Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoP-67-2024.pdf
PDF · 97.87 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/67/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov – matka: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, zastúpená: LOVÁSZ LEGAL s.r.o., AK so sídlom Železničiarska 18, Bratislava, IČO: 54 626 048 a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. D. E., t.č. H. XX, I., o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 19.03.2024, č.k. 34P/21/2024-64, jednomyseľne, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. v časti, v ktorej zamietol návrh matky na dočasné zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, p o t v r d z u j e .
II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. v časti, v ktorej zamietol návrh matky na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere m e n í tak, že do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, je otec povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 19.03.2024.
Vo zvyšku sa návrh matky v tejto časti z a m i e t a .
III. Výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie sa z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 2 ods. 1, § 361, § 363, § 366 C.m.p. konštatujúc, že matka sa v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu domáhala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne zverí maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, otca od 01.03.2024 zaviaže prispievať na dieťa výživným vo výške 150 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a upraví styk otca s maloletým na každú nepárnu sobotu a každú párnu nedeľu vo vymedzených časoch. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2023, otec sa stýka s maloletým len sporadicky, podľa vlastného uváženia, styku otca s maloletým nebráni, naopak uvítala by, keby styk otca s maloletým bol pravidelný a predvídateľný. Matke nie sú známe bytové pomery otca, ktorý má prihlásený
pobyt na obecnom úrade, po prešetrení jeho bytových podmienok nebráni ani občasnému prespávaniu maloletého u otca. Cieľom matky je zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti so zabezpečením pravidelnosti styku otca s maloletým, aby nemusela meniť svoj program a rovnako, aby mala istotu v tom, kedy sa maloletý po realizácii styku s otcom vráti. Vzhľadom na nepravidelnosť/sporadickosť prispievania otca na výživu maloletého, matka žiadala upraviť aj výšku výživného a uložiť povinnosť otcovi prispievať na výživu do času, kým príslušný súd nerozhodne o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému vo veci samej. V tejto súvislosti uviedla, že jej príjem pozostáva z nárokov v súvislosti s čerpaním rodičovskej dovolenky, pričom o príjmoch otca nemá vedomosť.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom a na základe vykonaného dokazovania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nemal za osvedčenú naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov, ani bezprostrednú ujmu hroziacu maloletému, odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rodičia nemajú doposiaľ upravený výkon rodičovských práv a povinností, v spoločnej domácnosti už nežijú. Matka maloletého sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností s osobitným dôrazom na vymedzenie pravidelnosti a predvídateľnosti styku otca s maloletým, a to najmä s poukazom na zoptimalizovanie svojho zvyšného času, ako aj denného režimu maloletého. Otec, podľa tvrdení matky, o maloletého prejavuje záujem sporadicky a hlavne podľa času, ktorý vyhovuje otcovi, častokrát aj na úkor doby spánku maloletého. Podľa názoru súdu prvej inštancie však nosné dôvody uvádzané matkou, pre ktoré žiada neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým, resp. upraviť výkon rodičovských práv a povinností, neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery maloletého, kedy by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Maloletému totiž v súčasnosti nehrozí žiadna vážna ujma, čo do zabezpečovania jeho starostlivosti. Tvrdenia matky o potrebe úpravy styku druhého rodiča (otca) s dieťaťom nespochybnil, zvlášť v prípade, ak rodičia, ktorí spolu nežijú, komunikujú nevhodne aj v prítomnosti maloletého a nedokážu si sami nastaviť režim stretávania s maloletým, ktorý by vyhovoval samotným rodičom a predovšetkým maloletému. Poznamenal však, že prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia sa riešia také situácie, kedy by bez vydania neodkladného opatrenia nastala nepriaznivá zmena pomerov, ktorej neskoršie riešenie by už nebolo možné alebo bolo značne sťažené. V prípade maloletého nejde o tento prípad, práve naopak, je potrebné starostlivo prešetriť aj pomery otca, ktoré sa do času vydania neodkladného opatrenia súdu nepodarilo preskúmať, rovnako je potrebné posúdiť, ktorý spôsob zverenia je pre maloletého najvhodnejší, spôsob navrhovaný matkou alebo spôsob navrhovaný otcom. Zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia nemožno využívať s cieľom dosiahnuť rozhodovanie v kratšom čase oproti štandardnému postupu, keby súd rozhodoval po riadne vykonanom dokazovaní a po ústnom pojednávaní. Keďže súd nezistil z dokazovania, ktoré vykonal v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, potrebu okamžitého zásahu súdu, návrh matky zamietol, vrátane návrhu na úpravu predbežného výživného, nakoľko nebol preukázaný ani úmysel otca vyhýbať sa plneniu dobrovoľnej vyživovacej povinnosti na maloletého, keď otec v roku 2024 meškal z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Otca zároveň upozornil, že plnenie výživného na maloleté dieťa má prednosť pred jeho akýmikoľvek inými výdavkami a otec je povinný ho plniť i keď mu to aktuálne finančne nevychádza, pretože ide o povinnosť ustanovenú zákonom. Do pozornosti otca dal, že v záujme maloletého je, aby sa s matkou na stretávaní s maloletým dohodol, tieto dohody rešpektoval, pretože spôsob, akým záujem o stretávanie realizuje doposiaľ, a to „hocikedy matke zavolám“, prirodzene spôsobuje vyhrotené situácie medzi rodičmi. Od matky nemožno očakávať, aby dieťa na styk s otcom pripravila z hodiny na hodinu, rovnako zvlášť v útlom veku dieťaťa, nedokáže matka predvídať spánkový režim dieťaťa, keďže tento môže často závisieť od rôznych okolností, ktoré sa v priebehu dňa a noci u maloletého objavia. Pokiaľ matka poukázala na užívanie omamných látok otcom (ktoré otec dokonca výslovne potvrdil), uvedené súd prvej inštancie posúdil ako nežiadúci jav, ktorý by mohol mať nepriaznivý vplyv na výchovné nastavanie otca voči maloletému. Za ďalší nežiadúci jav posúdil však aj spôsob, ktorým si matka, podľa dôkazov predkladaných otcom, privyrába na živobytie. Na rodičov dôrazne apeloval, aby sa sústredili na rozvíjanie svojich rodičovských zručností, pretože už sú v prvom rade rodičmi, ich dieťa potrebuje vyrastať v pokojnom láskyplnom prostredí, ktoré má predstavovať i záruku vhodnej výchovy.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Názor súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby bezodkladne upraviť pomery maloletého označila za nesprávny zdôrazňujúc, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať
miesto tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca život alebo zdravie maloletého reálne vážne ohrozené. Súdu prvej inštancie vytkla ignorovanie najlepšieho záujmu dieťaťa, kedy bez nariadenia neodkladného opatrenia existuje nebezpečenstvo, že dieťa si zvykne na usporiadanie vytvorených vzťahov a tieto bude komplikované zmeniť do budúcnosti? bez nariadenia neodkladného opatrenia by namiesto súdu vo veci potom de facto rozhodoval čas. Nariadenie neodkladného opatrenia je nutné z dôvodu, aby medzi rodičmi nedochádzalo k nedorozumeniam a konfliktom, ktoré by boli na ujmu maloletého. Pokiaľ ide o styk, účelom neodkladného opatrenia malo byť zabezpečiť pravidelný a nerušený styk otca s maloletým, čo súd prvej inštancie odmietol vyhodnotiť a nepostupoval tým v najlepšom záujme dieťaťa. K hroziacej ujme na výžive matka uviedla, že do rozpočtu prispieva jej matka, bez ktorej finančnej pomoci by nedokázala pokryť potreby dieťaťa. Na túto skutočnosť súd neprihliadol a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nebol preukázaný úmysel otca vyhýbať sa plneniu dobrovoľnej vyživovacej povinnosti maloletého, a že otec v roku 2024 meškal z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Matka zdôraznila, že existuje dôvodná obava o ohrozenie výživy dieťaťa, nakoľko bez pomoci vlastnej matky nie je schopná zabezpečiť všetky odôvodnené potreby maloletého, pričom aj ona potrebuje mať istotu, ktorá v poslednom období absentovala a spôsobovalo jej to výrazné problémy. Vyživovaciu povinnosť na maloletého neodkladným opatrením žiadala určiť vo výške 150 eur mesačne, keďže otec je takéto výživné schopný platiť (čo potvrdzuje vlastným vyjadrením). Obsahom spisu je osvedčené, že výživné otec pravidelne nehradí, v roku 2024 zaplatil výživné iba raz v hotovosti. Pokiaľ ide o zverenie maloletého do jej starostlivosti, matka poukázala na dlhodobo nevhodné správanie sa otca, ktorého verbálne prejavy neposkytujú žiadnu materiálnu garanciu vhodného výchovného prostredia maloletého dieťa. Otec v písomných správach naznačuje, že jej dieťa po styku nevráti, čo opodstatňuje zverenie dieťaťa do starostlivosti neodkladným opatrením. Nevhodné správanie sa otca vyvrcholilo dňa 30.03.2024, kedy prišiel v sobotu poobede neohlásene za účelom styku a v čase obvyklého spánku dieťaťa, maloletého si vypýtal k sebe na pár dní, s čím matka nesúhlasila, otec zavolal na ňu policajtov, že mu neumožňuje styk a následne boli spoločne s maloletým na detskom ihrisku. Vo vzťahu k hroziacej ujme pri zabezpečení starostlivosti o maloletého poukázala matka ďalej na to, že otec sám priznal užívanie omamných látok. V nadväznosti na to, že pozná povahu otca a sama mala možnosť zažiť jeho agresívne správanie (o ktorom svedčí napríklad aj fotografia zničenej skrine) vyslovila dôvodné obavy aj o zdravie a život maloletého, v ktorého prípade pri realizácii styku s otcom je otázne, či otec bude schopný zabezpečovať dostatočnú starostlivosť o dieťa.
5. Kolízny opatrovník a otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru o tom, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
7. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Vo vzťahu k odvolaniu matky a k doplneniu procesných predpokladov pre možné nariadenie neodkladného opatrenia, uvedených v ods. 17 a 18 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie naviac zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu
ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
13. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
14. V posudzovanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby nevyhnutnej a okamžitej ingerencie súdu v otázke osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a ani v otázke styku otca s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti odkazuje na osvedčené okolnosti danej veci (ktoré správne zohľadňoval súd prvej inštancie) z ktorých vyplýva, že od rozpadu spoločnej domácnosti rodičov maloletého dieťaťa (jún 2023) zabezpečuje faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa výlučne matka, ktorú starostlivosť otec doposiaľ rešpektuje a i to, že v konaní nebol osvedčený stav, dôsledkom ktorého by bola úvaha, že v záujme maloletého dieťaťa je okamžite upraviť jeho styk s otcom, ktorý sa sporadicky realizuje. Tieto skutočnosti samy osebe indikujú stav vedúci k úvahe o neosvedčení procesných predpokladov pre okamžité nariadenie dočasnej úpravy súdu týkajúcej sa osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa a aj styku otca s maloletým dieťaťom. Ako podstatnú okolnosť je treba zdôrazniť ďalej to, že za splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa okamžitého zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a okamžitej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom nie je možné posúdiť ani argumentáciu matky, že „dieťa si bez takejto úpravy zvykne na usporiadanie vytvorených vzťahov a tieto bude komplikované zmeniť do budúcnosti, pričom bez nariadenia neodkladného opatrenia by namiesto súdu vo veci potom de facto rozhodoval čas“. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd v tomto rozhodnutí ďalej nezaoberal medzi rodičmi spornými tvrdeniami, týkajúcimi sa schopností rodičov sa o maloleté dieťa riadne postarať (tvrdená závislosť otca od návykových látok, ktorú sám otec pred kolíznym opatrovníkom potvrdil, spôsob obživy matky, nejasné bytové pomery na strane otca, brániace sa mu postarať o maloleté dieťa v noci a pod.), ktorými sa bude súd zaoberať v konaní o veci samej. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh matky na dočasné zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne a právne správne potvrdil.
15. Pokiaľ ide o návrh matky na uloženie povinnosti otcovi platiť do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej výživné na maloleté dieťa vo výške 150 eur mesačne, ktorý súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí zamietol zdôrazňuje, že povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 C.m.p. je možné uložiť rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená; povinnosť platiť výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení.
16. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie, pri zamietnutí návrhu matky v tejto časti zohľadňoval, že „nebol preukázaný úmysel otca vyhýbať sa dobrovoľnému plneniu vyživovacej povinnosti, keď v roku 2024 meškal z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov“. S týmto záverom sa však odvolací súd nemôže stotožniť, keď skutočnosť nepreukázania sa úmyslu otca vyhýbať sa plneniu vyživovacej povinnosti, nemôže byť sama osebe považovaná za dôvod pre zamietnutie návrhu matky v tejto časti. Odvolací súd pri odvolacom prieskume nemohol obísť zistenia vyplývajúce zo spisu o tom, že otec v roku 2024 okrem mesiaca február 2024 na výživu maloletého dieťaťa dobrovoľne finančne neprispieva a má za to, že pri faktickej realizácii výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, sa vydanie takéhoto rozhodnutia v čase rozhodovania odvolacieho súdu javí ako nanajvýš potrebné. Konštatuje, že otec nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu matky, v ktorom matka o.i. poukázala aj na konanie otca, ktorý v roku 2024 okrem jedného mesiaca ponechal celú ťarchu finančnej starostlivosti o maloleté dieťa na ňu a pri rozhodovaní vychádzal z premisy osvedčenia tejto matkou tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ ide o odvolacím súdom určenú výšku výživného v nevyhnutnej miere vo výške 120 eur mesačne, táto svojim charakterom zodpovedá pomerom oboch rodičov osvedčeným obsahom spisu a aj pomerom maloletého dieťaťa, so zohľadnením jeho veku, výšky nevyhnutných potrieb, a napokon aj tým, že potreby maloletého dieťaťa sú aktuálne pokrývané aj sumou rodinných prídavkov vo výške 60 eur mesačne. Obom rodičom dáva do pozornosti, že tvrdenia týkajúce sa ich majetkových, zárobkových pomerov a ich schopností a možností dosahovať príjem, ktoré doposiaľ produkovali v konaní, bude súd dôsledne vyhodnocovať v konaní o veci samej.
17. S poukazom na uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh matky na uloženie povinnosti prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 19.03.2024 a vo zvyšku návrh matky v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o zadefinovanie obdobia, na aké je rozhodnutie o neodkladnom opatrení nariadené, nad návrh matky zohľadnil ust. § 44 C.m.p., podľa ktorého sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.
18. Vo vzťahu k výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania odvolací súd s poukazom na § 58 C.m.p. dospel k záveru, že predmetný výrok bol vydaný predčasne, keďže v prejednávanej veci matka podala aj návrh vo veci samej, a teda napadnuté rozhodnutie, ktorým bol v priebehu konania na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v danom prípade nepredstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Na základe uvedeného odvolací súd výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil.
19. O trovách konania rozhodne súd v konaní o veci samej (§ 52, § 58 C.m.p.).
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).