Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/190/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne V., bývajúcej v S.,

zastúpenej JUDr. L., advokátkou v N., proti ţalovaným 1/ M., bývajúcemu v S., zastúpenému

JUDr. T., advokátom v T., 2/ F., bývajúcemu v S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane

ţalovanej S., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.

zn. , o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 27. marca 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 27. marca 2012

sp. zn. vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta

z 25. októbra 2010 č.k. -277 v časti o uloţení povinnosti ţalovanému 1/ zaplatiť

ţalobkyni sumu 7.883,96 Eur z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie

konanie.

V časti napádajúcej jeho výrok, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa

o zamietnutí ţaloby, dovolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa naposledy upraveným petitom ţaloby domáhala, aby súd uloţil

ţalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 35.482,44 Eur (9.792,92 Eur – strata

na zárobku po skončení PN od 1.1.2005 do 28.2.2010, 1.815,75 Eur – úroky z omeškania

od 1.2.2005 do 28.2.2010, 2.065,37 Eur - úroky z omeškania z jednotlivých druhov

odškodnenia, 21.808,40 Eur – ako 15-násobné zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia)

a platenia úrazovej renty vo výške 180,90 Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým,

ţe 1. decembra 2003 utrpela pri dopravnej nehode ťaţké zranenie vo forme dilaceračného

poranenia v oblasti pravého lakťa, zlomeninu krčka vretennej kosti vpravo a zlomeninu

2

1. kosti predkolenia. Dopravnú nehodu zavinil ţalovaný 1/, ktorý viedol motorové vozidlo

patriace ţalovanému 2/.

Okresný súd Galanta po pripustení zmeny ţaloby, rozsudkom z 25. októbra 2010 č.k.

-277 uloţil ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 7.883,96 Eur,

v časti, v ktorej sa ţalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 3.668,92 Eur s 8% úrokom

z omeškania zo sumy 21.808,40 Eur od 12. júna 2006 do zaplatenia konanie zastavil,

vo zvyšnej časti ţalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné

rozhodnutie. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalovaný 1/ zapríčinil

dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia ţalobkyne a zodpovedá za škodu

v zmysle ustanovenia , pričom ţalovaný 2/ za škodu

nezodpovedá s poukazom na ustanovenie .

Za postačujúce s prihliadnutím na všetky okolnosti týkajúce sa uplatneného nároku povaţoval

súd prvého stupňa zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobkyne vo výške

5–násobku základného počtu bodov, t.j. vo výške 7.269,47 Eur a z titulu omeškania

ţalovaného 1/ s plnením jednotlivých uplatnených nárokov mu uloţil povinnosť zaplatiť

aj úrok z omeškania vo výške 614,49 Eur.

Na odvolanie ţalobkyne, ţalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka, Krajský súd v Trnave

rozsudkom z 27. marca 2012 sp. zn. s poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1, 2 , potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v napadnutej časti

týkajúcej sa povinnosti ţalovaného 1/ zaplatiť ţalobkyni sumu 7.883,96 Eur a v časti, v ktorej

bola ţaloba ţalobkyne zamietnutá a súdu prvého stupňa uloţil povinnosť rozhodnúť o trovách

odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa zistil

v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náleţite

odôvodnil. V časti, v ktorej povaţoval za potrebné k dôvodom napadnutého rozhodnutia

doplniť svoje poznatky, zopakoval len v ţalobe uvedený skutkový stav veci, námietky

ţalovaného 1/ týkajúce sa uplatnenej námietky premlčania s odkazom na správnosť

rozhodnutia súdom prvého stupňa v tejto otázke, zopakoval dôvody uvedené v odôvodnení

rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k námietke ţalovaného 1/ týkajúcej sa neuplatnenia

si nároku ţalobkyňou včas, poukázal na správnosť rozhodnutia súdom prvého stupňa

vo vzťahu k ţalovanému 2/ pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie v tomto konaní

3

a skonštatoval primeranosť zvýšenia náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výške

5-násobku základného počtu bodov.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný 1/, ktorého

prípustnosť odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

ods. 2 písm. c/ V dôvodoch svojho dovolania doslovne zopakoval všetky námietky

uvádzané tak v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, ako aj vo svojom odvolaní voči

rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorých vyvodil, ţe rozhodnutia oboch súdov spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súdy najmä nesprávne posúdili otázku

premlčania nároku, pričom vadu konania v zmysle ustanovenia

je potrebné vidieť v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení rozhodnutia nemajúcom

náleţitosti podľa , ktoré je vo svojej podstate porušením základného práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Navrhol preto zmeniť rozsudok

odvolacieho súdu a návrh ţalobkyne zamietnuť.

Ţalobkyňa, ţalovaný 2/ ani vedľajší účastník právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalovaného

1/ nevyuţili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom

moţno napadnúť.

Z hľadiska prípustnosti dovolania treba uviesť, ţe dovolaním moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených

v ustanovení aţ g/ a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch

uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti ukladajúcej

dovolateľovi povinnosť na plnenie a jednak v časti, v ktorej bola ţaloba ţalobkyne

zamietnutá.

Dovolateľ napadol dovolaním celý výrok rozsudku odvolacieho súdu. V prejednávanej

veci tak bola dovolaním napadnutá aj časť výroku odvolacieho rozsudku účastníkom konania

(ţalovaným 1/), ktorý nie je k jeho podaniu subjektívne legitimovaný. Subjektívna

prípustnosť odráţa stav procesnej ujmy určitého účastníka konania, ktorá sa prejavuje

v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý odvolací súd pre účastníka mohol zaloţiť

svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý svojím rozhodnutím skutočne zaloţil. Z povahy

dovolania ako opravného prostriedku vyplýva, ţe oprávnenie ho podať (subjektívna

prípustnosť) svedčí účastníkovi, v ktorého neprospech toto porovnanie vyznieva,

ak je spôsobená ujma na základe dovolania odstrániteľná tým, ţe dovolací súd toto

rozhodnutie zruší.

V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil o.i. aj ţalobu zamietajúci výrok, teda

z hľadiska procesného bola v súdnom konaní v tejto časti neúspešná ţalobkyňa (a v tomto

ohľade bol ţalovaný 1/ úspešný), pričom predmetom tohto konania nebol ţiadny vzájomný

návrh ţalovaného 1/. Niet priaznivejšieho procesného výsledku pre účastníka konania, proti

ktorému návrh smeruje, ak takýto návrh súd zamietne. Potvrdzujúcim výrokom odvolacieho

rozsudku v tejto časti nebola dovolateľovi spôsobená ujma, ktorú by bolo moţné napraviť

v dovolacom konaní. Ak nie je dovolanie subjektívne prípustné, je potom bezpredmetné

zaoberať sa otázkou, či dovolanie mohlo byť prípustné objektívne.

Keďţe dovolanie v tejto časti (zamietajúcej ţalobu voči dovolateľovi) bolo podané tým,

kto nie je subjektívne oprávnený podať dovolanie, bolo ho potrebné v tejto časti odmietnuť

podľa v spojení s ako dovolanie podané

niekým, kto na dovolanie nie je oprávnený.

Dovolací súd sa ďalej zaoberal dovolaním dovolateľa smerujúcim proti tej časti

napadnutého rozsudku odvolacieho súd, ktorou bol potvrdený výrok súdu prvého stupňa

ukladajúci ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 7.883,96 Eur.

V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie prípustné

aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie je tieţ prípustné

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom sám prípustnosť dovolania nevyslovil), a nejde

o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a , a v tejto veci nebolo dovolacím súdom vydané

predchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného

1/ z ustanovenia aţ 3 tu nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa je dovolanie prípustné proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľ vady v zmysle aţ e/, nenamietal a tieto nezistil ani

dovolací súd.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníma moţnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

6

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález

z 12. mája 2004 sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych

podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje , podľa ktorého

v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku

bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia pritom

treba dospieť k záveru, ţe s poţiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný,

či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napríklad aj existencia

extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,

resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v ţiadnej moţnej interpretácii

nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých

dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť

rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením

uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi

konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným

spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma moţnosť konať pred súdom.

Ustanovenie sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá síce odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument, ale musí dať odpoveď na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Treba zdôrazniť,

ţe , ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, bol dovtedajší text

doplnený okrem iného o odsek 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom

rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa odôvodnenie obmedziť

len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením § 219

ods. 2 je teda odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienené tým,

ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa,

a to po skutkovej ako aj po právnej stránke.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa sa v tomto konaní po poslednej úprave petitu

domáhala s prihliadnutím na to, ţe po začatí konania časť jej pôvodne uplatneného nároku bol

uspokojený plnením vedľajšieho účastníka konania, 1/ zaplatenia náhrady straty na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 1. januára 2005 do 28. februára 2010

v sume 9.792,92 Eur, 2/ úrokov z omeškania za obdobie od 1. februára 2005

do 28. februára 2010 v sume 1.815,75 Eur, 3/ úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu

jednotlivých druhov odškodnenia v sume 2.065,37 Eur, 4/ zvýšenia sťaţenia spoločenského

uplatnenia v sume 21.808,40 Eur, 5/ úrazovej renty od 1. marca 2010 v sume 180,90 Eur

mesačne. Súd prvého stupňa ţalovanému 1/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu

7.883,96 Eur, v časti týkajúcej sa sumy 3.668,92 Eur s 8% úrokom z omeškania zo sumy

21.808,40 Eur konanie zastavil a vo zvyšku ţalobu zamietol. V odvolaní proti tomuto

rozsudku ţalovaný 1/ (dovolateľ) namietal, ţe všetky nároky ţalobkyne sú premlčané a pokiaľ

vedľajší účastník ţalobkyni plnil po tom, ako bola v konaní vznesená námietka premlčania,

plnil tak dobrovoľne a ţalobkyňa nemohla byť v konaní úspešná s nárokom na priznanie

jej úrokov z omeškania. Namietal tieţ, ţe zo strany poisťovne boli ţalobkyni plnené zjavne

premrštené nároky tak spojené s liečením, vecnou škodou ako aj stratou na zárobku, ktoré

naviac v konaní neboli ani ţalobkyňou zdokladované a sú teda nepreskúmateľné. Namietol

tieţ, ţe poisťovňa, ani on sám sa nemohol dostať do omeškania a to vzhľadom na oneskorene

uplatnené jednotlivé nároky ţalobkyňou v konaní. Namietol tieţ nedostatočne zistený

skutkový stav vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa poţadovaného zvýšenia sťaţenia

8

spoločenského uplatnenia ţalobkyňou, keď v konaní dôvodnosť priznania poţadovaného

mimoriadneho zvýšenia nebola preukázaná. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku

s poukazom na ustanovenie , rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ako

„dodatok“ len zopakoval skutkový stav, z ktorého ţalobkyňa vyvodzovala svoj nárok,

vo vzťahu k námietke premlčania nároku v tejto časti opäť len odkázal na správne posúdenie

veci súdom prvého stupňa, vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, ţe ţalobkyňa tento

nárok presne vyčíslila a plnenie poisťovne nemá vplyv na povinnosť ţalovaného, a ţe otázku

mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa

správne posúdil.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky,

vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie

musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí

v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

Z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia

sa nevysporiadal s námietkami ţalovaného 1/ (ktorými bolo odôvodnené celé odvolanie

a ktoré boli vznášané počas celého konania pred súdom prvého stupňa) pokiaľ ide o vyššie

uvedené skutočnosti (t.j. vyriešenie otázky včasnosti uplatnenia nároku ako takého,

premlčania jednotlivých nárokov uplatnených v konaní, preukázania opodstatnenosti výšky

uplatnených nárokov, opodstatnenosti mimoriadneho zvýšenia sťaţenia spoločenského

uplatnenia). Odvolací súd ţiadnym spôsobom nevyhodnotil rozsiahlu argumentáciu

ţalovaného 1/ obsiahnutú v odvolaní tvrdiacu, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne

posúdil, keď vo svojom odôvodnení v podstate len zopakoval obsah spisu a odkázal

na odôvodnenie súdom prvého stupňa, práve nesprávnosť, ktorého ţalovaný 1/ vo svojom

odvolaní namietal a to napriek tomu, ţe v danom prípade išlo o argumenty, ktoré majú

podstatný význam pre rozhodnutie vo veci a preto je potrebné sa nimi zaoberať.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd neuviedol ţiadne ustanovenie právneho

predpisu, preto nie je z neho moţné ani zistiť, podľa akého právneho predpisu vec

posudzoval. Za predpokladu, že odvolací súd nepovažoval dôvody odvolania

9

za podstatné a právne významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náležitým spôsobom

dôvody takéhoto záveru vysvetliť. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo limitov práva

na spravodlivý proces, ktoré je chránené (ako uţ bolo vyššie uvedené) nielen čl. 46

ods. 1 ale aj Dohovoru, v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ).

Procesná vada podľa zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň

tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované

za správne a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v potvrdzujúcej časti ukladajúcej dovolateľovi povinnosť plniť, zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ), pričom sa však – vzhľadom na dôvod zrušenia –

nezaoberal ďalšími dôvodmi, z ktorých ţalovaný 1/ vyvodzoval opodstatnenosť

jeho opravného prostriedku. Neriešil preto ani otázku opodstatnenosti dovolacej námietky,

ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová