Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/182/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v Č.,

zastúpeného JUDr. M., advokátom v Č., proti žalovanému MUDr. B., bývajúceho v B.,

zastúpenému JUDr. J., advokátom v B., o zaplatenie 23.709,39 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. februára 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 30. novembra 2010 č.k. -161

zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.000 Eur s príslušenstvom, žalobu

v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 20.709,39 Eur s príslušenstvom zamietol, v časti, v ktorej

konanie zastavil žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania a v časti, v ktorej

žalobu zamietol, uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania

v sume 3.017,60 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o zastavení

konania odôvodnil poukazom na ustanovenie , rozhodnutie o zamietnutí žaloby

ustanoveniami § 39, 50a ods. 1, 3, § 420 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 106 ods. 1, 2 a § 107

ods. 1, 2 a premlčaním nároku žalobcu, na ktoré vzhľadom

na žalovaným vznesenú námietku bol povinný v konaní prihliadnuť. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil ustanovením , úspechom v konaní a vznikom trov

na právnom zastúpení.

2

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 16. februára 2012 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , , ako

vecne správny potvrdil, keď zhodne s názorom vysloveným v odôvodnení napadnutého

rozsudku dospel k záveru, že došlo k premlčaniu žalobcom uplatnenému nároku, keď tak ako

kúpna zmluva aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve boli absolútne neplatné právne úkony,

u ktorých okamihom plnenia z nich začala plynúť žalobcovi lehota na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Námietku žalobcu uvádzanú v odvolaní, že sa domáha vrátenia plnenia

z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol nepovažoval za dôvodnú a na ňu neprihliadol

aj s poukazom na to, že túto problematiku riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky

už v Zhodnotení občianskoprávneho kolégia z 21. decembra 1978 Cpj. 37/78 (R 1/1979).

Pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok na súde až 7. júla 2009, z hľadiska plynutia trojročnej

objektívnej lehoty s poukazom na ustanovenie , uplatnil

ho oneskorene.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, navrhol ho zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho dovolania doslovne zopakoval skutočnosti

uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorého napokon vyvodil záver,

že prvostupňový aj odvolací súd posúdil začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej

doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nesprávne, z čoho vyvodil

opodstatnenosť jeho námietky, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), ktoré vidí v tom, že jeho nárok nebol premlčaný

a jedná sa o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne

odpadol.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, navrhol

len dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietnuť. Rozhodnutia oboch súdov považoval

za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom.

3

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, alebo proti potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolaním žalobcu je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť

jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti

rozsudku podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia. Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil a žalobca takúto vadu konania ani nenamietal.

Pokiaľ žalobca vychádzal z názoru, že prípustnosť jeho dovolania zakladá ním tvrdené

nesprávne právne posúdenie veci ( ), dovolací súd uvádza,

že právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne

právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

4

prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia, lebo súd pri právnom posudzovaní veci neporušuje žiadnu procesnú povinnosť

vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Právne posúdenie veci súdom

je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti. I keby teda tvrdenie dovolateľa bolo opodstatnené

(dovolací súd ho ale z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť

by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala

by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad

ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie žalobcu nie je procesne prípustné, nemohol

dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Z dôvodov vyššie uvedených odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalobcu podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu.

Aj keď podľa výsledku dovolacieho konania by žalovanému patrila náhrada jeho trov

( v spojení s a ), ktorú

si aj vo vyjadrení k dovolaniu uplatnil, dovolací súd mu náhradu trov tohto konania nepriznal,

nakoľko vychádzajúc z obsahu vyjadrenia k dovolaniu, ktoré sa obmedzuje len na poukaz

na ustanovenie , a a správnosť rozhodnutia

súdmi nižších stupňov, trovy súvisiace s takýmto vyjadrením vo vyčíslenej výške 821,94 Eur

nepovažoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová