Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/325/2013

Najvyšší súd 4 Oboer/325/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zast.

advokátskou kanceláriou F., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta D., proti

povinnej: L., o vymoženie pohľadávky oprávneného 280,16 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -43 zo dňa 12. júla 2012,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -43 z 12. júla 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor J. žiadosťou zo dňa 12. 03. 2008 Okresnému súdu Lučenec ako súdu

prvého stupňa (ďalej tiež ako „exekučný súd“) doručenou dňa 20. 03. 2008 (č. l. 1)

na základe návrhu oprávneného (č. l. 2) požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

o vymoženie pohľadávky oprávneného podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Exekučným titulom na vykonanie exekúcie je

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská

2

a. s. so sídlom: Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský

súd“) sp. zn. SR 7234/07 zo dňa 12. 10. 2007 právoplatný dňa 12. 11. 2007 a vykonateľný

dňa 15. 11. 2007 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd dňa 25. 03. 2008

v zmysle § 45 ods. 1 EP vydal poverenie číslo: 5606 051500 * na vykonanie exekúcie proti

povinnému (č. l. 11). Následne uznesením č. k. -19 zo dňa 24. 02. 2012

exekúciu vedenú súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 961/08 vyhlásil za neprípustnú

a zastavil ju.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovská doložka

v zmluve o úvere č. 6680164 zo dňa 17. 04. 2007, ktorú okresný súd podľa jej obsahu

považoval za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle a nasl. (ďalej len

„OZ“), nebola dojednaná individuálne. Táto skutočnosť vyplýva z jej zaradenia

do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere.

Spotrebiteľ vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové

a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa

zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo na občianskosúdnom konaní.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj rozhodcovská doložka reálne vopred

vzdal práva na účinnú procesnú obranu. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase

jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle

účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie sa teda

uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok

vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie oprávnený a z dôvodu, že

napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu vyhovieť

(č. l. 41) bolo odvolanie podľa vety prvá a druhá

(ďalej len „“) predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu.

Tento prejednajúc vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa

ods. 2 svojím uznesením č. k. -43 zo dňa 12. 07. 2012 odvolaním

napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ako vecne správne

potvrdil.

3

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil s názorom

prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania

neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle

účinnom v čase uzatvárania zmluvy. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s dôvodmi

uvedenými v napadnutom uznesení okresného súdu na zdôraznenie správnosti, ktorých

poukazom na EP, , o rozhodcovskom

konaní (ďalej len „ZoRK“), , EP a EP uviedol,

že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i

materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný

skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia je spôsobilým

exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie.

Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania

(na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej

alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musí na zistenie nezákonnosti vedenia

exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho

jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu,

a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. -19 zo dňa 24. 02. 2011).

Odvolací súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým

všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne

nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti

rozhodovacieho procesu. Majúc tieto skutočnosti za dostačujúce pre záver o neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy

medzi dodávateľom a spotrebiteľom odvolací súd osobitne poukázal na miesto

rozhodcovského konania, ktoré ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti

a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom konci republiky) ako aj absenciu poučenia

spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom. Konštatoval, že

takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle § 53 ods. 4

neplatná.

4

Odvolací súd sa plne stotožnil aj so záverom exekučného súdu ohľadom konštatovania

neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, na ktoré poukázal exekučný súd. Mal

za zrejmé, že vzhľadom na okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky a obsah jej znenia, táto

sa prieči dobrým mravom, a teda dobrým mravom odporuje aj výkon práv z takejto doložky.

Uviedol, že skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum

právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž

rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom

konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky nie je

materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama osebe je dôvodom

na zastavenie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho

neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať.

K ďalším dôvodom uvádzaným odvolateľom, pre ktoré má byť exekúcia prípustná

odvolací súd zastal názor, že sa jedná o bližšie odôvodnenie tých istých námietok, ktoré už

boli predmetom posudzovania súdov. Uviedol, že záver súdov o neprípustnosti vedenia

exekúcie v obdobných veciach nemôže zvrátiť nová argumentácia, podľa ktorej by exekúcia

mala byť prípustná, pretože čo i len jeden uznaný dôvod neprípustnosti exekúcie spôsobuje,

že exekúciu vykonať nemožno. Odvolací súd poukázaním na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (Georgidias vs Grécko z 29. 05. 1997, Higgins vs Francúzsko z 19. 02.

