Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d44/391613.c08704.pdf
PDF · 105.94 KB
No categories available
6Cdo/174/2013
Najvyšší súd 6 Cdo 174/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci A. M., narodenej X., bývajúcej v L.,
Š. č. 7, zastúpenej opatrovníkom Mestom Levoča, za účasti M.. A. M. P.., narodenej X.,
bývajúcej v L., Š. č. 7, o vrátenie spôsobilosti na právne úkony, vedenej na Okresnom súde
Spišská Nová Ves pod sp. zn. 15 Ps 18/2010, o dovolaní A. M., narodenej X., proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 19. decembra 2011, sp. zn. 7 CoP 279/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19. decembra 2011, sp. zn. 7 CoP 279/2011
potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 2. júna 2011 č.k. 15 Ps 18/2010-96.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, keď návrh A. M. na
vrátenie spôsobilosti na právne úkony zamietol. Dospel k totoţnému právnemu záveru ako
súd prvého stupňa, ţe u A. M. nedošlo k zmene jej duševného stavu ani k jeho zlepšeniu, čo
by odôvodňovalo prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony. Rozsudok súdu prvého stupňa
preto podľa § 219 ods. l O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie A. M., narodená X. Ţiadala
urýchlenú nápravu nezákonnosti konaní na okresnom i krajskom súde zo strany Najvyššieho
súdu SR. Uviedla, ţe konajúce súdy neúplne zistili skutkový stav veci, ţe doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, lebo sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli doposiaľ
uplatnené a ţe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla
preto, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a rovnako aj súdu prvého stupňa a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť (§ 236 a nasl.
O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto
ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci dovolateľka napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce
právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods. 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
(t. j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Vady uvedené v § 237 O.s.p. dovolateľka nenamietala a ani v konaní nevyšli najavo.
Dovolanie preto ani podľa týchto zákonných ustanovení nie je prípustné.
Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie A. M. odmietol ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
v spojení s ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., lebo ide o konanie
o spôsobilosti na právne úkony, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. apríla 2014
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková