (predávajúci) a teda bola ţalovanému konaním

súdu zamedzená moţnosť klásť im otázky, čím by získal dôkazy a výpovede a zabezpečil by

si tak procesnú obranu. Uviedol, ţe z uvedeného dôvodu mu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom ( ).

Ţalobcovia sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol rozhodnutie odvolacieho súdu vydané

vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným.

Ţalovaný vady konania podľa aţ e/ a nenamietal a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd.

Ţalovaný namietal vadu konania podľa keď tvrdil, ţe súd napriek

jeho ţiadosti nevypočul predávajúcich A. V. a R. V., čím ţalovanému zamedzil

moţnosť im klásť otázky. Ţalovaný vo svojom dovolaní v podstate namietal nedostatočné

vykonanie dokazovania a nedostatočné zistenie skutkového stavu.

6

Na námietku dovolateľa, spochybňujúcu správnosť zistených skutkových záverov

niţších súdov, či nedostatočne vykonaného dokazovania – v tomto smere bol najvyšší súd

viazaný ako rozsahom tak i obsahom podaného dovolania – moţno uviesť len to, ţe v zmysle

ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe byť samé osebe nesprávne

skutkové zistenie, alebo nedostatočne vykonané dokazovanie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“

odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným, na nápravu len výslovne

uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať ako revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného

dokazovania. Dovolateľom namietané skutočnosti teda nezakladajú vadu konania v zmysle

ustanovenia

Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe

vykonať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je ďalšou všeobecnou treťou

inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.

Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu – nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto

dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom

konaní podľa ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného v súlade s ustanovením

v spojení s ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným ţalobcom dovolací súd náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, pretoţe nepodali návrh na ich priznanie a v dovolacom konaní im ani

ţiadne nevznikli ( v spojení s a

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová