Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžso/46/2013

Identifikačné číslo spisu: 5012200580 Dátum vydania rozhodnutia: 09.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5012200580.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. AA/2012/07507- OPHN, zo dňa 11. apríla 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -28 zo dňa 15. apríla 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. -50 zo dňa 11. júla 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -28 zo dňa 15. apríla 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. -50 zo dňa 11. júla 2013 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

I.

Konanie pred prvostupňovým súdom

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie žalovaného č.j. AA/2012/07507/OPHN zo dňa 11. apríla 2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto č. A/32012/14314/04/MBV zo dňa 24. februára 2012, ktorý podľa , , a o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ( ďalej len „“) rozhodol, že žalobca nie je občanom v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku z obsahu preskúmavaných rozhodnutí a spisu

mal preukázané, že žalobca v čase rozhodovania správnych orgánov bol vo výkone trestu odňatia slobody, predtým vo výkone väzby, tak ako to vyplýva z potvrdení ÚVTOS Želiezovce zo dňa 22. februára 2012. Uviedol znenie , a , pričom s poukazom na citované ustanovenia uviedol, že správne orgány ako aj súd v preskúmavanej veci mali jednoznačne preukázané, že žalobca v čase konania, ako aj rozhodovania žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bol vo výkone väzby a neskôr vo výkone trestu odňatia slobody. Poukázal na to, že o výkone trestu odňatia slobody a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v vymedzuje predmet, na ktorý je potrebné tento zákon aplikovať. Jednoznačne táto norma upravuje práva povinnosti odsúdených, dozor a kontrolu nad výkonom trestu. To znamená, že počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, každá osoba, ktorá spadá pod režim má povinnosti ale aj práva, ktorá táto norma upravuje. Z ustanovení je jednoznačne preukázané, že osoby, ktoré podliehajú výkonu dozoru nad výkonom trestu, majú nárok na ubytovanie v súlade s úpravou , na stravovanie v súlade s zákona č. 475/205 Z.z. a na možnosť mať pri sebe veci osobne potreby, tak ako to je upravené v tejto právnej normy. V ustanovení zákonodarca upravil vzťahy pri posudzovaní v hmotnej núdzi občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorým cieľom je zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. V posledná veta sa určuje, že základnými životnými podmienkami na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne a nevyhnutné ošatenie. Jednoznačne je súd toho názoru, že žalobca má základné životné podmienky, ktoré sú vymedzené pre účely v súlade so zabezpečené. Pokiaľ žalobca spadá pod právnu úpravu režime má nárok iba na tie práva, ktoré sú touto normou upravené. Podľa právneho názoru krajského súdu sa na žalobcu žiadajúceho dávky v hmotnej núdzi nevzťahoval keď bol vo výkone väzby, resp. vo výkone trestu odňatia slobody, pretože v tom čase sa na neho vzťahoval režim podľa , podľa ktorého je účastníkovi konania počas výkonu trestu odňatia slobody poskytované ubytovanie, stravovanie, odev a obuv, ktoré zodpovedajú klimatickým a mikroklimatickým podmienkam i veci osobnej hygieny. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval a krajský súd sa s tým stotožnil, že žalobca základné životné podmienky definované v mal zabezpečené z iného systému, preto ho nebolo možné považovať za občana v hmotnej núdzi a poskytovať mu požadované dávky a príspevky. Taktiež konštatoval, že do postavenia odsúdeného, na ktorého sa výlučne vzťahuje sa dostal žalobca svojim vlastným konaním, teda páchaním protizákonnej činnosti v dôsledku, ktorej nadobudol „status osoby vo výkone väzby, neskôr status odsúdeného“. Taktiež krajský súd dospel k záveru, že nedošlo k nesúladu s pokiaľ sa jedná o diferencované zabezpečenie základných životných podmienok v príslušnom zákone.

II.

Odvolanie žalobcu a vyjadrenie žalovaného

Vo včas podanom odvolaní žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že namieta procesné vady konania spočívajúce v tom, že z napadnutého rozsudku nebolo zrejmé, či rozhodol samosudca alebo senát. Namietal opravu tejto chyby opravným uznesením. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. októbra 2012, ktorým boli zrušené rozhodnutia na základe ktorých bol odsúdený a poukázal na to, že z týchto dôvodov mal nárok na dávky v hmotnej núdzi. Poukázal na to, že zákon o výkone trestu odňatia slobody neupravuje komplexne sociálne práva odsúdených a pretože ide podľa jeho názoru o riešenie zásadných právnych otázok, ktorými by mohli byť dotknuté resp. porušené ním označené a citované články , žiadal, aby veci bola venovaná patričná pozornosť.

Žalovaný uviedol, že konanie pred krajským súdom považuje za konanie v súlade s príslušnými ustanoveniami . Ďalej poukázal na to, že v čase podania žiadosti o poskytnutie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov, vydania prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia, bol žalobca právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody, pričom tento si vykonával v nápravnovýchovnom zariadení. Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

III.

Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ako súdom odvolacím

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( veta prvá v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie 15. apríla 2013. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 9. apríla 2014 ( a ). Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Okrem argumentácie krajského súdu, ktorú si odvolací súd plne osvojuje a odkazuje na ňu, je nevyhnutné poukázať len na to, že pripúšťa opravu zrejmých nesprávností a chýb v písaní a počítaní. Zo zápisnice o pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline z 15. apríla 2013 je zrejmé, že v prerokúvanej veci rozhodoval senát a nie samosudkyňa, a preto následné opravné uznesenie z 11. júla 2013 č.k. -50 odstránilo túto zrejmú nesprávnosť rozsudku z 15. apríla 2013 č.k. -28. Týmto postupom zákon porušený nebol. Skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. z 3. októbra 2012 zrušil pôvodné rozhodnutia, na základe, ktorých bol žalobca odsúdený, došlo k zmene skutkového stavu po 11. apríli 2012, kedy bolo vydané preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. AA/2012/07507-OPHN. Základné právo na zabezpečenie v hmotnej núdzi je počas výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom sa žalobca v čase vydania správneho rozhodnutia nepochybne nachádzal, zaistené v zmysle a 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí ). Základné životné podmienky, ktoré sú vymedzené pre účely mal v súlade so žalobca počas VTOS zabezpečené. Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistiac chyby v preskúmavanom rozhodnutí, ani v napadnutom rozsudku krajského súdu, tento ako správny a zákonný podľa , potvrdil.

IV.

Trovy konania

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi s poukazom na nepriznal, keďže v odvolacom konaní nemal úspech. Žalovaný nemá zo zákona právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.