Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10So/38/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu,

v právnej veci navrhovateľa: L. S., nar. X.X., bytom P.P., proti odporkyni: Sociálna

poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne

zo dňa 14. decembra 2012 č. X.X., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -83 zo dňa 17. júna 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -83 zo dňa 17. júna 2013 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa

14. decembra 2012 č. X.X., ktorým odporkyňa podľa § 259 ods. 1, § 274 ods. 1 a § 293ac

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla

žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku, za ktorý sa považuje invalidný

dôchodok priznaný pred 1. januárom 2004.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501

ods. 2 tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní

úspešný, a preto mu nárok na ne nevznikol. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na ich

náhradu.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na právnu úpravu vzťahujúcu

sa k predmetu sporu – ustanovenie ,

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa jeho názoru preskúmavané

rozhodnutie odporkyne zodpovedá . Odporkyňa ho vydala na podklade predložených

a dostupných dôkazov. Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, logické, v dostatočnom

rozsahu odôvodnené.

Uviedol, že odporkyňa po zrušení svojho rozhodnutia č. X.X. zo dňa

24. novembra 2010 uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 9. júna 2010

pri posudzovaní nárokov navrhovateľa a vydávaní napadnutého rozhodnutia vykonala potrebné

dokazovanie, na podklade ktorého znovu rozhodla. Bolo zistené, že navrhovateľ vykonával

zamestnanie v baníctve v I.A.A pracovnej kategórii v rozsahu 16 rokov a 101 dní

a v I. pracovnej kategórii v rozsahu 6 rokov. Rozhodnutím odporkyne zo dňa 21. apríla 1992

bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. februára 1992, sp. zn.

, na podklade ktorého mu bol podľa o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov od 31. októbra 1989 priznaný invalidný dôchodok

v sume 3 754,-Kčs mesačne, ktorý mu bol postupne zvyšovaný na sumu 3 800,-Kčs mesačne.

Podľa o sociálnom zabezpečení ide o maximálnu možnú

sumu vyplácaného dôchodku.

Krajský súd ďalej uviedol, že pri priznaní invalidného dôchodku bol priemerný

mesačný zárobok vypočítaný z piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov rozhodného

obdobia, t.j. desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol

nárok na dôchodok (31. októbra 1989), teda v období rokov 1979 až 1988, a to podľa § 12

o sociálnom zabezpečení v platnom znení. Pokiaľ sa týka výkonu

funkcie vedúceho tajomníka OV ČSZTV nemožno ju zhodnotiť v I. pracovnej kategórii,

pretože po jej skončení sa navrhovateľ ihneď nevrátil do zamestnania v Bani Cígeľ,

k. p. Prievidza, ale ako revírnik a záchranár začal pracovať až od 1. júna 1985 (Vyhláška

FMPSV č. , ktorou sa vykonával o sociálnom zabezpečení v súlade

s nariadením vlády ČSSR č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej

kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia funkcionárov). Doba učebného pomeru bola

navrhovateľovi zhodnotená po ukončení povinnej školskej dochádzky od roku 1952, pričom

doba zamestnania pred 18-tym rokom veku nemá vplyv na výšku dôchodkovej dávky.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej poukázal na skutočnosť, že poberaný

invalidný dôchodok sa nezmenil na starobný dôchodok, ale sa za taký iba považuje. Zmyslom

a účelom tejto právnej úpravy je vyriešenie zdrojov financovania invalidných dôchodkov

zo základného fondu starobného poistenia, a nie zmena invalidných dôchodkov na starobné

dôchodky. Stavovský banícky dôchodok platné predpisy sociálneho zabezpečenia nepoznajú,

tento termín sa používa len na vyjadrenie skutočnosti, že dôchodok bol priznaný z I. pracovnej

kategórie občanovi, ktorý získal zamestnanie v tejto kategórii v rozsahu požadovanom

v .

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Podľa jeho názoru

nesprávnosť rozhodnutia spočíva v zlom zarátaní odpracovaných rokov v podzemí.

Poukázal na doklady, ktoré zaslal v prílohe a to: žiadosť o dôchodok spísaná dňa

7. júna 1989 a potvrdená ONV, ULB Prievidza, SUB Baňa Cigeľ a a ROH odborovým

zväzom, potvrdenie o odpracovaných rokoch vydanom Slovenskými uhoľnými baňami Baňa

Cigeľ dňa 5.septembra 1989, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ má odpracovaných v baníckej

činnosti celkove 32 rokov a 264 dní, prehľad o odpracovaných rokoch, doklady preukazujúce

nárok započítania odpracovaných rokov v baníckom učilišti Štátnych pracovných záloh

v Novákoch v rokoch 1951 – 1953, potvrdenie o skutočnostiach rozhodujúcich pre vznik

nároku na starobný dôchodok podľa nariadenia vlády ČSFR zo dňa 30. novembra 1990

o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom, doklady preukazujúce

zvolenie navrhovateľa do funkcie tajomníka OV ČSZTV a o uvoľnení z Bane Cigeľ, dávkový

list Slovenskej správy dôchodkového zabezpečenia.

Odporkyňa zotrvala na vecnej správnosti rozhodnutia č. X.X. zo dňa

14. decembra 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ,

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal

bez pojednávania v súlade s a jednomyseľne dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Ako bolo zistené z pripojeného spisu krajského súdu ako i dávkového spisu odporkyne

navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok podľa o sociálnom

zabezpečení v platnom znení právoplatným rozhodnutím odporkyne č. X.X. zo dňa

21. apríla 1992 od 31. októbra 1989 v sume 3 754,-Kčs a od marca 1991 v maximálnej

možnej sume 3 800,-Kčs. Invalidný dôchodok bol vymeraný z I. zvlášť zvýhodnenej

kategórie (I.A.A), nakoľko v tejto kategórii odpracoval 16 rokov doby zamestnania.

Z predložených písomných dokladov vyplynulo, že listom zo dňa 10. augusta 2012

bola požiadaná Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza o spoluprácu na zistenie

a vypracovanie svedeckých výpovedí v spolupráci s navrhovateľom. Navrhovateľovi podľa

jeho výpovede zamestnávateľ Baňa Cigeľ, k.p. v Prievidzi, v ktorej vykonával zamestnanie

zaradené do I.AA pracovnej kategórie udelil neplatené voľno na funkciu vedúceho tajomníka

OV ČSZTV Prievidza od 1. septembra 1974. Túto funkciu navrhovateľ ukončil na základe

šesťročného volebného obdobia dňa 28. februára 1981. Po skončení funkcie vedúceho

tajomníka OV ČSZTV v Prievidzi navrhovateľ do I.AA pracovnej kategórie nenastúpil,

nakoľko Baňa Cigeľ, k.p. a politické a štátne orgány v Prievidzi ho poverili zriadiť okresný

závod účelových zariadení, čím sa navrhovateľ stal zamestnancom Stredoslovenskej správy

účelových zariadení Liptovský Mikuláš od 1. marca 1981 do 31. mája 1985. Prácu v I.AA ako

uviedol navrhovateľ začal vykonávať od 1. júna 1985 do roku 1989.

Podľa v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch

na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku

na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody

spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca

z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná

náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004,

o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy

dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo

podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke,

náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne

rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej

ustanovenými.

Keďže na navrhovateľa sa vzťahuje ustanovenie v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania

do zvýhodnenej pracovnej kategórie, suma dôchodku nemôže byť nižšia, ako suma dôchodku

určená podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa s. 1 sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov

a dosiahol vek aspoň – podľa písm. a) – 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov

v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní

v uránových baniach (ustanovenie týkajúce sa navrhovateľa).

Vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii navrhovateľ získal 16 rokov a 101 dní,

čím splnil podmienku uvedenú v písm. a) o sociálnom

zabezpečení v platnom znení.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov

vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho

a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj.

s a konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou

dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského

súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého

rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval

pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,

najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Podľa vyhláška FMPSV č. , ktorou sa vykonával

Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa nariadenia vlády ČSSR č.

o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia

funkcionárom ostatných zložiek Národného frontu uvoľneným zo zamestnania pre výkon

funkcie, ktorí boli zamestnaní v I. (II.) pracovnej kategórii sa započítava doba výkonu funkcie

ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak sa funkcionári vrátili ihneď po skončení

výkonu funkcie do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, to platí tiež, ak v dobe výkonu

funkcie vznikol uvedeným funkcionárom alebo pozostalým po nich nárok na dávky

dôchodkového zabezpečenia.

Podľa nariadenia vlády ČSSR č. doby výkonu funkcií

uvedené v odsekoch 1, 2 sa nezapočítavajú ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie

v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, občanom, ktorí

vykonávali toto zamestnanie pred výkonom funkcie, sa započítava pri splnení podmienok

ustanovených v odsekoch 1 a 2 doba výkonu funkcií ako doba výkonu ostatných zamestnaní

v baníctve vykonávaných pod zemou v hlbinných baniach.

Navrhovateľ mal poskytnuté neplatené voľno podľa po dobu

výkonu funkcie vedúceho tajomníka OV ČSZTV v Prievidzi od 1. septembra 1974. Uvedenú

skutočnosť potvrdil zamestnávateľ navrhovateľa Baňa Cigeľ, k.p. potvrdením zo dňa

25. septembra 1974. Funkciu vedúceho tajomníka OV ČSZTV v Prievidzi skončil

navrhovateľ ku dňu 28. februára 1981 vzdaním sa funkcie. Uvedené potvrdil Československý

zväz telesnej výchovy Slovenského ústredného výboru potvrdením č. 7.20-II/5-104/1981

zo dňa 2. marca 1981. Navrhovateľ podľa pracovnej zmluvy zo dňa 3. júna 1985 začal opäť

pracovať u zamestnávateľa Baňa Cigeľ, k.p. Prievidza ako revírnik III.-III ťažobný úsek až

od 1. júna 1985.

Nakoľko navrhovateľ sa nevrátil ihneď po skončení výkonu funkcie do zamestnania I.

(II.) pracovnej kategórie, obdobie od 2. septembra 1974 do 31. mája 1981 nie je možné

započítať do I. pracovnej kategórie. Zamestnanie vykonávané v období od 1. marca 1981

do 31. mája 1985 v Stredoslovenskej správe účelových zariadení SO ČSZTV v Prievidzi nie

je možné považovať za výkon funkcie v zložkách Národného frontu, nakoľko navrhovateľ

od 1. marca 1981 bol zaradený do funkcie riaditeľa závodu. Ku dňu 31. mája 1985 bol

navrhovateľovi udelený súhlas so skončením pracovného pomeru a súčasne bol navrhovateľ

požiadaný o riadne vysporiadanie a odovzdanie funkcie riaditeľa závodu.

Taktiež odvolací súd udáva zhodne s názorom krajského súdu ako i odporkyne,

že doba zamestnania pre 18tym rokom veku nemá vplyv na dôchodkové dávky.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne

za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni

náhrada trov nepatrí zo .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. apríla 2014

JUDr. Jana Henčeková, PhD.,v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia

Andrea Jánošíková