Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/32/2013

Identifikačné číslo spisu: 1010201299 Dátum vydania rozhodnutia: 28.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1010201299.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľky: V. H. zastúpenej JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Lamačská cesta č.3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. januára 2013, č. k. -87, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. januára 2013, č. k. -87, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 3. marca 2010 a 7. júna 2010 a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 3. marca 2010 a 7. júna 2010 bol navrhovateľke podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) od 2. novembra 2009 priznaný invalidný dôchodok v sume 200,50 € mesačne, ktorý bol podľa a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky zvýšený od 1. januára 2010 na sumu 206,70 50 € mesačne. Navrhovateľka bola uznaná invalidnou vzhľadom na 70 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka nesúhlasila s uznanou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený posudkovými lekármi opakovane, naposledy, dňa 05.12.2012, aj za účasti prísediacej odbornej lekárky - psychiatričky, ktorá je vedená v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pre odbor psychiatrie. Nepovažoval preto za dôvodný návrh na doplnenie dokazovania o znalecké posúdenie a rozhodnutie odporkyne ako súladné so potvrdil. Rozsudok krajského súd napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietala, že súd I. stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že navrhovateľka do súdneho spisu doložila ďalšie lekárske správy, a to psychologické vyšetrenie zo dňa 13.09.2012, neurologické zo dňa 26.09.2012, interné vyšetrenie zo dňa 28.09.2012, reumatologické vyšetrenie z 09.10.2012 a psychiatrické vyšetrenie z 28.09.2012, ktorými dokumentovala zhoršený zdravotný stav. Závery posudkov sú v rozpore s uvedenými vyšetreniami, a preto pre objektivitu posúdenia zdravotného stavu žiadala súd o ustanovenie súdneho znalca z odboru psychiatria a neurológia. Nie je schopná pracovať ani čiastočne, lebo odpadáva, má epileptické záchvaty, úzkostnú poruchu, fóbiu z ľudí, po epi záchvatoch nehovorí. Je odkázaná na osobnú asistenciu, čo znamená, že potrebuje pomoc pri bežných denných úkonoch ako je varenie, upratovanie. Žiadala o doplnenie dokazovania predložením tabuľkového ohodnotenia pre jednotlivé ochorenia odporkyne, ktorými disponuje výlučne odporkyňa a v ktorom je uvedené percentuálne rozpätie pre jednotlivé diagnózy a ktoré odporkyňa vypracovala na účely vypracovania lekárskej správy z 2. mája 2012. Tiež navrhla, aby účely posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky z hľadiska jej zamestnanosti bol ustanovený znalec z odboru psychiatria a neurológia s konzultáciou záverov znaleckého posudku z odboru psychológia, ktorí podajú komplexný znalecký posudok s prihliadnutím i na novšie lekárske nálezy. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu, a to bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky vyhovieť nemožno. Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V zmysle , a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Z posudkov posudkových lekárov mal aj odvolací súd za preukázané, že posudkoví lekári prihliadli na všetky navrhovateľkou namietané ťažkosti a ochorenia. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú choroby nervového systému, uvedené v kapitole VI, oddiel A, položka 4 písm. c) prílohy č.4 (epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia - ťažká forma), ktorému podľa posudkových lekárov z rozmedzia 50 % - 60 % zodpovedá 60% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Túto mjieru, určenú podľa , zvýšili v súlade s o maximálne možných 10 % za iné zdravotné postihnutie (choroby krvi a krvotvorných orgánov- kapitola II, pol. 11a/) takže celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 70 %. Navrhovateľka ničím nepreukázala a ani netvrdila, že by rozhodujúcim zdravotným postihnutím bolo iné jej ochorenie. Nebolo taktiež preukázané, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo vážnejšieho rozsahu ako ustálili posudkoví lekári. Ustanovenie pritom vylučuje možnosť spočítavania hodnôt miery poklesu zárobkovej schopnosti za jednotlivé (viaceré) postihnutia. Posudkoví lekári pritom túto mieru, určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie, zvýšili za iné zdravotné postihnutie o maximálne možných 10 %; nie je preto možné celkovú 70% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ďalej zvýšiť. Posudkoví lekári sa vyjadrili aj k možnosti pracovného zaradenia navrhovateľky a skonštatovali, že môže

vykonávať prácu len v prostredí bez fyzickej a psychickej námahy, nie je pre ňu vhodná práca pri idúcich strojoch, vo výškach, na zmeny a v noci, môže však vykonávať prácu biletárky a ľahké administratívne práce. Okolnosť, že navrhovateľke bol priznaný príspevok na osobnú asistenciu podľa nie je podstatná, pretože pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúce kritériá ustanovené v o sociálnom poistení. Účelom osobnej asistencie je pritom podľa aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Čo sa týka namietaných novších lekárskych nálezov, tieto boli vyhodnotené v posudku posudkovej lekárky ústredia Sociálnej poisťovne, vyhotoveného dňa 05.12.2012 aj za účasti prísediaceho odborného lekára - psychiatra. Z uvedeného posudku naviac vyplýva, že neurologička diagnostikovala temporálnu epilepsiu napriek negatívnemu CT-vyšetreniu, nebolo preukázané ani poškodenie mozgu a pri psychologickom vyšetrení bola zistená deteriorácia intelektu len do rozmedzia IQ 79-78; z toho dôvodu nebol dôvod pre prehodnotenie (teda zvýšenie) už i tak nadštandardne určenej 70% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani v odvolacom konaní predložené lekárske správy nepreukazujú zhoršenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia oproti stavu zohľadnenému posudkovými lekármi. Aj odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili všetky navrhovateľkou udávané ťažkosti a ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Posudky považoval za úplné, objektívne a presvedčivo odôvodňujúce záver o celkovo 70 % miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s kritériami posúdenia invalidity podľa v spojení s prílohou č.4 . Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so a preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa veta druhá v spojení s O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v tomto konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada takých trov nepatrí zo .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok