Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/17/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Identifikačné číslo spisu: 8408010331 Dátum vydania rozhodnutia: 15.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Libor Duľa Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8408010331.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti obvinenej JUDr. C. W. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2014 o dovolaní obvinenej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. septembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinenej JUDr. C. W. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len krajský súd) podľa , , zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. z 3. decembra 2012 vo výroku o vine v bodoch 2/ a 3/ pre prečin krivého obvinenia podľa Tr. zák. a prečin ohovárania podľa Tr. zák. a vo výroku o treste.

Podľa , Tr. zák., , Tr. zák., , Tr. zák. () obžalovanú odsúdil na peňažný trest vo výmere 500 Eur s náhradným trestom odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

Obžalovanú oslobodil podľa spod obžaloby pre skutky uvedené v jej bodoch 2/ a 3/ (skutky 2/ a 3/ odsudzujúceho výroku odvolaním napadnutého rozsudku).

Týmto rozsudkom, teda rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 3. decembra 2012, sp. zn. bola JUDr. C. W. v časti, v ktorej zostal rozsudok okresného súdu rozsudkom krajského súdu nedotknutý, uznaná za vinnú z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa dopustila tak, že

po tom, ako bol podaný na Okresný súd v Poprade dňa 14.5.1996 návrh na vydanie predbežného opatrenia o povolenie vstupu jej a U. I. na pozemok C. C. a jeho manželky E. C. za účelom opravy oporného múru oddeľujúceho pozemok U. I. a poškodených, začala sa opakovane E. C. a C. C. slovne

vyhrážať, že ak predmetný oporný múr neopravia na vlastné náklady, tak ich psychicky zničí, pripraví poškodeného o zamestnanie, ďalej po podaní návrhu na ochranu osobnosti navrhovateľky U. I. na Okresnom súde Kežmarok dňa 16.4.1998, ktorým sa domáhala nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- Sk, ako aj trov konania a po jeho zamietnutí rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.4.1999 požadovala od C. C. a jeho manželky 50.000,- Sk pod hrozbami, že pokiaľ jej spomínanú sumu nedajú, zabezpečí, aby poškodeného vyhodili zo zamestnania a že ho zničí, pričom po potvrdení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom pokračovala vo vyhrážkach E. C., že pokiaľ jej nevyplatí požadovanú sumu 50.000,- Sk, tak jej rozbije hlavu, vykrúti krk, zavolá na ňu Rómov, ktorí ju zavlečú do lesa a zbijú, pričom toto jej konanie neustále pokračovalo už dlhšiu dobu a to od roku 1999 až do mája 2007 vo Veľkej Lomnici, okres Kežmarok.

Krajský súd tak rozhodol na základe odvolania obžalovanej W..

Proti rozsudku podala dovolanie obvinená písomným podaním obhajcu doručeným okresnému súdu 13. februára 2014.

Ako právny dôvod dovolania označila dôvod uvedený v

Podľa tohto ustanovenia dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Vecne ( ) dovolateľka argumentuje tým, že skutok neobsahuje aspoň jeden z alternatívnych znakov kvalifikačne použitého trestného činu, teda vyhrážanie sa inému usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Navyše vzhľadom na ustanovenie Tr. zák. (nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná) by skutok mohol byť posúdený len ako prečin proti občianskemu spolunažívaniu podľa priestupkového zákona.

Preto navrhuje napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.

Prokurátor aj obaja poškodení navrhli dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) vec predbežne prerokoval a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodov uvedených v , alebo d/ až f/ Zároveň však zistil, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Popis skutku v bode 1/ rozsudku okresného súdu, ktorý zostal krajským súdom nedotknutý, nepochybne obsahuje skutočnosti zodpovedajúce právnej kvalifikácii prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pri použití § 138 písm. b/ Tr. zák.

Podľa tohto popisu došlo zo strany obvinenej k vyhrážkam ťažkou ujmou na zdraví, ba až usmrtením (tým, že poškodenej rozbije hlavu a „vykrúti krk“, čo je v hovorovej reči slangovým vyjadrením usmrtenia) a taktiež inou ťažkou ujmou (psychické zničenie poškodených, strata zamestnania poškodeného, zbitie poškodenej Rómami), teda takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu poškodených, pričom čin páchala po dlhší čas (od roku 1996 do mája 2007).

Neobstojí námietka, že išlo len o „silné slová v hádke“. V prípade trestného činu nebezpečného vyhrážania ide práve o verbálny delikt a ujmy, ktorých spôsobením sa obvinená vyhrážala poškodeným, reálne mohli vyvolať ich dôvodnú obavu.

Formulácia použitá v ustanovení § 360 ods. 1 Tr. zák. pritom hovorí o možnosti spôsobenia dôvodnej

obavy, nie o jej spôsobení, a použitý spôsob vyhrážania takú obavu nepochybne vyvolať mohol. To platí najmä v situácii, keď nešlo o náhodný konflikt bez sprievodných vecných súvislostí, ale o slovné útoky viazané jednak na spor poškodených a U. I., týkajúci sa opravy oporného múru oddeľujúceho pozemky dotknutých vlastníkov, a jednak žaloby U. I. o ochranu osobnosti v pre ňu neúspešnom súdnom spore s poškodenými. Systematické pokračovanie vo vyhrážkach po dobu jedenástich rokov možnosť vzbudenia dôvodnej obavy umocňuje a kvalifikačne nezáleží na tom, kedy poškodení trestnú činnosť oznámili (čo sa týka dôkaznej relevancie, súdom zistený skutok nemôže dovolací súd v zmysle skúmať a meniť).

Skutok je aj dostatočne určitým spôsobom sformulovaný, pokiaľ ide o miesto, čas a spôsob jeho spáchania. Pri páchaní verbálneho deliktu v tak širokom časovom období nie je potrebné požadovať detailnú miestnu a časovú lokalizáciu všetkých slovných prejavov.

Je ešte potrebné pripomenúť, že miernejšia kvalifikácia činu (oproti kvalifikácii trestného činu vydierania) nebola použitá len z dôvodov uvedených v , v čom sa najvyšší súd s krajským súdom stotožňuje.

Pokiaľ ide o závažnosť vyššiu než nepatrnú v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., táto rovnako vyplýva z popisu skutku v rozsudku okresného súdu. Pri charaktere použitých vyhrážok a dĺžke tomu zodpovedajúceho konania obvinenej ide o tak vážny zásah do osobnej sféry poškodených (resp. do „iných práv a slobôd“ podľa systematiky začlenenia dotknutého trestného činu do deviatej hlavy osobitnej časti ), že nemôže byť posúdený len ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch.

Aj keď obvinená nebola pred jej odsúdením súdne trestaná a je od zamestnávateľa hodnotená pozitívne, ide o dlhotrvajúci exces v jej správaní, podmienený defektom v susedských vzťahoch, ktorého závažnosť nemôže byť z hľadiska zásahu do práv poškodených hodnotená ako nepatrná.

Dovolací súd môže pri posudzovaní dôvodu dovolania uvedeného v hodnotiť i potrebnú (vyššiu než nepatrnú) závažnosť prečinu ( Tr. zák.) a opierať sa pritom o dôkazy, ktoré boli v súdnom konaní vykonané, nesmie však skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku ( časť vety za bodkočiarkou).

Čo sa týka námietok označených ako porušenie zásady rovnosti strán, sú výlučne zamerané voči skutkovým zisteniam súdu, resp. ich dôkaznej nepochybnosti. Ako už bolo uvedené vyššie a ako vyplýva i z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, vychádzajúcej z ustanovenia , dovolanie nemožno založiť na námietkach voči správnosti a úplnosti zisteného skutku (okrem dovolania ministra spravodlivosti podaného podľa ).

Na základe uvedeného bolo dovolanie obvinenej odmietnuté ako zrejme nedôvodné podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.