Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Urto/3/2014

Identifikačné číslo spisu: 9014899177 Dátum vydania rozhodnutia: 28.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Libor Duľa Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9014899177.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci odsúdeného Y. U. pre trestné činy profesionálnej krádeže podľa §§ 15, 127, 130 prvý prípad Trestného zákonníka Rakúskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2014 v Bratislave o odvolaní odsúdeného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa odvolanie odsúdeného Y. U. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) rozhodol o uznaní a výkone na území Slovenskej republiky rozsudku Krajského súdu Wiener Neustadt, sp. zn. 36 Hv 27/12p zo 16. mája 2012 a o čiastočnom uznaní a výkone rozsudku toho istého súdu sp. zn. 43 Hv 39/12d z 23. augusta 2012 v spojení s rozsudkom Vrchného krajinského súdu Viedeň, sp. zn. 20 Bs 503/12k z 22. januára 2013, tak ako je to v napadnutom rozsudku uvedené a v jeho odôvodnení vysvetlené (teda z hľadiska trestov ide o celkovo trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov). Pre výkon trestu (trestov) zaradil krajský súd Y. U. podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odsúdený dvoma podaniami (z 18. februára 2014 a zo 14. apríla 2014).

V nich uvádza odvolacie námietky s obsahom, ktorý je popísaný v nasledujúcej časti tohto odôvodnenia, ktorá sa aj s uplatnenými námietkami vysporiadava.

Najvyšší súd preskúmal odvolanie podané v zmysle , použitého ako podklad pre napadnuté rozhodnutie.

Podstatná argumentácia odvolateľa smeruje proti okolnostiam obvyklého pobytu alebo preukázateľných rodinných, sociálnych alebo pracovných väzieb na území Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 1

písm. a/ v znení

Tieto okolnosti, argumentované v napadnutom rozhodnutí trvalým pobytom odvolateľa v Bratislave (ktorý je ním v odvolaní namietaný ako len administratívny a fakticky spochybnený), sú však irelevantné, resp. ďalej ich skúmať by bolo nadbytočné.

Je totiž potrebné použiť (v odôvodnení napadnutého rozsudku necitované) ustanovenie písm. b/ naposledy označeného ustanovenia ( ), podľa ktorého sa rozhodnutie členského štátu vykoná (možno ho vykonať), ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak b/ odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale po výkone trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody má byť vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní na územie Slovenskej republiky.

Takým (naposledy uvedeným rozhodnutím vydaným v správnom konaní) je rozhodnutie Bundespolizeidirektion Wiener Neustadt z 1. júna 2012, uvedené v osvedčení na č.l. 4 spisu a označené aj na č.l. 10 ods. 1 napadnutého rozsudku.

K ďalším okolnostiam uvedeným v podaní z 18. februára 2014:

- Obvinený mal mať ustanoveného obhajcu, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúsku:

Ide o vykonávacie konanie (súd Slovenskej republiky primárne nerozhoduje o vine a treste a ak by dotknutý rozsudok neuznal, ním uložený trest sa vykoná v celom rozsahu v Rakúskej republike). V takom prípade musí mať obvinený obhajcu, len ak by súd rozhodoval na verejnom zasadnutí ( ) a za tohto predpokladu len vtedy, ak by bol vo väzbe (ods. 1 písm. c/ naposledy označeného ustanovenia).

Okolnosti, že v prípade rozhodovania o uznaní a výkone rozhodnutia podľa nejde o povinnú obhajobu nasvedčuje i ustanovenie tohto zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o tom, či sa rozhodnutie členského štátu uzná a vykoná, doručuje obhajcovi len v prípade, ak bol obhajca zvolený.

- Námietka, že trest mal byť pri rozhodovaní o uznaní a výkone rakúskeho rozhodnutia odsúdenému znížený, nakoľko trest v trvaní 22 mesiacov mu bol v Rakúskej republike uložený ako „súhrnný a úhrnný“, čím sa slovenský súd nezaoberal:

Odsúdenému boli uložené dva samostatné tresty, pričom v druhom prípade ide o recidívu, po predchádzajúcom prvom odsúdení. Reálie trestov sú v odôvodnení rozsudku krajského súdu prehľadne popísané.

- Odsúdený žiadal o doručenie rozsudku do vlastných rúk, nakoľko spochybnil predchádzajúce doručenie:

V tejto otázke bolo odsúdenému opätovným doručením napadnutého rozsudku vyhovené. Po opätovnom doručení nasledovalo odvolacie podanie odsúdeného zo 14. apríla 2014.

V dôsledku týchto okolností je potrebné odvolacie námietky v celom rozsahu považovať za nedôvodné.

Pokiaľ ide o ostatné z hľadiska zákona relevantné okolnosti, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré nie je potrebné duplikovať ani doplniť.

Preto bolo odvolanie Y. U. výrokom tohto uznesenia zamietnuté ako nedôvodné podľa § 29 zák. č.

v znení a v nadväznosti na toto ustanovenie podľa veta druhá .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.