Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/38/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J.J., bývajúceho v Č.,

zastúpeného JUDr. V., advokátom, so sídlom vo V., proti ţalovanému C., B., zastúpenému

JUDr. O., advokátom, so sídlom v L., o zaplatenie 12 052,18 Eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. februára 2012 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica v poradí prvým rozsudkom z 19. februára 2004 č.k.

-173 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 363 084 Sk spolu

so 16,5% úrokom z omeškania od 12. marca 2003 aţ do zaplatenia, v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V ostatných častiach, o zaplatenie 95 003 Sk s príslušenstvom,

o uloţenie povinnosti dodať ţalobcovi ojazdené motorové vozidlo Š. X. 66 kw, o určenie

vlastníckeho práva k motorovému vozidlu konkrétne označenému, konanie v dôsledku

späťvzatia ţaloby zastavil. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania a trovy

právneho zastúpenia v sumách uvedených vo výroku rozsudku. Takto rozhodol, keď dospel

k záveru, ţe ţalovaný v čase predaja vozidla ţalobcovi nedisponoval právom vozidlo scudziť,

a tak kúpna zmluva z 11. septembra 2000 uzavretá medzi účastníkmi je neplatná. Plnenie

ţalobcu, smerujúce na zaplatenie časti dohodnutej kúpnej ceny tak predstavovalo pre

ţalovaného bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu a ţalobca mal nárok na jej

vrátenie. Úspešnému ţalobcovi ( ) priznal náhradu trov konania.

2

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom

z 12. októbra 2004 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa (vo veci samej)

podľa potvrdil. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretoţe nepodal návrh

na ich priznanie ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora Slovenskej republiky rozsudkom z 26. septembra 2007 sp. zn.

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. októbra 2004 sp. zn. zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Záver obidvoch procesných súdov, ţe medzi ţalobcom

a ţalovaným došlo k uzavretiu neplatnej zmluvy o predaji motorového vozidla, keďţe

ţalovaný ako predávajúci nedisponoval právom vlastníctva k predávanej veci, povaţoval

za predčasný. Vychádzal z toho, ţe súdy nevenovali dostatočnú pozornosť rozhodujúcim

právnym skutočnostiam, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o kúpe motorového vozidla

medzi ţalobcom a ţalovaným, konkrétne obsahu právneho vzťahu zaloţeného kúpnou

zmluvou medzi ţalovaným a J.J., najmä či účastníci takejto zmluvy sú podnikateľmi a či

záväzkové vzťahy zo zmluvy sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. V kladnom prípade by

potom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu kúpy bolo rozhodujúce, či ţalovaný

sa dôvodne domnieval a predpokladal oprávnenosť J.D.J. predať sporné motorové vozidlo a či

je moţné spochybniť dobrú vieru ţalovaného v čase uzavretia kúpnej zmluvy predpokladanú

v . Dovolací súd uzavrel, ţe pokiaľ súdy vec z vyššie uvedených

hľadísk neposudzovali, sú závery o absencii vlastníckeho práva ţalovaného k predmetnému

vozidlu, jeho neoprávnenosť s týmto vlastníckym právom disponovať s následkom neplatnosti

scudzovacieho úkonu, predčasné.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. februára 2008 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa z 19. februára 2004 č.k. -173 zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, v skrátenej verzii odkazujúc na dôvody zrušujúceho rozsudku

dovolacieho súdu.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 18. januára 2011 č.k. -453

uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 12 052,18 Eur so 16,5% úrokom z omeškania ročne

od 12. marca 2009 aţ do zaplatenia a rozhodol o náhrade trov konania tak, ţe uloţil

ţalovanému s poukazom na povinnosť nahradiť ţalobcovi ako procesne

úspešnému účastníkovi trovy konania 3 311,76 Eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia

3

právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol, keď po doplnení dokazovania mal za preukázané,

ţe ţalovaný predmetné motorové vozidlo získal od tretieho subjektu na základe kúpnej

zmluvy a toto vozidlo následne predal ţalobcovi, ktorý zaň zaplatil kúpnu cenu. Záväzkový

vzťah medzi ţalovaným a tretím subjektom sa netýkal podnikateľskej činnosti obidvoch

účastníkov právneho vzťahu, pretoţe predaj vozidla nesúvisel s predmetom podnikania J.D.J.

a nebol v čase predaja motorového vozidla ţalovanému drţiteľom vozidla a teda ani jeho

vlastníkom. Menovaný motorové vozidlo zakúpil síce ako podnikateľ, ţivnostník, ale pre

svoje potreby, čo vyplýva z predloţeného účtovníctva a motorové vozidlo mal zahrnuté do

svojho hmotného investičného majetku a nekúpil ho tak za účelom predaja v súvislosti so

svojou podnikateľkou činnosťou. Súd mal z potvrdenia Obvodného úradu v Dolnom Kubíne,

odboru ţivnostenského podnikania preukázané, ţe na takúto obchodnú činnosť nemal

oprávnenie a ani v predmete podnikateľskej činnosti. Týmto povaţoval spochybnenú aj dobrú

vieru ţalovaného predpokladanú v . Súd prvého stupňa kúpnu

zmluvu uzavretú medzi ţalobcom a ţalovaným povaţoval za neplatnú, pretoţe ţalovaný

v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol vlastníkom motorového vozidla a ţalobca tak nemohol

nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, teda subjektu, ktorý v čase uzatvárania kúpnej

zmluvy sám nedisponoval vlastníckym právom k predmetu kúpy. Súd prvého stupňa ustálil,

ţe kúpna zmluva uzavretá medzi ţalobcom a ţalovaným je neplatná, v zmysle § 451 ods. 2

, ţalovaný tým, ţe od ţalobcu prijal sumu 363 084 Sk ako plnenie

z neplatnej zmluvy, sa na úkor ţalobcu obohatil a preto je podľa § 451 ods. 1 Občianskeho

zákonníka povinný bezdôvodné obohatenie ţalobcovi vydať.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaného rozsudkom

zo 7. februára 2012 sp. zn. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 12 052,18 Eur potvrdil a rozsudok vo výroku,

ktorým uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 16,5%-né úroky z omeškania ročne

od 12. marca 2003 aţ do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Takto rozhodol, keď rozsudok súdu prvého stupňa (vo veci samej)

povaţoval podľa a za vecne správny. Zdôraznil, ţe súd prvého stupňa

vykonal vo veci dokazovanie zamerané na skutočnosti, ktoré boli z hľadiska právneho

posúdenia oprávnenosti uplatneného nároku relevantné v zmysle právneho názoru

vysloveného dovolacím súdom (rozsudok z 26. septembra 2007 sp. zn. ).

Zhodne s názorom súdu prvého stupňa odvolací súd povaţoval za rozhodujúce ozrejmiť,

či predávajúci J.J. bol podnikateľom s oprávnením kupovať a predávať osobné motorové

vozidlá a či záväzkový vzťah (kúpna zmluva o prevode osobného motorového vozidla) sa

týkal podnikateľskej činnosti účastníkov právneho vzťahu a teda či daný záväzkový vzťah

moţno povaţovať za relatívny obchodný vzťah v zmysle zákonných kritérií obsiahnutými v §

261 ods. 1 . V tejto súvislosti za východiskové povaţoval vyjadrenie

Obvodného úradu Dolný Kubín, odbor ţivnostenského podnikania z 2.2.2010 a výpoveď

svedka J. D. Odvolací súd právne závery, na základe ktorých prvostupňový súd meritórne

rozhodol, povaţoval za správne, keď bolo preukázané, ţe J.J. nezakúpil motorové vozidlo

v rámci výkonu predmetu podnikania, keďţe takúto podnikateľskú činnosť nemal zapísanú

v predmete podnikania – výkonu činnosti a tak otázku nadobudnutia vlastníckeho práva

ţalovaného nebolo moţné posudzovať s predpokladom jeho dobromyseľnosti v zmysle § 446

. Pokiaľ ţalovaný následne predal ţalobcovi vec, ktorá mu vlastnícky

nepatrila, kúpnu zmluvu uzavretú medzi ţalobcom a ţalovaným je potrebné povaţovať za

neplatnú. Ţalovaný získal bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu

a neoprávnene prijaté plnenie musí vydať tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil (§ 451

a ). Odvolací súd ďalej uviedol, ţe i napriek tomu, ţe ţalovaný

medzičasom ţalobcovi danú sumu zaplatil, bolo nutné právoplatne vzťahy medzi ţalobcom

a ţalovaným upraviť a zastabilizovať v záujme zachovania právnej istoty ohľadom

oprávnenosti uţ poskytnutého plnenia. Odvolací súd, rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,

ktorým tento rozhodol o úrokoch z omeškania povaţoval za nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov a preto ho zrušil a to aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a v tomto

rozsahu vec podľa vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, ţe

súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania ( ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z , keď súdy sa neriadili právnym názorom

dovolacieho súdu, namietal, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať

( ) a ako dovolací dôvod uvádzal , Vyčítal

odvolaciemu súdu, ţe sa vo svojom rozhodnutí obmedzil na konštatovanie obsahu

odôvodnenia súdu prvého stupňa, obsahu odvolania ţalovaného, vyjadrenia ţalobcu, opísanie

celej histórie danej spornej veci a prevzatie odôvodenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Mal

za to, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výpoveď svedka J. D. Povaţoval zo strany odvolacieho

súdu výklad pojmu ,,v súvislosti s podnikateľskou činnosťou“ za nesprávny a v súvislosti

s tým aj spochybnenie jeho dobrej viery predpokladanej v .

Trval na tom, ţe sa pre účely aplikovateľnosti

nevyţaduje, aby išlo o vzťahy, ktorými sa bezprostredne realizuje predmet podnikania, ale je

zrejmá súvislosť s podnikateľkou činnosťou a to na obidvoch stranách záväzkového vzťahu.

Podľa jeho názoru ţalovaný v právnej pozícii kupujúceho a J.J. v právnej pozícii

predávajúceho, sú pre účely posúdenia záväzkového vzťahu podnikateľmi a ich záväzkové

vzťahy z tejto zmluvy sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Ţalovaný tak nadobudol

vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu v súlade s

a bol oprávnený toto vlastníctvo ako vlastník previesť na ţalobcu, čím splnil voči nemu svoj

záväzok. K ţiadnemu bezdôvodnému obohateniu z jeho strany tak nedošlo. Ţalovaný uzavrel,

ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, zároveň

niektoré tvrdenia, o ktoré sa opiera, nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní a tak samotné

konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţiadal,

aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, ţalobu zamietol a zaviazal ţalobcu na

náhradu trov konania.

Ţalobca namietal dôvodnosť podaného dovolania a ţiadal ho preto zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v , a V

sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie upravuje

dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme

rozsudku a v sú uvedené dôvody prípustnosti dovolania, ktoré smerujú proti

rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia. V prejednávanej veci odvolací

súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

6

Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať podľa ,

podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ) alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238

ods. 2 z dôvodu, ţe odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci.

Podľa § 238 dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Podľa prvej a druhej vety , ak dôjde k zrušeniu napadnutého

rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny

názoru súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 26. septembra 2007 sp. zn. , ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok

krajského súdu vyplýva, ţe dovolací súd povaţoval názor procesných súdov, ţe medzi

ţalobcom a ţalovaným došlo k uzavretiu neplatnej zmluvy o predaji motorového vozidla

za predčasný, keďţe súdy nevenovali pozornosť rozhodujúcim právnym skutočnostiam, ktoré

predchádzali uzavretiu zmluvy o kúpe motorového vozidla medzi ţalobcom a ţalovaným.

Vyjadril záväzný právny názor, akým smerom by sa malo ďalšie konanie uberať a ktoré

skutočnosti by mali byť v konaní objasnené. V ďalšom konaní súd prvého stupňa, ktorého

predchádzajúci rozsudok zrušil odvolací súd a vec mu vrátil na ďalšie konanie, doplnil

dokazovanie v dovolacím súdom naznačenom smere, s ktorými zisteniami sa stotoţnil

odvolací súd. Na základe vykonaného dokazovania uzavreli, ţe kúpna zmluva uzavretá medzi

ţalobcom a ţalovaným je neplatná, pretoţe ţalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol

vlastníkom motorového vozidla a ţalobca nemohol nadobudnúť vlastníckeho právo

od nevlastníka. Zároveň náleţite zdôvodnili, prečo nebolo moţné ţalovanému poskytnúť

ochranu predpokladanú v , t.j. ochranu dobromyseľnému

kupujúcemu. Pri takto ustálenom skutkovom stave súd prvého stupňa povaţoval ţalovaným

prijaté plnenie za plnenie z neplatnej zmluvy, čím sa ţalovaný na úkor ţalobcu obohatil

s následnou povinnosťou bezdôvodné obohatenie vydať (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka). Pokiaľ súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho

rozhodnutia dovolacieho súdu a pri jeho hodnotení dospel v záveru, ţe uplatnený nárok

ţalobcu je dôvodný, s čím sa stotoţnil aj odvolací súd, nemoţno súdom vyčítať pochybenie

v tom smere, ţe by sa odchýlili od právneho názoru dovolacieho súdu.

S prihliadnutím na veta druhá ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Existencia ţiadnej

podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení odvolací súd

nezistil.

Z dovolania ţalobcu je zrejmé, ţe namieta nesprávne hodnotenie dôkazov súdmi.

Dovolací súd uvádza, ţe v zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy,

a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle §

237 (viď R 42/1993). Pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie

je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (§ 241

ods. 2 písm. a/ aţ c/ ).

Neopodstatnenou bola ja dovolacia námietka o odňatí moţnosti dovolateľovi konať

pred súdom ( ) tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie riadne

a presvedčivo neodôvodnil.

Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, ţe podľa uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003: ,,Všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípade dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom,

ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“

Nemoţno opomenúť, ţe , ktorý nadobudol účinnosť

15. októbra 2008, bol dovtedajší text doplnený okrem iného odsekom 2, podľa

ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Citované nové ustanovenie tak reagovalo na súdnu prax

v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu bolo len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých

prípadoch je preto podľa novej právnej úpravy postačujúce uţ len stručné konštatovanie

o správnosti a presvedčivosti napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne

stotoţňuje.

V preskúmavanej veci tým, ţe odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa a na ne odkázal, bolo potrebné odôvodnenie jeho rozsudku

posudzovať v kontexte s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu. Z hľadiska náleţitostí

vyţadovaných v na riadne odôvodnenie rozsudku je postačujúce, ak súd

v odôvodnení stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru

dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa,

9

ktorý uviedol, z ktorých skutkových zistení a právnych úvah pri rozhodovaní danej veci

vychádzal, spĺňa poţiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157

ods. 2 Jeho skutkové a právne závery nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s a na ne odkazujúce odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( , ).

Ţalovaný ďalej v dovolaní namieta, ţe konanie je postihnuté inou vadu, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), a ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe oba vyššie uvedené dovolacie

dôvody sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, ale tieto dôvody sami osebe prípustnosť

dovolania ţalovaného nezakladajú. Otázkou, či sú tieto dovolacie dôvody opodstatnene

namietané sa dovolací súd môţe zaoberať iba, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému pripúšťa dovolanie zákon ( ). O takýto prípad v danej veci nešlo.

Keďţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť z aţ 3

a ani z , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie podľa

ods. 5 v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody odmietnutia dovolania, dovolací súd

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, ţe úspešnému

ţalobcovi náhradu týchto trov nepriznal, pretoţe trovy súvisiace s odmenou jeho advokáta

za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, vzhľadom

na zrejmú neprípustnosť podaného dovolania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová