Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/319/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne G. M., bývajúcej v T.,

proti ţalovanej O., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, vedenej

na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní spoločnosti O., proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 17. októbra 2012 č. k. -56

konanie zastavil. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, ţe skutočnosť, ţe organizačná zloţka zahraničnej právnickej osoby,

umiestnená na území Slovenskej republiky je zapísaná v obchodnom registri neznamená, ţe

táto organizačná zloţka je nositeľom právnej subjektivity a ţe má spôsobilosť byť účastníkom

konania. Poznamenal, ţe spôsobilosť byť účastníkom konania má právnická osoba a nie

organizačná zloţka právnickej osoby. Nedostatok procesnej spôsobilosti byť účastníkom

konania je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť. Okresný súd preto

konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle

Krajský súd v Bratislave uznesením z 15. mája 2013 sp. zn. uznesenie

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, ţe

predmetom konania sú nároky ţalobkyne z neplatného skončenia pracovného pomeru. Podľa

zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch

2

vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj

organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to stanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa

osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôţe

ním byť súčasne aj jeho organizačná jednotka a naopak. Uvedené ustanovenie umoţňuje, aby

právnu subjektivitu mala aj organizačná jednotka právnickej osoby, aj keď nemá právnu

subjektivitu podľa občianskeho práva. Postavenie právnických osôb – zamestnávateľov

v pracovných vzťahoch treba zisťovať z právnych predpisov, na základe ktorých vznikli

a prípadne stanov podľa týchto predpisov. Organizačná zloţka, na ktorú bola osobitným

predpisom prenesená právna subjektivita v pracovných vzťahoch má rovnaké postavenie ako

právnická osoba, do ktorej patrí. Keďţe podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd

v napadnutom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho názoru, odvolací súd uznesenie

zrušil podľa , a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého

má okresný súd postupovať v súlade s citovaným ustanovením .

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala spoločnosť O. (vo veci jej

organizačnej zloţky so sídlom v P.) 23. júla 2013 dovolanie, ktoré odôvodnila v zmysle

ustanovenia , pričom vadou podľa ustanovenia je

vada spočívajúca v tom, ţe ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania. Namietla aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom podľa

ustanovenia Ďalej dovolateľka uviedla, ţe ţalobkyňa označila ako

ţalovanú organizačnú zloţku, ktorá nemá právnu subjektivitu, a teda ani spôsobilosť byť

účastníkom konania. Tvrdila, ţe organizačná zloţka tak, ako ju označila ţalobkyňa navyše

vôbec neexistuje. Na základe uvedeného dovolateľka ţiadala, aby dovolací súd zmenil

uznesenie odvolacieho súdu tak, ţe uznesenie súdu prvého stupňa potvrdí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas spoločnosť O. zastúpená v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pritom k

záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho

prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. V zmysle

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďţe v danom prípade ide o zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu je nepochybné,

ţe prípustnosť dovolania z nemoţno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania spoločnosti O. by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f/ účastníkovi sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1995 a č. 23/1998). Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle , aţ e/ a

netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení

nie je prípustné.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

Podmienkou, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, ţe

musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania znamená spôsobilosť

subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Občiansky súdny

poriadok v stanovuje, ţe spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Zákon teda

odkazuje na hmotné právo. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť

účastníkmi konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa

hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť mať práva

a povinnosti majú aj právnické osoby ( ), ktorými sú

zdruţenia fyzických alebo právnických osôb, účelové zdruţenia majetku, jednotky územnej

samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok spôsobilosti byť

účastníkom konania v zmysle uţ opodstatňuje prípustnosť dovolania podľa

písm. b/ Spôsobilosť byť účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie

účastníka – aktívnej, či pasívnej, ktorá je z hľadiska prípustnosti irelevantná. Nemoţno

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom zamieňať nedostatkom vecnej legitimácie účastníka.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania má z procesného hľadiska za následok

zastavenie konania ( a 104 ods. 1 ). Vecná legitimácia účastníka konania je

otázkou hmotného práva a dôsledkom zistenia jej nedostatku sa prejaví vo výsledku konania

zamietnutím návrhu. Nedostatok vecnej legitimácie účastníka nie je procesnou vadou konania

v zmysle

Štúdiom v súdnom spise dovolací súd zistil, ţe ţalobkyňa vo svojom návrhu na začatie

konania označila ţalovanú nasledovne : O., organizační sloţka R., IČO: X., DIČ: C.,

štatutárny zástupca : W. S.. Zo spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa uzavrela pracovnú zmluvu so

spoločnosťou O., organizační sloţka, Z., IČ : X., DIČ : C., dohodu o skončení pracovného

pomeru uzavrela ţalobkyňa so spoločnosťou O. E., vo veci organizačnej zloţky : O.,

organizačná zloţka, so sídlom Z. 4, IČ : X.. Z označenia ţalovanej, tak ako ju označila

ţalobkyňa, nie je jednoznačné, kto je vlastne ţalovanou (či ţalovanou má byť spoločnosť O.

so sídlom v E., jej organizačná zloţka so sídlom v P., alebo kancelária tejto spoločnosti, so

sídlom v B.). Za tohto nejasného stavu bolo namieste vyzvať ţalobkyňu k odstráneniu takej

vady nesprávneho podania, keď nie sú všetky náleţitosti podania uvedené presne, určito

a zrozumiteľne, a to postupom podľa , teda tak, aby označenie účastníkov konania

bolo jednoznačné a nevzbudzovalo ţiadne pochybnosti. Keďţe uvedenú pochybnosť súdy

niţšieho stupňa neodstránili, za takéhoto nejasného stavu nie je moţné, aby dovolací súd

jednoznačne konštatoval vadu konania v zmysle ustanovenia (nie je

moţné konštatovať, ţe ţalovaná nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, pokiaľ jej

označenie vyvoláva pochybnosti, kto ňou v skutočnosti má byť). Keďţe zrušujúce uznesenie

odvolacieho súdu ostáva v platnosti, úlohou súdu prvého stupňa, po vrátení mu veci na ďalšie

konanie, bude postupovať v zmysle a aţ po vyjasnení si skutočnosti, kto je

ţalovanou osobou, vo veci rozhodnúť.

Ďalej dovolateľka namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje presvedčivé

odôvodnenie.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe vyššie uvedená námietka

dovolateľky taktieţ nie je dôvodná.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

6

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri , )

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1

, Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku (v danom prípade aj s poukazom

na ) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako

sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo

presvedčivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody,

pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich

účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ/ka

sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. ).

K námietke dovolateľky, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom

dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď

aj R 43/2003 a R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. Keďţe dovolateľkou bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní,

ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok

posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie spoločnosti O.

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti dovolateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd nepriznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová