Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/342/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu G. B., bývajúceho v P.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanému D.,

a.s., so sídlom v Š., IČO: X., zastúpenému advokátskou kanceláriou A., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., o zaplatenie 52 081,26 €, za účasti vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného S., so

sídlom v B., vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 3. apríla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanému a vedľajšej účastníčke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 19. októbra 2011 č.k. -206 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca na ţalovanom domáhal zaplatenia 52 081,26 €, ktorá suma

predstavuje 150 násobok doteraz priznaného bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského

uplatnenia z titulu choroby z povolania zistenej 12. júla 1989 (chronická intoxikácia

sírouhlíkom). Ţalovanému ani vedľajšej účastníčke nepriznal náhradu trov konania. Pokiaľ

ide o ţalovaným vznesenú námietku premlčania, túto nepovaţoval za opodstatnenú z dôvodu,

ţe bol toho názoru, ţe nárok na mimoriadne zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia

sa nepremlčuje, resp. je nepremlčateľný, nakoľko vzniká aţ rozhodnutím súdu.

V odôvodnení ďalej uviedol, ţe v konaní neboli preukázané dôvody pre uplatnenie § 7 ods. 3

vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia (ďalej

len „“). Ţalobca síce utrpel jedno z veľmi ťaţkých poškodení zdravia,

ale nie najťaţších a keďţe v jeho prípade nešlo o špičkového (vrcholového) športovca, ani

2

o kultúrne či politicky (spoločensky) angaţovanú osobu, bol toho názoru, ţe doteraz priznané

bodové ohodnotenie sťaţenia spoločenského uplatnenia zodpovedá priebehu tejto choroby

z povolania a ponecháva do budúcnosti moţnosť priznať mimoriadne odškodnenie. Následky

choroby z povolania, hoci ţivot ţalobcu je vplyvom choroby neznesiteľný, sa nevymykajú

z hraníc, ktoré sú predpokladané vyššie uvedenou právnou úpravou. Výrok o náhrade trov

konania a trov štátu odôvodnil

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 3. apríla 2013 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť

v lehote 3 dní zaplatiť ţalobcovi 7 319,13 € a vo zvyšku ţalobu zamietol. Súčasne vyslovil,

ţe o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Stotoţnil sa s názorom súdu prvého

stupňa, ţe na vec treba aplikovať ustanovenia vyhlášky č. , ale nestotoţnil

sa s jeho záverom o posúdení námietky premlčania. Vzhľadom na obsah uplatneného nároku

(zaplatenej peňaţnej sumy), aj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaţenia spoločenského

uplatnenia podlieha premlčaniu a „pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci

okamţik, kedy sa po zistení choroby z povolania ustálil zdravotný stav poškodeného,

a to natoľko, ţe bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaţeniu spoločenského uplatnenia“.

Na základe uvedeného ustálil, ţe námietka premlčania vznesená ţalovaným je čiastočne

dôvodná a za premlčaný povaţoval nárok na mimoriadne zvýšenie sťaţenia spoločenského

uplatnenia, vychádzajúc „z počtu bodov 400, ktorými bolo sťaţenie spoločenského uplatnenia

navrhovateľa obodované posudkom v r. 1990 ( ), keďţe navrhovateľ si svoj nárok,

ktorého výšku odvodzuje od oboch posudkov, a to posudku zo dňa 28.3.1990 (400 bodov)

aj od posudku zo dňa 5.10.2010 (300 bodov) uplatnil na súde aţ svojím návrhom zo dňa

23.10.2010, ktorý bol súdu prvého stupňa doručený dňa 9.11.2010“. Na rozdiel od súdu

prvého stupňa mal za to, ţe sú na strane ţalobcu dané predpoklady stanovené v § 7 ods. 3

vyhlášky č. na mimoriadne zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia

a za primerané zvýšenie povaţoval 50-násobok základného počtu bodov (300 bodov

po 15 Sk), čo predstavuje sumu 7 468,50 €. Nakoľko z tohto titulu bolo ţalobcovi

uţ vyplatených 149,37 €, ţalovaného zaviazal na zaplatenie rozdielu v sume 7 319,13 €

a vo zvyšku ţalobu zamietol. Pri posudzovaní tohto zvýšenia zohľadnil, ţe ţalobca

má 55 rokov, choroba z povolania bola u neho zistená vo veku 31 rokov, jedná sa u muţa

v produktívnom veku, ktorý v dôsledku choroby z povolania stratil moţnosť plnohodnotne ţiť

3

po dobu dlhšiu ako 23 rokov, trpí ťaţkým organickým psychosyndrómom, pričom jeho stav

je trvalý a liečbou neovplyvniteľný.

Proti výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu, ktorým ţalobu vo zvyšku

zamietol, podal ţalobca dovolanie, v ktorom namietal, ţe odvolací súd nesprávne právne

posúdil jednak otázku čiastočného premlčania jeho nároku, ako i otázku primeranosti

zvýšenia sťaţenia spoločenského uplatnenia ( ). Poukázal na to, ţe

rozhodnutie o zvýšení odškodnenia nie je nárokovateľné, výšku nároku môţe stanoviť len

súd, a to spolu s konštituovaním práva samotného, uplatnením námietky premlčania nemôţe

dôjsť k zániku nároku na primerané zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského

uplatnenia nad sumu stanovenú v a vyhlášky č. , pretoţe takýto

právny nárok ešte nevznikol a vznikne aţ rozhodnutím súdu. Odvolacím súdom priznané

zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia v sume 7 319,13 € nepovaţoval za dostatočné

a spravodlivé k mimoriadnym zásahom chorobou z povolania do jeho spoločenského ţivota

počas obdobia 23 rokov. Z uvedených dôvodov preto ţiadal, aby dovolací súd v dovolaním

napadnutej časti zmenil rozsudok odvolacieho súdu a ţalovaného zaviazal k povinnosti

mu zaplatiť aj zvyšok ţalovanej sumy, t.j. 44 762,13 € a nahradiť trovy konania.

Ţalovaný ani vedľajšia účastníčka sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp

nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním

moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236

ods.1 ). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením,

pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo

vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Ţalobca v dovolaní síce netvrdí, ţe by konanie bolo postihnuté niektorou z procesných

vád vymenovaných v , nakoľko ale na takúto vadu je dovolací súd povinný

prihliadnuť v kaţdom prípade - či uţ jej existenciu účastník namieta alebo nie (§ 242 ods. 1,

veta druhá ), skúmal dovolací súd, či došlo k niektorej z nich, no výskyt takéhoto

procesného nedostatku nebol v dovolacom konaní zistený. Prípustnosť dovolania

v prejednávanej veci preto nemoţno vyvodiť z ustanovenia

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku

je prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ). Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu

rozsudku je zaloţená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého

stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili

oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti

účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ

nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci

alebo deklarujúci práva a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide

o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací

súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko

(vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle,

či práva a povinnosti účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie

je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované –

aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva

a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci

rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok.

Dovolanie ţalobcu smeruje proti "zmeňujúcemu" výroku rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bola ţaloba vo zvyšku zamietnutá. I keď teda (v uvedenej časti) ide o výrok rozsudku

odvolacieho súdu označený ako zmeňujúci, v skutočnosti (po obsahovej stránke) pokiaľ ide

o nárok nad sumu 7 319,13 €, ide o rozsudok potvrdzujúci – odvolací súd v tejto časti

neupravil práva a povinnosti účastníkov konania inak, neţ súd prvého stupňa, ktorý ţalobu

zamietol v celom rozsahu. Súd prvého stupňa a odvolací súd teda nad sumu 7 319,13 €

rozhodli rovnako tak, ţe ţalobe nevyhoveli.

Vzhľadom na to, ţe v uvedenej časti nejde o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

treba pri riešení prípustnosti dovolania ţalobcu vychádzať z , ktorý

upravuje prípustnosť dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4. O uvedené prípady ale v prejednávanej veci nejde. Prípustnosť (v uvedenej

ţalobe zamietajúcej časti) dovolania ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vychádzajúc z obsahu dovolania ţalobcu v dovolaní namietal, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

6

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

odmietol podľa v spojení s , lebo smerovalo

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní boli úspešní ţalovaný a vedľajšia účastníčka, ktorým vzniklo

právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ). Dovolací súd im však

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich priznanie (§ 151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. apríla 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková