Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/21/2014

Identifikačné číslo spisu: 6611010445 Dátum vydania rozhodnutia: 15.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6611010445.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného Bc. S. H. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 15. apríla 2014 o dovolaní obvineného Bc. S. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. marca 2013, sp. zn. , rozhodol

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Bc. S. H. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 13. novembra 2012, sp. zn. , bol obvinený Bc. S. H. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

29.07.2010 o 16.20 hod. na ceste č. I/50 v km 284,8000 pri motoreste Halier viedol dodávkové motorové vozidlo zn. Mercedes Benz, EČ: D. a to v smere od obce Lovinobaňa na Lučenec, kde na rovnom úseku cesty sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, pričom prešiel do protismernej časti vozovky, v dôsledku čoho došlo k zrážke s protiidúcim nákladným vozidlom zn. Man, EČ: N., pri ktorej toto vozidlo vyšlo na pravú krajnicu a vozidlo Mercedes Benz sa po náraze otočilo do pravého jazdného pruhu v smere jeho predchádzajúcej jazdy, kde v tom čase od obce Lovinobaňa prichádzalo osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 307 SW, EČ: Q. vedené S. J., ktorý pre krátku vzdialenosť nedokázal vozidlo zastaviť a narazil do vozidla Mercedes Benz, pričom pri nehode vodič vozidla Man X.X. utrpel zranenia, a to pomliaždenie mozgového kmeňa pri zlomenine spodiny lebečnej, pomliaždenie hypofýzy a mozgového kmeňa v dôsledku roztrhnutia väzov hlavovo-krčného spojenia, ktorým na mieste nehody podľahol, spolujazdec vo vozidle Man S. T. utrpel zranenia a to ľahký otras mozgu, povrchovú ranu na obočí a uchu a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré si u neho vyžiadali dobu liečby 5 dní bez práceneschopnosti a vodič vozidla Peugeot 307 S. J. utrpel zranenia a to podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie kolena, ktoré si u neho vyžiadali dobu liečby a práceneschopnosť od 30.07.2010 do 06.08.2010 a takým konaním obvinený porušil ustanovenie , o cestnej premávke.

Okresný súd Lučenec obvineného Bc. S. H. za to odsúdil podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom jeho výkon podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Súčasne obvinenému podľa , Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 3 a pol (tri a pol) roka. Napokon obvinenému podľa uložil aj povinnosť nahradiť škodu, a to poškodenej Dôvere - zdravotnej poisťovni a.s. so sídlom Nitra, Cintorínska 5, vo výške 7,19 Eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., krajskej pobočke Banská Bystrica so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 22, vo výške 390,99 a 102,65 Eur. Poškodenú K.X. s nárokom na náhradu škody podľa odkázal na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 7. marca 2013, sp. zn. , podľa odvolanie obvineného Bc. S. H. ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu obvinený Bc. S. H. prostredníctvom obhajkyne podal dovolanie z dôvodu uvedeného v 371 ods. 1 písm. i/ , ktoré v podstate odôvodnil námietkami založenými na skutkových okolnostiach, ktoré uplatnil už v predchádzajúcich štádiách súdneho konania, keď tvrdil, že

- príčinou náhleho vybočenia jeho vozidla do protismeru bol náhly únik vzduchu z plášťa ľavej pneumatiky tesne pred zrážkou s oproti idúcim vozidlom;

- smrteľné zranenia poškodený X.X. utrpel v dôsledku skutočnosti, že vo svojom vozidle nebol pripútaný bezpečnostným pásom.

Podaným dovolaním sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil vyššie uvedené uznesenie krajského súdu, ako aj naň nadväzujúci rozsudok okresného súdu a krajskému súdu prikázal, aby vec obvineného Bc. S. H. v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec navrhol dovolanie obvineného Bc. S. H. odmietnuť ako nedôvodné podľa , keďže dôvod, ktorý v podanom dovolaní uviedol, nepovažoval za právne relevantný.

Spisový materiál Okresného súdu Lučenec, sp. zn. , spolu s dovolaním obvineného Bc. S. H. bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený na rozhodnutie 4. apríla 2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) postupom podľa predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie obvineného Bc. S. H. a zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou ( ), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku ( ) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ). Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení Možnosti podania dovolania sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie má byť len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.

V dovolaní sa musí dôvod dovolania podľa vždy uviesť. Vyplýva to z ustanovenia V posudzovanom prípade obvinený Bc. S. H. uplatnil dovolací dôvod podľa

písm. i/

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že dôvod dovolania uvedený v ustanovení je naplnený len vtedy, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že tento je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečnými skutkovými zisteniami, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, že skutok nie je trestným činom.

Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčanie trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu ( až Tr. zák.) ako aj pri ukladaní trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi ( Tr. zák.). Ustanovenie sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov než , napr. , , zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pod., pokiaľ tieto majú vzťah ku právnej kvalifikácii skutku.

Naopak, z dikcie je evidentne zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, ktorý je vyjadrený v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov.

Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutia súdu druhého stupňa. Dovolací súd nemôže v tomto konaní posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd.

V dovolacom konaní tiež platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

O dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa podľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ide spravidla aj vtedy, ak obvinený v dovolaní v podstate len opakuje námietky

uplatnené už skôr v konaní pred súdom prvého a druhého stupňa, s ktorými sa súdy oboch stupňov dostatočne a správne vyrovnali.

V posudzovanom prípade tvorila základ dovolacích námietok obvineného kritika spôsobu, ktorým oba súdy hodnotili vykonané dôkazy. Obvinený jednotlivé dôkazy (výpovede svedkov a znalecký posudok) v dovolaní hodnotil inak ako súdy, lebo hodnotenie dôkazov súdmi vyznievajúce v jeho neprospech nezodpovedalo jeho predstavám.

Je teda evidentné, že dovolacie námietky obvineného obsahovo nenapĺňajú dôvod dovolania podľa , keďže sa netýkajú právnej kvalifikácie skutku tak, ako to má na mysli vyššie uvedený dôvod dovolania. Predstavujú len skrytú snahu obvineného Bc. S. H., aby bolo rozhodnuté v jeho prospech.

V posudzovanej trestnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky nad rámec riešených otázok považuje za potrebné skôr zdôrazniť, že uložený druh trestu (trest odňatia slobody s podmienečným odkladom) vzhľadom na spôsobený následok a postoj obvineného Bc. S. H. k nemu a k celému trestnému stíhaniu sa javí ako neprimeraný z hľadiska jeho individuálnej a generálnej prevencie, pričom rozhodnutie okresného súdu je v tejto otázke absolútne nepreskúmateľné, a tým nepresvedčivé.

Podľa , dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa .

Vychádzajúc tak z vyššie uvedených teoretických východísk, ustálenej rozhodovacej praxe a prezentovaných úvah dovolací súd konštatuje, že v trestnej veci obvineného nie sú splnené dôvody dovolania podľa , preto s použitím dovolanie obvineného Bc. S. H. na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.