Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/63/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej spoločnosťou F.F., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. F.,

PhD., proti povinnému J., bývajúcemu vo V., o vymoženie 1 200,26 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. septembra 2012 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. septembra 2012 sp. zn. v potvrdzujúcom výroku a uznesenie

Okresného súdu Lučenec zo 16. marca 2012 č.k. -18 z r u š u j e a vec

vracia Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Stály rozhodcovský súd (ďalej len „rozhodcovský súd“) zriadený zriaďovateľom S.,

so sídlom K., rozhodcovským rozsudkom z 15. júla 2009 sp. zn. S. (ďalej len „rozhodcovský

rozsudok“) uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenej 1 200,26 Eur s prísl. a tiež

náhradu trov rozhodcovského konania.

Na základe rozhodcovského rozsudku podala oprávnená súdnemu exekútorovi návrh

na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Lučenec o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo 16. marca 2012 č.k.

-18 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že exekučné konanie zastavil lebo v rozhodcovskom

2

rozsudku uvádzaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou (neplatnou) podmienkou v zmysle

a nasl. . Táto doložka totiž založila značnú nerovnováhu práv

a povinností zmluvných strán v neprospech povinnej a nebola dohodnutá individuálne.

Právne poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/95 Z.z.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“)

uznesením z 19. septembra 2012 sp. zn. odvolaním napadnuté uznesenie

exekučného súdu potvrdil ako vecne správne s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil s jeho

odôvodnením ( ). Na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia

dodal, že medzi oprávnenou a povinnou bola uzatvorená spotrebiteľská (poistná) zmluva,

ktorá obsahovala neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku – rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovský rozsudok preto nemohol byť podkladom pre exekučné konanie.

Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom navrhla,

aby dovolací súd zrušil uznesenia súdov nižších stupňov a vec vrátil exekučnému súdu

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom

( ), nedostatkom právomoci súdov ( ) a nesprávnym

právnym posúdením veci ( ), v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo ( ) a nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol potrebný

( ). Za odňatie možnosti konať pred súdom označila to, že sa nemohla

vyjadriť k ňou predloženým dôkazom, lebo súdy rozhodli bez nariadenia pojednávania.

Navrhla, aby dovolací súd prerušil konanie v súvislosti s ňou predložených prejudiciálnych

otázok, ktoré bližšie špecifikovala v dovolaní a tiež aj odložil vykonateľnosť uznesenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. septembra 2012, sp. zn. .

Povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou

osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu

a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

3

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a 239

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné vtedy,

ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré spôsobujú

tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd –

ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242

ods. 1 veta druhá ).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, právo

na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). V exekučnom konaní je procesným právom

oprávneného, aby po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie súd postupom podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) o tejto žiadosti rozhodol.

V zmysle je dovolací súd povinný prihliadnuť na vady konania

uvedené v bez ohľadu na to, či v dovolaní boli alebo neboli namietané, a ako boli

špecifikované. Vadu vyplývajúcu z môže preto dovolací súd vyvodiť aj

zo skutočnosti, ktorá nebola v dovolaní namietaná.

V štádiu exekučného konania, v ktorom sa má preskúmať žiadosť súdneho exekútora,

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonu zodpovedajúcim postupom súdu

4

v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je: I. preskúmanie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného

titulu a II. rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora vychádzajúce z výsledkov

uskutočneného preskúmania. Uvedené ustanovenie predpokladá, že ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora vykonaním exekúcie, a že v opačnom

prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie je prípustné

odvolanie. Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie

aj bez návrhu zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 44

ods. 3 Exekučného poriadku).

V predmetnej veci exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúciu vyhlásil za neprípustnú

a zastavil ju podľa , v spojitosti s

ods. 2 Odvolací súd jeho postup považoval za správny a odvolaním

napadnuté uznesenie o zastavení exekučného konania potvrdil. Týmto postupom súdov bola

oprávnenej odňatá možnosť realizovať svoje procesné právo zodpovedajúce štádiu

exekučného konania po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, t.j. právo na rozhodnutie o tejto žiadosti.

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok

má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa súd

príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa

odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Citované ustanovenie (týkajúce sa prípadov

zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon

rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu

rozhodcovského rozsudku [v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu

(viď „proti ktorému bol nariadený výkon“)]. Z logiky veci a z toho, že predmetné ustanovenie

inak nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa

Exekučného poriadku, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie

sa ustanovenie vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej

exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia,

v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Z ustanovenia možno vyvodiť, že toto ustanovenie

sa týka rovnakej procesnej situácie; odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov

uvedených v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu

zastavuje výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu.

Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že zastavenie exekučného konania podľa § 45

ods. 2 neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu

o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

V predmetnej veci exekučný súd, ako aj odvolací súd, neprípustne „preskočili“ postup

podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď exekučné konanie zastavili podľa § 45

ods. 2 v procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné predpoklady

pre tento postup. Pokiaľ exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok

nie je vykonateľným exekučným titulom, mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie konanie zastaviť podľa § 45

ods. 2

So zreteľom na uvedený nesprávny postup súdov nižších stupňov, i keď nebol

v dovolaní namietaný, dospel dovolací súd k záveru, že v exekučnom konaní došlo

k procesnej vade konania v zmysle (hoci z iných dôvodov, než uvádzala

oprávnená), ktorá zakladá nielen prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, ale tiež

jeho opodstatnenosť. Dovolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu i uznesenie

odvolacieho súdu preto zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom

na to považoval za nadbytočné zaujímať stanovisko aj k ďalším dovolacím námietkam

6

oprávnenej, ako aj k jej návrhu na prerušenie dovolacieho konania, a odloženie

vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, znova aj o trovách

pôvodného konania a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. apríla 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová