Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Urto/2/2014

Identifikačné číslo spisu: 2013899017 Dátum vydania rozhodnutia: 03.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2013899017.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 3. apríla 2014 v Bratislave, v konaní o uznaní a výkone rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, odvolaní odsúdeného U. H. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. januára 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa odvolanie odsúdeného U. H. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 14. januára 2014, sp. zn. , rozhodol o tom, že podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa uznáva a zároveň vykoná na území Slovenskej republiky rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň zo dňa 17. októbra 2012, sp. zn. 081 S Hv 111/12d, v spojení s rozsudkom Vrchného krajinského súdu Viedeň z 31. januára 2013, sp. zn. .

Zároveň rozhodol, podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., že sa na výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky odsúdený zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti vyššie citovanému rozsudku podal odsúdený U. H. v zákonnej lehote odvolanie, ktorého obsahom bola námietka nedostatočného poučenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k takému záveru, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný ( )

rozhodol v danom prípade správne a v súlade so zákonom, pričom ani voči samotnému odôvodneniu, či poučeniu rozhodnutia nemožno mať žiadne výhrady.

Súd predovšetkým správne poukázal na to, že skutky, z ktorých spáchania bol U. H. uznaný vinným, napĺňajú znaky konkrétnych trestných činov aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky (neboli tu splnené podmienky uvedené v ust. , ) a že menovaný odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, na ktorej území má zároveň aj trvalý pobyt ( s prihliadnutím na tohto zákona).

Z obsahu predloženého spisového materiálu je ďalej zrejmé, že konajúci súd mal pred vydaním rozhodnutia k dispozícii okrem rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň zo 17. októbra 2012, sp. zn. 081 S Hv 111/12d a rozsudok Vrchného krajinského súdu Viedeň z 31. januára 2013, sp. zn. 23 Bs 8/13i i osvedčenie uvedené v čl. 5 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909 SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii aj zápisnicu s vyjadrením odsúdeného, kde sa tento vyslovil proti výkonu rozhodnutia na území Slovenskej republiky, keďže v Rakúsku sú lepšie podmienky výkonu trestu.

Vo vzťahu k takémuto negatívnemu stanovisku odsúdeného bolo pritom správne podotknuté, že v danom prípade sa jeho súhlas na odovzdanie výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho štátu nevyžaduje ( ), a to s poukazom na bod 2 písm. a/, písm. b/ Rámcového rozhodnutia.

Na základe výzvy súdu sa tiež v súlade dňa 20. decembra 2013 písomne vyjadrila i prokurátorka krajskej prokuratúry. Táto bola toho názoru, že potrebné podmienky sú splnené, preto navrhla uznať a vykonať uvedené rozhodnutia.

Keď nebola následne v posudzovanej veci správne zistená ani existencia žiadneho zákonného dôvodu na odmietnutie uznania a výkonu rakúskeho rozsudku v zmysle , nebolo možné postupovať inak, ako tento uznať a rozhodnúť zároveň o jeho vykonaní na území Slovenskej republiky ( ).

Pokiaľ ide o otázku štátom pôvodu uloženého trestu odňatia slobody, tak tu ani odvolací súd nevidel dôvod na jeho nahradenie, resp. primeranú úpravu podľa slovenského právneho poriadku v zmysle a a v jeho výkone sa tak bude pokračovať bez premeny. A nakoľko uznávaný rozsudok neobsahoval zároveň žiadny výrok o zaradení odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, bolo v napadnutom rozsudku krajského súdu tiež adekvátne rozhodnuté o tom, že v zmysle Tr. zák. (odsúdený nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin) je potrebné odsúdeného na výkon trestu zaradiť do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Režim výkonu trestu bolo teda v danom prípade s prihliadnutím na vyššie uvedené možné a aj nevyhnutné prispôsobiť podmienkam vykonávajúceho štátu.

S ohľadom na uvedené preto Najvyšší súd Slovenskej republiky - majúc na zreteli ustanovenie - rozhodol tak, že podané odvolanie podľa na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.