1998) konštatoval, že za podstatné pre svoje rozhodnutie považoval len tie argumenty, ktoré

už boli predmetom posudzovania súdov a výsledkom ktorého bolo konštatovanie

o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení. Stotožňujúc sa s týmto záverom, odvolací súd sa

v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkým odvolacím argumentom podrobnejšie nevenoval.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 09. 2012.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie oprávnený

(ďalej tiež ako „dovolateľ“) argumentujúc tým, že:

a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení

s ),

5

b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s

písm. d/ ),

c/ vo veci sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ),

d/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom

( v spojení s ),

e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie

( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Dovolateľ svoju argumentáciu podrobne a rozsiahlo rozvinul v písomných podaniach

na č. l. 53 a 56 – 58 spisu. Na základe tvrdení uvedených v dovolaní dovolaciemu súdu

navrhol, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu

trov dovolacieho konania. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej

únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol

tiež, aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení

vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu.

Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 veta druhá bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho

zákon pripúšťa.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Z príslušných ustanovení je zrejmé, že ním ako jedným

z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale

6

možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa

( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V ustanoveniach a sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu

vydané v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak

v prípade, ak je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ), ďalej ak ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia ( ) alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky ( ). Ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3

).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených

rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací síce

potvrdil uznesenie Okresného súdu Lučenec, avšak bez toho, že by vo výrokovej časti

prípustnosť dovolania vyslovil. Rovnako sa nejedná o ďalšie prípady prípustnosti dovolania

proti uzneseniu zakotvené v , vzhľadom na ktorú skutočnosť je nepochybné, že

dovolanie oprávneného v zmysle a prípustné nie je.

7

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

, na ktorú je dovolací súd s prihliadnutím na ust. veta druhá

povinný vždy prihliadnuť (či už to účastník namieta alebo nie). Najvyšší súd Slovenskej

republiky sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti

uzneseniu podľa , ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo

k procesnej vade konania v zmysle Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia majúcich za následok tzv. zmätočnosť

rozhodnutia. Pri existencii uvedených vád možno totiž dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle pritom nie je významný predmet konania ani

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení

došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady uvedené v , a nenamietal a keďže

vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo zameral sa dovolací súd osobitne

na vadu konania podľa namietanú dovolateľom, hoci bližšie

nekonkretizovanú. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť

dovolania podľa je taký (vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

V predmetnom prípade naplnenie tejto vady dovolací súd vyvodzuje z toho, že

odvolací súd nerešpektoval návrh oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109

ods. 1 písm. c/ , ktorý podal v rámci odvolacieho konania, nerozhodol o ňom

a v odôvodnení svojho rozhodnutia ani neuviedol dôvody, pre ktoré sa návrhom na prerušenie

konania nezaoberal. Rovnako nerozhodol ani o návrhu oprávneného na prerušenie konania

podľa , ktorý bol súčasťou jeho odvolania proti prvostupňovému

rozhodnutiu.

8

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh oprávneného označený ako „Návrh na prerušenie

konania postupom podľa ust. a č1. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ

a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“ bol doručený Okresnému súdu

Lučenec dňa 10. 08. 2012. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnutým

uznesením rozhodol dňa 12. 07. 2012 iba o odvolaní oprávneného zo dňa 13. 03. 2012, súdu

prvého stupňa doručené dňa 15. 03. 2012 (č. l. 25 - 33), a to bez uvedenia dôvodu prečo sa

návrhom oprávneného na prerušenie konania vôbec nezaoberal.

Zo spisového materiálu tiež vyplýva, že podanie oprávneného s návrhom na prerušenie

konania je v spise zažurnalizované ako č. l. 48 - 51, teda za samotným napadnutým

uznesením odvolacieho súdu, ktoré je zažurnalizované ako č. 1. 43. Je preto zrejmé, že

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací návrh na prerušenie konania podaný

na okresný súd dňa 10. 08. 2012 v čase svojho rozhodnutia o odvolaní (dňa 12. 07. 2012)

k dispozícii nemal, pretože súd prvého stupňa mu predmetný návrh ani nedoručil

na rozhodnutie o tomto návrhu. Odvolací súd však nerozhodol ani o návrhu oprávneného

na prerušenie konania podľa , hoci tento bol obsahom samotného

jeho odvolania (bod 20 odvolania na č. l. 27 spisu).

Pokiaľ o včas podanom procesnom návrhu oprávneného odvolací súd nerozhodol

bez toho, aby boli splnené podmienky pre takýto postup (napr. ak by bol návrh oprávneného

doručený na súd prvého stupňa po dátume, kedy bolo rozhodnuté o odvolaní oprávneného,

resp. po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu spolu

s uznesením súdu prvého stupňa) odňal oprávnenému v dôsledku uvedeného postupu súdov

možnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, teda že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť,

pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne. S poukazom na uvedené preto dovolací súd dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 4 veta

za bodkočiarkou zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom

na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu nezaoberal sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami oprávneného uvedenými v dovolaní.

9

V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho

súdu ( veta druhá ) vysporiada sa s vytknutými vadami v intenciách

dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade

s ust. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 31. marca 2014

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová