Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/23/2014

Identifikačné číslo spisu: 2013200660 Dátum vydania rozhodnutia: 17.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2013200660.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: COM art, s. r. o., v likvidácii, so sídlom Vážská 3564/15, Piešťany, IČO: 36 252 255, zastúpený JUDr. Ivanom Noskom, likvidátorom, Sietna 1068, Vrbové, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020507/1/1116824/2012 z 24. augusta 2012, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 05. decembra 2013, č. k. -46, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 05. decembra 2013, č. k. -46 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa (ďalej aj „OSP“) zastavil konanie v dôsledku, že žalobca podal žalobu oneskorene, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby (OSP). O trovách konania krajský súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že krajský súd vychádzal z mylnej interpretácie počítania lehoty, nakoľko posledné inštančné rozhodnutie v predmetnej veci bolo žalobcovi doručené Ministerstvom financií Slovenskej republiky dňa 22. apríla 2013 pod č. MF/012750/2013-71.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s predchádzajúcim konaním, vec

prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, aj ku podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť (). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (účinného do 31. decembra 2011 - ďalej len „“) proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa nemožno odvolať.

Podľa na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

nevyžaduje poučenie o tom, či rozhodnutie možno preskúmať súdom ako je to v ustanovení veta druhá zákona č. 71/196 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

S poukazom na vyššie citované ustanovenia, žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Súdna prax ustálila, že lehota na podanie žaloby je lehotou procesnoprávnou a nedodržanie stanovenej lehoty na podanie žaloby predstavuje neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 20. júna 2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia z 24. augusta 2012 podľa druhej hlavy piatej časti . Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk v súlade s veta prvá v spojení s os. 1 veta prvá dňa 01. októbra 2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo 17. septembra 2013 postúpil vec na prejednanie Krajskému súdu v Trnave ako súdu vecne a miestne príslušnému.

Z uvedeného vyplýva, že lehota na podanie žaloby žalobcovi uplynula dňom 01. decembra 2012, ktorý posledný deň mohol žalobca podať žalobu adresovanú súdu na pošte. Keďže žalobca podal žalobu na súde až dňa 20. júna 2013, t. j. zjavne po viac ako dvoch mesiacoch od doručenia napadnutého rozhodnutia, podal žalobu oneskorene, a preto krajský súd konanie podľa zastavil.

Za týchto skutkových okolností bolo potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu považovať za vecne správne.

Námietka žalobcu, že posledné inštančné rozhodnutie v predmetnej veci mu bolo doručené

Ministerstvom financií Slovenskej republiky dňa 22. apríla 2013 pod č. MF/012750/2013-71, je bez právneho významu, nakoľko v danom prípade išlo o rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku (v obnove konania). Zásadne a nepochybne tu platí, že uplynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo predmetom konania o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa správneho poriadku ani podľa o správe daní daňová poriadok a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým obnova konania nesporne je, sa týmto konaním neprerušuje ani nezastavuje. Po jej márnom uplynutí správny súd už nemá právomoc na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia a dôvodnosti žaloby, ktorá bola proti nemu podaná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu podľa veta druhá a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a s poukazom na , keďže v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.