Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4d6/391275.be9b5c.pdf
PDF · 137.92 KB
No categories available
3Cdo/262/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 262/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. P., s.r.o., so sídlom v B.,
IČO: X., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu škody, vedenej
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 182/2008, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2013 sp. zn. 2 Co 105/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla
2013 sp. zn. 2 Co 105/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 13. marca 2012 sp. zn. 16 C 182/2008-406 návrh
žalovanej na uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania zamietol.
V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na majetkové pomery žalobcu, sú u neho splnené
predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle § 138 O.s.p., z ktorého dôvodu
nie sú splnené podmienky uvedené v § 141a ods. 1 O.s.p. na zloženie preddavku na trovy
konania.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2013 sp. zn.
2 Co 105/2012 odvolanie žalovanej odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti podľa § 202 ods. 3
písm. q/ O.s.p. (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Bol toho názoru, že ustanovenie § 202 ods. 3
písm. q/ O.s.p. nepripúšťa odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa rozhoduje
o návrhu žalovaného o uložení povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania podľa
§ 141a O.s.p. a je právne irelevantné, či súd prvého stupňa návrhu žalovaného vyhovie alebo
ho zamietne.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná. Navrhla, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania vyvodila z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., pretože postupom súdu jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom. V odôvodnení dovolania podrobne rozobrala, aký úmysel
zákonodarca sledoval ustanovením § 141a O.s.p. a trvala na tom, že v danej veci prípustnosť
odvolania bola daná, nakoľko súd prvého stupňa nerozhodol o povinnosti zložiť preddavok
na trovy konania.
Žalobca sa k dovolaniu žalovanej nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podľa § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danej veci
prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neprichádza do úvahy, lebo napadnuté nie
je uznesenie uvedené v týchto ustanoveniach.
Dovolací súd ďalej skúmal (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), či dovolanie podané
žalovanou nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa
o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že
k tejto vade skutočne došlo.
Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. žalovaná nenamietala
a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť podaného dovolania
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Žalovaná v dovolaní namieta, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť
pred súdom konať. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p., je nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O prípad odňatia možnosti odvolateľa pred súdom konať ide
tiež vtedy, keď odvolací súd odmietne jeho odvolanie, i keď neboli dané procesné
predpoklady pre tento postup (viď primerane R 23/1994).
So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania
žalovanej odvolacím súdom vykazuje znaky procesného postupu odnímajúceho možnosť
pred súdom konať.
Podľa § 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým
sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a .
V súdnej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola otázka prípustnosti
odvolania proti uzneseniu súdu o zamietnutí návrhu na uloženie povinnosti zložiť preddavok
na trovy konania podľa § 141a O.s.p. už riešená napr. v rozhodnutí sp. zn. 7 Cdo 107/2012,
v ktorom najvyšší súd uviedol, že odvolanie nie je podľa § 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p.
prípustné len proti takému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bola uložená povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania a nemožno neprípustnosť odvolania vzťahovať na všetky
uznesenia súdu o návrhu na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania bez
ohľadu na to, ako súd o tomto návrhu rozhodol; proti uzneseniu s opačným záverom,
t.j. o neuložení takejto povinnosti nie je odvolanie vylúčené a možno ho podrobiť prieskumu
v odvolacom konaní. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v tomto
rozhodnutí opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom prípade nemá
dôvod odkloniť sa od tohto názoru.
Keďže v danej veci bol návrh žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok
uznesením súdu prvého stupňa zamietnutý, nesprávne odvolací súd vychádzal z neprípustnosti
odvolania proti takémuto uzneseniu. Postup odvolacieho súdu nezodpovedal zákonu a viedol
k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. apríla 2014
JUDr. Daniela S u č a n s k á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková